Obamov socializmus a podvod na Wall Street 2008-2016 (časť1)

Podobnosť čisto náhodná? Súčasnosť a roky 2008-9 Príčiny hospodárskej krízy odhalil náš bývali premiér, keď v istom televíznom programe otvorene povedal, že za krízu môžu podvodníci z Wall Street.

 Krátko predtým médiá začali zverejňovať senzačné informácie o spustení lavíny a pokračujúcej panike na burzových trhoch a hlavnými slovami v burzových správach sa stali spojenia „neuveriteľný prepad, pád akcií, pokles, oslabenie, rekordný prepad“. Nastáva recesia svetového hospodárstva.

Pri recesii hospodárstva správy z burzy vyzerajú takto: Newyorská burza zaznamenala svoj druhý najhorší denný prepad v histórii. Ústredný akciový index Dow Jones padol o 733 bodov, čo je 8 %. Aj ostatné indexy padli. Standard & Poor's 500, ktorý monitoruje viac spoločností, krachol o vyše 9 % a technologický Nasdaq o 8.5 %. Burza tak vynulovala takmer všetky tohtotýždňové zisky a vrátila sa späť na rekordne nízku úroveň. Výpredaj nasledoval po vládnej správe, že maloobchod v USA klesol o 1.2 %, očakávania analytikov však boli o polovicu nižšie.

Spotrebiteľská aktivita pritom tvorí až dve tretiny americkej ekonomiky a tak ju tento pokles výrazne poškodí. Ďalšia správa o centrálnej banke FED tiež nepridala obchodníkom a investorom na dobrej nálade a indexy sa v poslednej hodine obchodovania pustili voľným pádom dole. Celkovo už Dow Jones Industrial Average padol o neuveriteľných 2400 bodov za posledných niekoľko dní. V pondelok zaznamenal rekordný nárast, no už v utorok sa opäť dostával do červených čísel.

Dow Jones vo štvrtok na začiatku obchodovania začal stúpať, ale neskôr, keď americké úrady zverejnili údaje o výraznom znížení priemyselnej produkcie v septembri, začal index znovu klesať a od začiatku obchodovania už stratil 2,5 %. Dráma pokračuje aj v Ázii. Tokijská burza vo štvrtok poklesla o viac ako 11 %, čím zaznamenala najvýraznejšiu jednodňovú stratu od roku 1987. Podpísali sa pod to slabé výsledky americkej ekonomiky, ktoré zvýšili obavy zo vzniku recesie svetového hospodárstva. Hlavný japonský index Nikkei si odpísal 11,4 % na 8 458,45 bodu, zatiaľ čo širší index TOPIX stratil 9,5 % na 864,52 bodu. Spomedzi exportérov Canon poklesol o 12,2 %, Sony oslabila o 13 %, Honda Motor si pohoršila o 10,2 % a Toyota Motor stratila 9,3 %. Vo finančnom sektore si Mitsubishi Corp odpísala 15,2 % a Mitsui & Co poklesla o 17 %. Európa sa vypredáva.

Európske akcie sa v stredu opäť prepadli, čím zmazali vysoké zisky dosiahnuté počas predchádzajúcich dvoch dní. Dôvodom ich poklesu boli obavy, že odvážne vládne kroky na zastavenie úverovej krízy neodvrátia globálnu recesiu. Paneurópsky akciový index FTSEurofirst 300 uzavrel o 6,5 % nižšie na 903,67 bodu a medziročne si tak odpísal až 40 %. Investori pre pokles na komoditnom trhu predávali hlavne akcie ťažobných spoločností, čo spôsobilo oslabenie pre Rio Tinto, a to o 17 %, spoločnosť Anglo American sa prepadla o 20 %, strojárska skupina ABB stratila 11 % a Siemens oslabil o 14 %. Pokles zaznamenal aj energetický sektor, kde Total poklesol o 6,9 % a BP stratila 7,3 %. Stredoeurópske burzy tiež oslabili.

Pražský trh vo štvrtok oslabil, keď hlavný burzový index PX klesol o 6,04 % na 938,5 bodu. Najväčší prepad počas štvrtkového obchodovania dosiahli akcie Komerční banky, ktoré znehodnotili o 7,96 % na 3 042 CZK. Banková skupina Erste Bank zaznamenala taktiež pokles, a to o 5,96 % na 613,6 CZK za akciu. Akcie energetickej spoločnosti ČEZ oslabili o 5,33 % na 781,5 CZK. Maďarská burza ukončila štvrtkové obchodovanie v červených číslach, keď hlavný maďarský index BUX oslabil o 8,59 % na 13 239,39 bodu. Pod výrazný neúspech na maďarskom akciovom trhu sa podpísal najmä pokles cien akcií maďarskej banky OTP o 12,79 % na 3 300 HUF a prepad ropného koncernu MOL o 10,89 % na 10 600 HUF. Ani varšavskej burze sa počas štvrtkového obchodovania nedarilo. Hlavný poľský akciový index WIG20 spadol o 3,39 % na 1 899,68 bodu. Najvýraznejšie spomedzi sledovaných titulov oslabila banka Pekao, ktorej akcie znehodnotili o 4,8 % na 142,7 PLN.

Obamov socializmus v USA

Celý svet očakával hrdinu, celý svet chce zmenu k lepšiemu, celý svet chce mier, americký občan postihnutý dôsledkami hypotekárnej krízy dal hlas „krízovému manažérovi“ B. H. Obamovi,  americkému prezidentovi.

Zakladateľ marxistickej ekonomickej teórie, K. Marx, predpokladal vznik socializmu a komunizmu v najrozvinutejšej ekonomike na svete – najbližšie k tomu má teda podľa Marxa americká ekonomika, resp. možno mala. Ak by K. Marx mohol, nikdy by V. I. Leninovi nedovolil strieľať z Aurory na Zimný palác a rozbiehať Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu, lebo chýbal ten najdôležitejší predpoklad – ekonomika, zabezpečujúca všeobecný dostatok všetkého, ako predpoklad odstraňujúci nutnosť súkromného vlastníctva. Predstavu možno vzdialene prirovnať, akoby sme rímskemu cisárovi Nerovi ukázali mobilný telefón a nad hlavou by mu preletela stíhačka Mirage II. Nero by si to, hoci by to videl, nevedel nikdy adekvátne predstaviť, tak ako si niekto nevie predstaviť všeobecný ekonomický dostatok všetkého, odstraňujúci potrebu súkromného vlastníctva. Nero by teda neveril nijakému filozofovi, ktorý by mu tvrdil, že raz bude mobilný telefón.

Preto aj ľudia neveria Marxovi vo všetkom a tí čo verili a chceli vytvoriť beztriednu spoločnosť, bez ekonomických predpokladov, skrachovali – socializmus zbankrotoval. Obama sa však k socializmu vrátil, tak ako to opísal americký politológ Steven Hill (nie komik Benny Hill) svojimi vyjadreniami na adresu svetového vzoru, prezidenta USA, Baracka Husseina Obamu II. Americký politológ Steven Hill si myslí, že ekonomický stimulačný balík prezidenta Baracka Obamu sa mal viac sústrediť na sociálnu infraštruktúru a investície do ľudského kapitálu. Za vzor dáva pritom Obamovi európske krajiny, ktorých sociálne systémy a rozdielny spôsob života analyzoval vo svojej najnovšej knihe Europe Rising (Stúpajúca Európa).

Plánované investície do fyzickej infraštruktúry americkej ekonomike rozhodne v ťažkom období pomôžu, politológ Hill sa však domnieva, že nie sú dostatočné. Aj pokiaľ by sa Spojené štáty z recesie spamätali, Obamov plán podľa neho nevytvorí žiadne mechanizmy inštitucionálnej ochrany strednej vrstvy v prípade budúcej krízy globálneho kapitalizmu. Hoci americkí konzervatívci označujú európske sociálne systémy a systémy v Japonsku a Kanade za "plazivý socializmus", podľa Hilla tápu však ďaleko od pravdy, pretože ide skôr o systémy základného zabezpečenia pracujúcich. "Podpora pracujúcich ľudí je nevyhnutnou súčasťou investícií do infraštruktúry, presne tak ako údržba fyzickej infraštruktúry, tvorenej mostmi, cestami alebo investíciami do energetickej efektivity".

Ako však Hill vysvetlil, Obama má v pláne niekoľko krokov, ktoré USA posunú bližšie k európskym systémom. "Obama už ohlásil, že federálna vláda bude platiť zdravotné poistenie za tých, ktorí stratia prácu. Takisto pravdepodobne uvidíme pokusy o presadenie zákona o povinnej náhrade mzdy počas práceneschopnosti," skonštatoval Hill. Pripomenul, že nový prezident má veľké plány aj s reformou celého zdravotníctva, čo mu však určite skomplikuje súčasná rozpočtová situácia. Jedným z najsilnejších argumentov konzervatívcov proti Obamovi počas prezidentskej volebnej kampane bolo práve obvinenie zo socializmu, s ktorým sa stotožnili aj mnohí príslušníci strednej vrstvy.

Strach zo socializmu je v tejto krajine pomerne silný, ale podľa Hilla ho môže prekonať apel na zdravý rozum. "Aký zmysel má pre chorých prísť do práce a všetkých nakaziť? Alebo akú logiku má zrušenie zdravotného poistenia po strate práce, keď je človek najzraniteľnejší?" pýta sa. Členovia kongresu by mali podľa Hilla svojim voličom vysvetliť, že napríklad rastúce náklady na zdravotníctvo znižujú konkurencieschopnosť amerických zamestnávateľov. Na rozdiel od Európy sa totiž v USA ponecháva zodpovednosť za zdravotné poistenie výlučne na pleciach zamestnávateľa, dokonca aj v prípade rodinných príslušníkov zamestnanca. Hill pripomenul, že mnohé samozrejmosti európskych sociálnych systémov Američania vôbec nepoznajú - platená dovolenka viac než dva týždne, nemocenská, jasle a materské školy dostupné pre všetkých, zdravotné poistenie, náhrada mzdy počas materskej dovolenky a finančná podpora počas rodičovskej dovolenky... "Európa, Japonsko a Kanada vytvorili komplexné riešenia.

Malú časť príjmov zamestnancov a podnikov presmerovali do financovania univerzálnej sociálnej infraštruktúry," čo podľa Hill poskytuje strednej triede oveľa silnejší základ než čokoľvek porovnateľné v USA. Americký model tzv. vlastníckej spoločnosti dáva strednej triede teoreticky slobodu v tom, na čo použiť svoje príjmy, zdanené menej výrazne ako v Európe. "Ale toto je väčšinou len ilúzia. Keď sa vezme do úvahy kompletná štruktúra príjmov a výdavkov a porovná sa s inými krajinami, zistíme, že Američania platia rovnako ako iné národy, ibaže za tieto peniaze dostávajú oveľa menej". Za všetky z daní financované služby pre ľudí v sociálne citlivejších štátoch, musia Američania zaplatiť navyše v podobe poplatkov, poistení aj školného. Podľa Hilla na svete len päť krajín negarantuje žiaden príjem počas materskej dovolenky. USA, chudobné africké štáty a Papua Nová Guinea. USA taktiež nemajú zákonmi regulovanú otázku náhrady mzdy v čase práceneschopnosti, čo ponecháva okolo 46 miliónov zamestnancov bez akejkoľvek formy nemocenskej. Obamov stimulačný ekonomický balík schválila Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu. 825 miliárd dolárov tvoria nové výdavky na infraštruktúrne projekty, sociálne programy a zníženie daní.

Obama a bývalý slovenský premiér sa zhodujú v dvoch otázkach – a odpovediach. Za krízu môžu podvodníci z Wall Street a všetko vyrieši vláda. Obama začal kritizovať vysoké výplaty zamestnancov bánk a najmä finančných maklérov na Wall Street. Zoškrtal a znížil platy manažérov vo firmách, ktorým od bankrotu pomáha štát. Obama sa pokúša o rekapitalizáciu bánk a vkladá ďalšie miliardy dolárov. Obama nemal problém peniaze zohnať, na rozdiel od bývaleho slovenského premiéra. Stačí pokyn tlačiarňam dolárov. Americká centrálna banka, aby zachránila pred bankrotom veľké banky, začala požičiavať neuveriteľné sumy peňazí. Ich krytie sa nespomína, ale pôvod je jasný, určite nie sú z daní nefungujúcich podnikov. Tlačiarne idú naplno a inflačná špirála sa roztáča smerom k znehodnocovaniu peňazí. Aké jednoduché riešenie finančnej krízy! Veď stačí natlačiť doláre - a máme dosť. Za napustenie nových 825 miliárd do obehu mu dokonca aj mnohí tlieskajú. A burzy už hlásia prudký nárast ceny zlata. Za bezcenné papiere bude štát platiť bezcennými peniazmi. Štáty začnú znehodnocovať svoju menu a predbiehať sa v tom, u koho je výhodnejšie nakupovať, teda kto predá viac tovaru, lebo to bude výhodné. Obama sa snaží zachrániť Ameriku a odvrátiť bankrot kapitalizmu. Krach socializmu sme už zažili. Čo bude ďalej? Čo sa zmenilo ? pokračovanie nabudúce ...

Pridať komentár

Feedback