Ako minister Uhliarik všetky očakávania slovenského národa splnil

Pribeh o tom ako Penta skrze dvoch Ivanov k majetku pride a ako slovenske nemocnice popadaju.


 

Je to tak, pán minister Ivan Uhliarik (IU) vysoko predčí väčšinu očakávaní bežných slovenských občanov na ministra zdravotníctva. Slovenský občan totiž nemá ani potuchy, čo má od svojho ministra zdravotníctva očakávať a tak neočakáva skoro nič konkrétne.

 

Ruku na srdce, kde vidíš milý čitateľ problém Ty? Staré nemocnice s kolektívnymi sprchami? “To nie je úloha ministra, majú predsa svoje neschopné manažmenty”. Drahé lieky? “Pažravé farmafirmy! “. Lekári a sestry sa správajú k pacientom ako k handrám? “Sú to hovadá, biela mafia, nevedia čo od dobroty. Ale čo s tým má minister ?” Čo ešte?.... aha! .... ešte sa dlho čaká. “No veď jasné biela mafia, leniví sú”. (pozorného čitateľa poprosím zapamätať si uvedené odôvodnenia, ešte sa k nim opätovne vrátime).

 

Ivan Uhliarik je pripravený kedykoľvek problémy kvetnato popísať a ukázať prstom na vinníka (viď vyššie). Bežný občan je spokojný, minister je na jeho strane. Len nech s tými riaditeľmi, farmafirmami, lekármi a ostatnými mrchami zatočí.

 

Na druhej strane máme iné veľké očakávania. Očakávania zdravotných poisťovní (ZP, čítaj Penta) a najmä očakávania liberálneho princa Ivana Mikloša (IM). Tieto očakávania sú jasné a čitateľné. Znížiť platby za zdravotné služby z verejných zdrojov, podľa možnosti tak na 1% hrubého domáceho produktu. Treba poznamenať, že tento cieľ sa zvyčajne ľúbivo komunikuje slovami ako “je potrebné obmedziť plytvanie v rezorte”, “zdravotníctvo je čierna diera”, “peňazí je dosť, len ich neefektívne využívajú ... že kto?.. No lekári asi, ne?” . Tiež však treba poznamenať, že v liberálnom ponímaní (IM) sú takmer akékoľvek platby z verejných zdrojov a priori plytvaním. O požadovanej kvalite služieb sa nedisutuje, o potrebe peňazí v systéme tiež nie, o tom koľko má platiť poisťovňa a koľko pacient tiež nie, a o porovnaní s Európou už vôbec nie.

 

Preložené do reči bežného človeka, očakávania ZP a IM sú jasné: treba ešte menej liečiť, ešte menej investovať, ešte viac zatvárať oddelenia, a úplne najlepšie (“ach bože ak by sa zadarilo”) zatvoriť takú polovicu nemocníc. Aby sme nezabudli, za žiadnych okolností neplatiť lekárom .... odôvodnenie viď vyššie, “biela mafia, indukovaná spotreba, aj tak berú úplatky!” Vlastne.... “liečit asi treba...to necháme ako povinnosť v zákone... len treba menej zaplatiť”. Nemocniciam, lekárom, sestrám, všetkým.

 

Vysvetlenie pre menej orientovaného čitateľa: táto slovenská neplatičská schéma sa v zasvätených zdravotníckych kruhoch volá “nadlimity” a znamená asi nasledovné. Zdravotná poisťovňa si objedná každý kvartál zdravotnú starostlivosť v sume X pacientov krát cena za pacienta. Bez diskusie, “ber-neber”. K lekárovi však príde X+25% pacientov, ktorým je zle a on ich lieči. Musí, má to v zákone ako povinnosť. Poisťovňa síce povie "OK uznávame, X+25% pacientov Vašu liečbu potrebovalo, ale zmluva je zmluva, zaplatíme X. Zvyšných 25% nezaplatíme, to sú nadlimity". Nadlimity majú všetci, majú ich malé nemocnice, veľké nemocnice, špecialisti, rentgeny aj laboratóriá. Tí súkromní si pomaly hľadajú cestu ako nadlimity vyúčtovať priamo pacientovi, tí štátni krachujú. Raz to určite praskne, všetci budú súkromní, ale to je iný príbeh.

 

Späť k Uhliarikovi a jeho úspechom. Z malého obchodníka s tabletkami je zrazu veľký minister v bavoráku. On sám a zrejme ani jeho hnutie presne nevie ako k rezortu prišiel a už vôbec nie čo si tam počať. Z nezvládnuteľnej ľahkosti bytia sa teda IU rozhodol zaimponovať svojim priateľom a za svoju métu si určil zabrániť “neefektívnemu plytvaniu zdrojov zdravotníctva”.

I prišiel s opatreniami:

 

  1. pokorne súhlasil so znížením poistného pre poistencov štátu, zavedením zdravotných odvodov na hovadiny a vykastrovaním rozpočtu svojho ministerstva. Výsledok: ešte menej ako málo peňazí pre systém. Nie je na platy, nie je na splatenie dlhov, nie je na investície.

  2. zatlačil na poskytovateľov aby súhlasili so znížením cien a limitov. Štátne nemocnice sa ešte viac zadlžia, nebudú v nich lieky, lekári a sestry budú ešte viac frustrovaní a o toalete a sprche v nemocničných izbách môžme ďalej len snívať. Veď vieme, manažmenty sú neschopné.... Súkromní brešú, no a?

  3. Dlhy treba platiť!” ... (pre pána jána pozor, tým sa nemyslia nadlimity!). Kedže nemocnice dlhy nemajú ako zaplatiť .. “do čerta s nimi, je ich ako maku” a bez mihnutia oka IU nechá položiť tretinu slovenských nemocníc.

  4. Kým nemocnice padnú treba ich rýchlo stransformovať na akciovky, aby sa dali odpáliť.

  5. Pomedzi to obmedzíme spotrebu liekov. Jednoducho odzmluvníme toho kto má viac pacientov a viac predpisuje. Mrcha.

Aby sme neboli nespravodliví, Ivan Uhliarik urobil aj mnohé pozitívne kroky. Posunul svojej skalickej nemocnice 13 miliónov z eurofondov, svojej poliklinike peniažky zo štátnej poisťovne, svojich kamarátov natlačil do funkcií ... ááá bingo ..... úlohy sú splnené! Nie je to úspech? Za deväť mesiacov! A že kritici brešú? Že nemá koncepciu? Že problémy rastú? Že bohapusto klame, vymýšľa si, neplní žiadne dohody a sľuby? To koho zaujíma?

 

Ivan Uhliarik môže byť spokojný. Zrobil hlúpeho sluhu pre svojho politického pána (IM), potápa nemocnice, lekárov, pacientov v regiónoch. Je celý rád, že šetrí. Liberálni kamaráti ho chvíľu budú potľapkávať po pleci a možno ho aj verejne pochvália. Keď to praskne a ľudia sa začnú hnevať, liberálni priatelia IU rituálne obetujú, povedia aký je IU lúzer a to jeho hnutie úplne zlyhalo pri zavádzaní ich inak vynikajúcich opatrení. Chvíľu sa verejne zamyslia a potom s ohľadom na krízovú situáciu slovenského zdravotníctva predajú všeobecnú zdravotnú poisťovňu alebo takých 20-30 nemocníc súkromným investorom. Za babku, ako ináč, veď krachujú ...stupid! Penta opäť raz brilatne identifikuje investičnú príležitosť, skúpi čo sa dá a náš Ivan Uhliarik splní všetko čo sa od neho čakalo.

 

Len vytriezvenie bude bolieť. Ivana Uhliarika, jeho hnutie a čo je najhoršie, nás obyčajných ľudí.

Komentáre

Obrázok používateľa Daniel Jankech

Dobrý deň pani Krajňáková.
Váš článok i keď s ním miestami nesúhlasím, alebo mám iný názor je veľmi podnetný.
S čím súhlasím je fakt, že p. Uhliarik je úplne neschopný minister bez vízie a nevie čo treba zmeniť a ani ako.
Jeho smiešne zakazovanie fajčenia v nákupných centrách je asi vrcholom jeho ministerskej vízie.
.
Vždy sa osobne teším ak nejaký lekár začne blogovať, väčšinou sú to však uplakané blogy zakomplexovaných ľudí ktorí túžia iba po tom, aby ich niekto chápal tak ako oni chcú, alebo aby niekto ospravedlnil ich neschopnosť riešiť problémy pacientov.
Teším sa, že vo Vašom prípade to tak asi nebude, keďže tento Váš blog je iný a cítiť z neho spravodlivý hnev.
Prajem Vám veľa úspechov a teším sa na ďalšie Vaše články.

Feedback