Sociopatoekonómia - Deficit (fiškálny)

Je naozaj vyrovnaný rozpočet luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť? Je deficitné hospodárenie štátu časovaná bomba, ktorá musí niekedy vybuchnúť?

Ak knihy Kiyosakiho Vás môžu o niečom poučiť, tak o tom že za určitých podmienok (daňové zákony, kvalifikovanosť investora) je dlh veľmi efektívny spôsob, ako zbohatnúť! Podmienkou je neustála kontrola finančných tokov (cashflow), ak sú negatívne, dlh je katastrofa. Fiškálny deficit štátu a jeho zadĺženie sú presne v takom istom vzťahu, ako pri investovaní.

Dlh znamená odovzdať tomu, kto požičal (banke, držiteľovi cenného papiera, ktorý oprávňuje od dlžníka inkasovať) poplatky. O ich výške a morálnosti by sa dalo veľmi dlho diskutovať, ale pre túto úvahu je podstatná iba veľkosť peňažného toku, ktorý tečie zo štátneho rozpočtu.

Deficit štátneho rozpočtu je pojem, ktorý je definovaný a jeho veľkosť určená pravidlami rozpočtovania v štáte, kde sa vyčísľuje. Politici (a najmä ich ministri financií) robia všetko preto, aby kamuflovali výsledky vlastného hospodárenia. V postkomunistických krajinách je obľúbeným podvodom používanie príjmov z privatizácie na zakrytie katastrofálneho hospodárenia štátu. Privatizácia sa všeobecne považuje za čarovný prútik sociopatoekonóma, a to nie iba v našom deformovanom prostredí.

Kiyosaki má vo svojich knihách niekoľko veľmi užitočných zjednodušení definícií pojmov, ktoré sú z praktického hľadiska aj veľmi funkčné a pomáhajú vyčistiť vzduch od kamuflážneho dymu a vyjasniť ekonomickú atmosféru. Veľmi pekným a názorným príkladom je jeho definícia aktív a pasív. Parafrázujem:

Aktíva predstavujú Váš kladný cashflow aj keď nepracujete, pasíva negatívny aj keď pracujete! :-D

27. Sociopatoekonomický zákon Pavlika Morozova

Sociopatoekonómia venuje mimoriadne úsilie na maskovanie reálneho cashflow fiškálneho hospodárenia štátu.

Ak si začnete nezaujato a bez zbožného obdivu čítať rozpočtové pravidlá a zásady väčšiny štátov, nie je potrebná mimoriadna dávka cynizmu, aby ste si potvrdili platnosť tohto môjho zákona. Nakoľko diletantizmus NiktošAsociálov, čo sa za pomoci klientskych sietí dostali k moci v postkomunistických krajinách, je pomerne transparentný, tieto krajiny sú vynikajúci materiál na pozorovanie tohto javu. Vyjadrenia našich papagájov, intelektuálnych a morálnych trpaslíkov s kombinézami z hrošej kože potiahnutej teflónom (ktorá im už asi prirástla a nedokážu sa jej zbaviť), sú svojou nehanebnou drzosťou a sprostotou komicko-poburujúce. Hlúposť národa, ktorý ich dokáže konzumovať, je zahanbujúca a deprimujúca!

28. Sociopatoekonomický zákon Pavlika Morozova

Najobľúbenejšou maskovacou sieťou deficitu je swap. Nemusí sa objaviť na finančnom trhu ako derivát, aj pravidlá rozpočtovania štátu majú v sebe ukryté svoje vlastné swapové mechanizmy.

Jeho podstatou je podobne, ako u derivátov na finančnom trhu, machinácia s časovým posunom a pravdepodobnosťou finančných tokov. Najčastejšou obeťou machinácií sú služby vo verejnom záujme. Porovnávať iba príjmy obyvateľov Grécka a Slovenska je hrubá demagógia, lebo štát môže vykonávať (a často podstatne efektívnejšie) svoju sociálnu politiku práve dotovaním štátnych podnikov pôsobiacich v tejto sfére.

Typická metóda sociálnych deviantov, ukrývajúcich sa za pravicovú demagógiu je nasledovná:

1. Politickou nomináciou dosadím gaunera tunelára do štátneho podniku.
2. Keď sa prevalí škandál s jeho nehanebným hospodárením, začnú sa za pomoci prostitujúcich novinárov do úplného oprostenia verejnosti opakovať liberálne mantry - "čo je štátne to je neefektívne".
3. Nastúpi privatizácia, ktorá "odbremení" štátny rozpočet od dotácií do tohto podniku, ale negatívny finančný tok pre štát sa objaví v inej forme príspevkov na jeho funkciu a časť vždy zaplatí občan vo zvýšených cenách za služby.
4. Prostitujúci novinári urobia všetko preto, aby zakryli fiasko tejto machinácie.
5. Prípadná kritika tejto gaunerskej privatizácie sa likviduje označením kritika ako "komunistu".

Predaj takéhoto podniku hlboko pod jeho cenu je konštantnou metódou, vrátane maximálneho vytunelovania pred privatizáciou. Príjem za privatizáciu sa po presýpaní z jedného rozpočtového kýbľa do druhého sa použije na maskovanie deficitu "národného umelca" ministra financií.

Nakoľko príklady zo Slovenska sú notoricky známe, nemá zmysel útočiť na konkrétnych gaunerekonómov na Slovensku. Nerád by som uprednostnil nejakú farbu ich hrošej kože!

Stačí ak uvediem klasický príklad privatizáciu vodární a kanalizácií vo svete. Tam kde nebola kombinovaná z tvrdou reguláciou potencionálnych pažravých sociopatov, skončila katastrofou!

http://www.blisty.cz/art/73087.html

Nakoniec takáto "efektívna" privatizácia v aj veľmi vyspelých štátoch skončila znárodnením. Odvoz odpadkov a Mafia, ktorá sa ho zmocnila, je kapitola sama o sebe. Privatizácia pohrebných služieb. Ekologická a sociálne akceptovateľná doprava do zamestnania a do školy ďalší. Dalo by sa pokračovať ešte veľmi dlho!

Súčasný až smiešne trápne zlomyseľný cirkus okolo vyčísľovania dlhu a deficitu Eurostatom je krásny príklad úvah sociopatoekonóma ukrývajúceho sa Kristovo meno:

http://moje.hnonline.sk/node/15000

Nedostatok sebareflexie čierneho papagája, ktorý by sa mal najprv zamyslieť nad vyčíňaním KDH (a začať vlastnými poslancami KDH a kauzou pozemky pod PKO) až potom sa vytešovať z niečoho, čo ešte nie je definitívne (je typické, že tie pravidlá sa menia v priebehu rozpočtového roku :-D). Mal by sa zamyslieť nad deficitmi pravicových vlád bez kamufláže pomocou príjmov z privatizácie a presúvaním nákladov na sociálne slabšie skupiny (študentov, dôchodcov) obyvateľstva.

To "K" v názve treba buď predefinovať, lebo inak je to bohorúhanie!

Jeden návrh by som mal ... :-D

Pridať komentár

Feedback