Chytil som zlodejku za pačesy

Alebo ako som porazil infláciu.

Pozitívnym javom na Slovensku je, že inflácia sa dostala na štandardnú Európsku úroveň, respektíve úroveň vyspelých ekonomík sveta.
 


 

Tým sme však ešte nevyhrali. Zatiaľ čo štátni ekonómovia môžu byť relatívne spokojní, mňa ako obyčajného občana aj nízka inflácia neustále okráda o moje usporené peniaze.
 


 

Zjednodušene povedané síce mi číselne peniaze na účte pribudli, avšak po roku si v obchode kúpim menej tovaru ako pred rokom bez bankového úroku. Paradoxom tohto procesu je, že mi úrok štát zdaní ako keby bol ziskom, hoci v skutočnosti som 0,08% v strate a to ešte pred zdanením.
Zdanlivo maličkosť, avšak mnoho ľudí nevníma fakt, že medziročná inflácia sa nespočítava, ale násobí. Tým nám vzniká exponenciálny nárast cien. Viď v grafe nižšie.
 


 

V priebehu 23 rokov nám ceny tovarov v obchodoch a služieb narástli približne na 3,8-násobok. A tu už asi do smiechu nikomu nie je. Ak si chcete totiž dlhodobo sporiť a máte to robiť s podinflačným zhodnocovaním v banke, tak vás takéto sporenie môže už poriadne zabolieť.
Počul som v tejto súvislosti argumenty ohľadom istoty vyplývajúcej z garancií štátu o ochrane vkladov. Preto uvediem niekoľko príkladov štátnej neistoty, kedy ste si so štátnou garanciou mohli viete čo...

 
Hyperinflácia Nemecko 1922-23 denná inflácia cez 20%
Hyperinflácia Grécko 1941-42 denná inflácia cez 15%
Hyperinflácia Maďarsko 1945-46 denná inflácia cez 200%
Hyperinflácia Čína 1947-49 denná inflácia cca 15%
Hyperinflácia Juhoslávia 1989-94 denná inflácia cez 60%
 

A poďme ešte domov.
Československo v roku 1953. Rozhodnutím vlády sa urobila menová reforma, čím došlo k znehodnoteniu meny o 90%.  V banke sa zo dňa na deň menili úspory obyvateľov v kurze 1:10 a hotovostné peniaze sa menili v kurze 1:50 Mnoho ľudí prišlo o celoživotné úspory.
Česko november 2013. Devalvácia 5% z jedného dňa na druhý jednoduchým rozhodnutím vlády. Všetok dovážaný tovar bol pre občana zrazu drahší o 5%.  Že z pohľadu štátu to pomohlo zahranično-obchodnej bilancii to vašim úsporám nepomôže.
 
Preto namiesto neistej štátnej garancie a bankovej istoty podinflačného zhodnotenia úspor dávam prednosť bezpečným investíciám do finančných produktov, ktoré dokážu poraziť infláciu a častokrát dávajú väčšiu istotu ako vláda jednej republiky. Pre porovnanie uvediem jeden z dlhopisových fondov, kde sa dá investovať do štátnych dlhopisov, avšak investičné riziko je rozložené na štátne garancie viacerých krajín, ktoré nie sú na seba ekonomicky či politicky bezprostredne viazané.
 


 

Na historických výsledkoch vidíte investovanie do fondu štátnych dlhopisov 50,- EUR / mesačne s výsledným výnosom 6,73% ročne a kumulatívnym ziskom 40,91% za 10 rokov. Pri relatívne nízkom riziku bez štátnych garancií SR si takto investor nadinflačne zhodnotil peniaze a zisk nemusel zdaňovať.

Záverom: Nulové riziko neexistuje, avšak ak podstúpite relatívne nízke riziko ukladaním si peňazí niekam inam ako na termínovaný účet, môžete mať podstatne lepší výsledok ako ten „neisto garantovaný“.

Pridať komentár

Feedback