Tak sa všetci hádajme!

Politické diskusie už nestoja za veľa. Vzhľadom na množstvo z nich prameniacej nenávisti, zlosti a hnevu mnohí z nás uprednostnia nedeľňajšiu prechádzku alebo jednoduché vypnutie televízie. Krvou podliate oči sú vhodnou výbavou politického adepta. Najmä, ak chce znechutiť a odradiť od sledovania politiky aj posledných verných.
 
Časy vecných rozhovorov o vízií krajiny odišli s príchodom moderných politických agresorov. Pamätám si na to, keď som politikov vnímal ako čosi urodzené a hľadel som na nich s patričným rešpektom. Toto je moja spomienka, ktorá čoraz viac bledne a scvrkáva sa na gýč súčasného politického realizmu.
 
Uprednostnili sme schopnosť znášať intrigy a intrigovať pred odbornosťou, skúsenosťou a slušnosťou. Tieto vlastnosti totiž viac zapadajú do mozaiky nepredstaviteľného bahna politického realizmu. Pre menej zdatných tu ostali rôzne občianske iniciatívy, ktorých hlas prestáva znieť týždeň po odvysielaní reportáže.
 
Obvyklým problémom je vplyv rôznych pochybných mimovládnych organizácií sponzorovaných zo zahraničia, maskujúcich sa za boj za slobodu, demokraciu, ľudské práva, či práva menšín. Títo štváči zaiste neprispievajú k pokoju našej krajiny. Najsmutnejšie na tom je, že množstvo aktivít robia na pokyn štedrých donorov. Ak by totiž názory, ktoré prezentujú, prezentovali aj bez napojenia na zahraničný kapitál a z vlastného presvedčenia, boli by úprimným spestrením názorového spektra.
 
Politickému ringu vytvárajú živnú pôdu aj médiá, ktorých základnou úlohou (už) nie je podávanie informácií, ale vytváranie manipulácií a ilúzií. V tomto kontexte možno spochybniť aj demokraciu ako vládu ľudu a zamyslieť sa nad otázkou, či to náhodou nie je vláda médií. Čo je horšie, po smrti známej českej speváčky sa redaktor istého bulvárneho periodika vyjadrí v zmysle, že: „chceli sme jej k tomu pomôcť“. Kde to vlastne žijeme? Je dôležité odmietnuť tieto tendencie, pretože niet ponuky bez dopytu.
 
Načrtnuté súvislosti prispievajú k zlej atmosfére v celej spoločnosti. Citát, hoci nemá dostatočnú pointu, hovorí: „ryba smrdí od hlavy.“ Kde tu hlavu hľadať? Sú to politici, ktorí sú zlým vzorom pre spoločnosť? Je to spoločnosť, ktorá si volí svojich politikov? Alebo sú to médiá, ktoré ľuďom „pomáhajú rozhodnúť sa“? Každý má svoj podiel.
 
Stretol som sa s definíciou politiky ako „najvyššia forma služby ľudu“, ale tiež ako „boj o moc.“ Dôležité však je, aby politici prišli ako jedinečné osobnosti, ktoré niečo žijú a to aj prezentujú, majú vyhranené názory a volič ich podľa nich pozná. Aby neprišli ako cvičené o..... s grafmi a transparentmi ukazujúc : „ty si zlý...“. Kameňom úrazu je orientácia sporov, ktoré sú zamerané na osobné invektívy a urážky a nie na argumenty a názorové strety. Tiež, pod podmienkou že si ich správaním zaslúžia, patria významných politickým predstaviteľom výsady a spoločnosť by ich nemala vnímať ako niečo, čo ju diskriminuje. Podstatné je, že tieto výsady môžu mať zakotvenie v právnom poriadku, ale reálne patria politikovi, ktorý ich hanobí, podobne však za rovnakej podmienky zakotvenia v právnom poriadku môžu patriť politikovi, ktorí ich je hoden. Je na spoločnosti, aby dozrela a odklonila sa od súčasných volebných excesov, na politických stranách, aby nominovali vhodných a dlhodobo vychovávaných adeptov a médiách, aby rešpektovali dobré mravy. Za týchto podmienok sa skončí apatia Slovákov vo vzťahu k sledovaniu politiky. Spoločnosť si vychová vlastných politikov, ktorí z nej zídu ako dobré zrno.
 
Záverom, je načase si povedať, že to vôbec nie je až také zlé ako to niektorí môžu vnímať. Skúsme pozerať Dobré správy namiesto zlých správ. Koľko dobrého sa toho stalo v poslednej dobe v našej krajine, či meste. Veľa. Skúsme pozerať dokumentárne filmy o krásach prírody namiesto strašidelných filmov. Skúsme snívať. Žime svoj slovenský sen. Nenaslúchajme večným kritikom, ktorí nám bránia vidieť východ slnka. Zbavme sa chamtivosti a žime okrem iného aj z malých skutkov pomoci iným.  Zbavme sa prehnaných očakávaní a pozrime sa na krajinu, kde nie je hladomor, vojna ani diktatúra. Odmietnime podsúvanie strachu, nenávisti a hnevu. Vypnime televíziu a nalaďme sa na plnosť ticha, či krásu otvoreného rozhovoru. Oživme ideály. Ako ideály vnútra, tak aj ideály spoločnosti. Odmietnime hašteriacich sa politikov, odmietnime vulgárne médiá. Rozvíjajme vzdelanosť.
 
Hlavne ďakujme za to, čo je. A všetci sa, bez urážky, hádajme o tom, ako by to mohlo byť!

Pridať komentár

Feedback