Podvodná mašinéria je spustená.

Je len jediná cesta ako z nej von, a tou je pochopenie súvislostí.

Politici pred voľbami sľúbia čokoľvek, aby sme ich zvolili. Aby niečo dodržali, potrebujú viac peňazí ako je schopná naša ekonomika vytvoriť, a to ešte značnú časť zisku zožerú finančné skupiny, ktoré platia politikom kampaň. Preto si vláda musí požičiavať peniaze predajom štátnych dlhopisov. Tie vo veľkých objemoch nakupujú "slovenské" poisťovne a banky. Sú to však peniaze, ktoré museli najprv zobrať Vám. Preto u nich dobrú radu nečakajte. Príde zriedkavo.
 
Tento článok je pokračovaním článku o démonoch investičných fondov. Respektíve o skutočných rizikách, ktoré sú spájané s fondmi. V skutočnosti mnohé riziká podstupuje každý z nás bez toho, aby si ich uvedomoval. Mnohé podstupuje každý človek, keď zverí svoje peniaze bankám či poisťovniam. Tie však z pochopiteľných dôvodov nie sú povinné klienta o nich informovať. Dôsledkom toho je, že ľudia sa boja investovať peniaze tam, kde to má pre nich skutočne zmysel.
 
Riziko bonity: Bonita súvisí so schopnosťou dlžníka splatiť svoj dlh. Nepamätám si, že by jediný pracovník banky mal povinnosť informovať klienta o tomto riziku pri otváraní účtu. Pritom jednoznačne každú Vašu výplatu, ktorú dostanete na účet, Vám je banka dlžná. Bonita banky je zásadne dôležitá, pretože hovorí o jej schopnosti vyplatiť Vám peniaze, ktoré máte na u nich na účte.
O takzvaných štátnych garanciách peňazí v banke si nájdete informácie TU a o tom, že štát vo fonde na ochranu vkladov nemá peniaze, nájdete TU.
Poznať riziko bonity poisťovní je ešte dôležitejšie. Napríklad v kapitálovom životnom poistení chcú od Vás peniaze na 30 rokov a o nejakom riziku bonity ani chýru ani slychu. V oboch prípadoch objektívne existuje, a keď si pozrieme počet skrachovaných bánk na internete, tak nenájdeme koniec zoznamu. Existuje množstvo prípadov, kedy klienti bánk nedostali vyplatené svoje peniaze napriek štátnym garanciám. Napriek tomu o riziku bonity z nejakého záhadného dôvodu nemajú povinnosť klienta informovať. V investičnom fonde je toto riziko rozložené napríklad na 100 až 1.000 spoločností. Nádherným príkladom by mohol byť dlhopisový investičný fond, ktorý investuje peniaze klientov len do dlhopisov 100 bánk a poisťovní. Ak strachuje práve Vaša jedna banka/poisťovňa a nikto nebude schopný vyplatiť jej záväzky, prídete o všetky svoje peniaze. Ak  máte peniaze v 100 bankách a poisťovniach a jedna z nich skrachuje, prídete o 1% svojej investície. Ak sa nájde niekto, kto uhradí záväzky skrachovanej spoločnosti, tak v oboch prípadoch ste neprišli o nič. Z uvedeného vyplýva, že riziko na strane tohto konkrétneho fondu je 100x nižšie, ako mať peniaze uložené v jednej banke. Riziko bonity podstupujete vždy, keď máte peniaze niekde inde ako vo svojom vrecku a mať peniaze vo fondoch môže znamenať väčšie aj menšie riziko ako mať peniaze v banke. Bolo by však fér, keby o ňom mali povinnosť informovať klienta všetky spoločnosti a nie len tie záhadne vybrané.
 
Menové riziko: Ak máte na účte  alebo v peňaženke EURá, podstupujete menové riziko. Ak cena EURa klesne, všetok dovážaný tovar zdražie. Ak budeme mať hyperinfláciu (úplné znehodnotenie meny) , môžete si s bankovkami tapetovať WC. Informoval Vás niekto v banke, že máte takéto riziko? Sotva. V celosvetovom investičnom fonde hodnoty mien svojim poklesom alebo vzostupom znižujú alebo zvyšujú zisk Vašej investície. Ak jedna mena klesne, iná musí zákonite stúpnuť, pretože sa porovnávajú jedna voči druhej. Na to, aby ste prišli o všetky svoje peniaze v takomto fonde kvôli menovému riziku, musela by skrachovať celosvetová ekonomika. Na to, aby ste prišli o peniaze vo vrecku stačí, aby skrachovala tá európska. Ak sa investičný fond špecializuje na jednu krajinu, menové riziko narastá a čím viac krajín je v investičnom portfóliu, tým je menové riziko nižšie.
 
Riziko krajiny: Každá krajina, aj tá naša vytvára rizikové prostredie pre každého, kto s ňou má čokoľvek spoločné a to nielen finančne, ale aj ľudsky. Znárodnenie majetku na Slovensku v roku 1948 nebolo posledným znárodnením vo svete. Všetky politické, legislatívne, ekonomické zmeny vytvárajú riziko krajiny. Napríklad pred nedávnom znárodnili dôchodkové úspory v Maďarsku a čiastočne v Poľsku. Dokonca nepriamo sa to stalo pred pár rokmi aj v II. pilieri na Slovensku. Štát legislatívnou zmenou prinútil správcovské spoločnosti aby nakúpili štátne dlhopisy Slovenskej republiky. Tým sa stalo, že reálne sporiteľove peniaze držal štát. Súvisiaci článok TU. Ak investujete peniaze do fondu, ktorý sa špecializuje na investície do jednej krajiny, podstupujete toto riziko vo väčšej miere ako pri investovaní do celosvetového fondu. Riziko krajiny v súvislosti so znárodnením majetku a podobne je v celosvetovom fonde mnohonásobne nižšie, ako keď máte peniaze v banke na Slovensku. Že Vám o tomto riziku nikto nepovedal, neznamená, že neexistuje. Môžete si nájsť na internete informácie o menovej reforme Československa, počas ktorej ľudia prišli o celoživotné úspory. Alebo si nájdite na internete krach Nemecka, Maďarska, Argentíny, Grécka,... Riziko krajiny sa týka nielen investície do fondov, ale akéhokoľvek peňažného či nepeňažného majetku.
 
Právne a daňové riziká: Sú to pomerne zrozumiteľné riziká pre každého. Ak investujete a zmenia sa zákony a dane, musíte ich ako investor akceptovať. Keď máte peniaze na TÚ v banke a vláda SR sa rozhodne zmeniť zákony, týka sa vás to rovnako. Zavedenie dane zo zisku na úrokoch je pekným príkladom. Mám silné pochybnosti, že Vás v banke, alebo v poisťovni o tomto riziku niekto informoval.
 
 
Riziko inflácie: Toto riziko najčastejšie spôsobuje straty na investícií, respektíve znižuje reálne zisky z investície. Logicky straty vo fondoch automaticky ešte zvyšuje. Riadená inflácia je najväčší legalizovaný podvod všetkých čias. Napriek tomu, že infláciou prichádzate o hodnotu svojich peňazí doma, v peňaženke aj v banke, som presvedčený, že vás o ňom nikto v banke neinformoval. Drvivá väčšina termínovaných vkladov je stratová práve kvôli inflácii. Úrok v banke 9 rokov z 10-tich nie je schopný na termínovanom účte poraziť infláciu. O úrokoch na bežných účtoch ani nehovoriac. A to Vám úrok, ktorý Vám spôsobil stratu ešte zdania ako keby bol ziskom. Ak Vás o tomto riziku informoval nejaký bankový pracovník, tak pred ním klobúk dole. Štatistiky hovoria, že aby ste porazili infláciu, poplatky a dane, potrebujete priemerný zisk nad 5% ročne. V ktorej banke ho máte? Tisíce investičných fondov však túto úlohu zvláda hravo. Niekoľko príkladov nájdete TU

Cesta ako sa prestať nechať donekonečna ošklbávať existuje. Využite ju!

Pridať komentár

Feedback