Skeptický slovník pre finančných analfabetov - písmeno S, heslo - Swap

Swap (swapový obchod, swapová operácia, swapový kontrakt) je jednoducho výmena - termínová zmluva, ktorou sa dva ekonomické subjekty zaväzujú vymeniť si medzi sebou buď dohodnuté predmetné aktíva alebo finančné toky za vopred pevne stanovených podmienok.

Zásadný problém je v tom, čo a kedy sa vymieňa! Pravdepodobnosť budúcich finančných tokov a ich rozloženie v čase je problém rizikového managementu, ktorého niektoré dogmy na finančných trhoch sa od roku 1990 otriasajú už v samotných základoch.

Na finančných trhoch sa obchoduje s papierikmi veľmi pochybnej hodnoty, ktorá je premenlivá v čase a pravdepodobnosť reálneho finančného toku z nich (cashflow) v budúcnosti závisí od rôznych faktorov. Preto práve swapy sa považujú za veľmi neprehľadné a rizikové operácie, ktoré sú ideálne pole na širokú škálu podvodov.

Po roku 2008 sa najčastejšie spomína jeden druh, a to credit default swap (CDS), ktoré sa ukázali ako mimoriadne rizikové a boli použité na podvody až neuveriteľne kolosálnych rozmerov. Toto fiktívne poistenie budúcich finančných tokov, pochádzajúcich z vlastníctva virtuálneho papierika pochybnej hodnoty, má už vo svojich základoch založené chybné úvahy, ktoré v okamžikoch krízy (nie len iba v roku 2008) explodujú a explodovali s katastrofálnymi dôsledkami.

Diverzifikácia rizika na finančných trhoch je typický sociopatoekonomický orwellovský newspeak. Aktér na finančnom trhu je iba človek, so všetkými jeho nedokonalosťami a problémami psychiky. Finančný trh je vysoko komplexný systém s množstvom spätných väzieb, kde v poslednej dobe pristupujú ešte interakcie s prostriedkami IT, ktoré vďaka svoje rýchlosti sa môžu vymknúť kontrole. Po sérii krachov, ktoré sa pred rokom 2008 vždy podarilo relatívne zamiesť pod koberec, tieto spätné väzby (Soros používa výraz reflexivita) sa stali predmetom výskumu sociálnych psychológov. A tých krachov bolo neúrekom - len námatkou : "Mexican Tequila crises" v roku 1994, "Asian Flu" v roku 1997, "Russian Virus" v roku 1998, a "Brazilian Sneez" v roku 1999. Spoločným znakom týchto kríz je šírenie infekcie, každá z nich začala v jednej krajine a postupne sa rozšírila do celého sveta. Osobitnú úlohu hrali veľkí špekulanti ako George Soros alebo Julian Robertson, ktorí dokázali na týchto krízach zarobiť obrovské peniaze.

Ukážkovým modelom krízy sociopatoekonómie bol krach Long Term Capital Management (LTCM) a spôsob, akým sa k likvidácii následkov krachu postavili FED. "Príliš veľký, aby sme ho nechali padnúť " - množstvo vybuchujúcich derivátov zodpovedalo približne nie malému národnému dlhu Talianska! V roku 1997 Robert Merton a Myron Scholes dostali Nobelovku za ekonómiu za Black-Scholesovu diferenciálnu rovnicu definujúcu hodnotu finančných nástrojov. Pod pláštikom až nie tak zázračnej matematiky sa ukrývala veľmi naivná predstava o náhodilosti udalostí na finančných trhoch na úrovni Wienerovho procesu alebo Brownovho pohybu. Sociopatický nezáujem o okolie, neschopnosť pozorovať a analyzovať správanie iných, absencia potrebných "gestaltov", to všetko dostalo svoje až absurdné vyjadrenie v predstave o náhodilosti chovania aktérov na finančných trhoch na úrovni chaotického pohybu peľového zrnka v kvapke vody. Diverzifikácia rizika vychádzala s naivnej predstavy o charakteristikách rozloženia vzájomných korelácií ich chovania, pričom sa nezobrali do úvahy také javy, ktoré popísal Soros ako reflexivita (a keď uvediem extrémny prípad davová hystéria na burze cenných papierov). Lowenstein v práci z roku 2000: When Genius Failed: The Rise and Fall of Long-Term Capital Management (Random House) to popísal takto :

“... Wall Street traders were running from Long-Term’s trades like rats from a sinking ship. ... all Wall Street knew about Long-Term’s troubles. Rival firms began to sell in advance of what they feared would be an avalanche of liquidating by Long-Term. ‘As people smelled trouble, they started getting out,’ ... a trader at Salomon, remarked. ‘Not to attack LTCM — to save themselves.’” (str.163-164)

Preložím iba to podstatné - obchodníci utekali od LTCM ako potkany z potápajúcej sa lode ... nie preto, aby zaútočili na LTCM, ale aby zachránili samých seba. Rozprávka o peľových zrnkách a ich chaotickom pohybe sa skončila veľmi neslávne! Ak krachne nepoistená poisťovňa, zaplatené poistné moc nepomôže - iba ak zaskočí štát, ktorý znárodní straty nezodpovedných aktérov!

Vďaka prístupu FEDu, ktorý už vtedy veľmi škandalózne naznačil, ako bude v týchto prípadoch postupovať, kauza sa zamietla pod koberec a chápala sa ako extrémny prípad (Ach ti Rusi! - ako v tej pesničke). A bezstarostné "hedžovanie" (poisťovanie) rizík za pomoci derivátov CDS pokračovalo ďalej... I keď osvietené hlavy napísali napríklad prácu Espen Gaarder Haug & Nassim Nicholas Taleb: "Why We Have Never Used the Black-Scholes-Merton Option Pricing Formula".

Primárny problém swapov je iluzórne zakrývanie rizika, čo môžu šikovne využiť podvodníci rôzneho kalibru na kamuflovanie skutočného stavu ekonomiky a to v škále od malého investičného fondu cez gigant ako ENRON až po ekonomiku celej krajiny ako napríklad Grécko! Práve na príklade kamufláže skutočnej výšky zadĺženia tejto krajiny pred prijatím € je vidno katastrofálnu sociopatoekonomickú morálku aktérov tohto podvodu na členských krajinách Eurozóny.

Odhliadnime od toho, kto kedy a v akej výške spôsobil obrovské zadĺženie. Túto nechutnú históriu a táranie jedného blázna v Nemecku na túto tému popíšem v samostatnej časti mojej sociopatoekonómie. Teraz sa budem venovať veľmi špinavej hre banky Goldman & Sachs, ktorú si zahrala za pomoci gaunerov politikov s občanmi Grécka. Súhlasím s tvrdením, že Grécko nemalo byť prijaté do Eurozóny. Ale kto za to môže? Posúďte, či mali byrokrati Eurostatu šancu prehliadnuť machinácie podvodníkov...

Najprv si ukážme ako "kvalifikovane" odhadovali Grécky rating v roku 2008 profesionálne ratingové agentúry, ktoré by mali pomáhať pri dohade rizík. Agentúra Fitch dávala dlhom v Grécku rating A, Standart & Poors A2 , Moody’s A1! Mohol si dovoliť preplácaný úradník, strážiaci si svoju teplú stoličku v Eurostate, tvrdiť niečo iné? :-D Bolo by to veľmi odvážne "cikanie proti vetru"!

Začiatkom novembra 2009 (podľa New York Times) prišiel do Grécka team bankárov z Goldman & Sachs, vedený vtedajším prezidentom Gary D. Cohnom. Stretli sa s Gréckym prezidentom a ministrom financií. Tým sa začala "plodná spolupráca" :-D, ktorá skončila vo forme CDF vo výške 8 miliárd US$ na 5 rokov. V princípe to boli klasické techniky "kreatívneho finančníctva", ktoré vraj používali aj iné vlády krajín EÚ na maskovanie svojho hospodárenia pred svojimi voličmi. Okrem iných techník bol pred vytvorením CDF použitý aj "cross currency swap", ktorý umožnil dočasne ukryť nie menej ako miliardu € pred zrakmi nezasvätených. Finančným tokom v tomto swape boli úroky a podstata výmeny spočívala v zámene meny, v ktorých sa tieto "cashflow" platili. Na základe tejto výmeny si Grécko požičalo 1 miliardu € bez toho, aby to deklarovalo ako štátny dlh. Vcelku triviálna operácia s kurzom US$ a €, ktorá bola ukrytá v tomto swape, za ktorý si ale páni z Goldman & Sachs nechali celkom spoľahlivo zaplatiť (cca 400 miliónov US$). V čase dohodnutého swapu bol kurz € o 10% lepší, ako v dohodnutom swape. Pri výške očakávaného swapu 10 miliárd takto bola ukrytá 1 miliarda € pred verejnosťou. Tento swap si páni z Goldman & Sachs "poistili" vo forme derivátu, ktorá následne predali po prevalenom škandále "National Bank of Greece"! :-D A akoby tej špiny nebolo dosť, spôsobom uvedeným v hesle "Dlh", si bez hanby následne vsadili na pokles jeho hodnoty!

Tej špiny okolo bol ďaleko viac, ale sústreďme sa na túto. Podstatou možností machinácií pri použití swapu je rôzna pravdepodobnosť finančných tokov a ich posun v čase. V tomto prípade išlo o kurzové zmeny v čase. To tvorivé finančné inžinierstvo ale neskončilo iba pri takejto jednoduchej operácii! :-D Interesantná bola aj následná konštrukcia balíčka CDF, do ktorého sa zabalil dlh vlády Grécka. Páni z Goldman & Sachs si tam pribalili položky, ktoré naozaj stoja za úvahu! Príjmy zo štátnej lotérie, poplatky za prelety cez vzdušný priestor Grécka a podobné čerešničky... V tomto prípade sa zase ukazuje krása hry s pravdepodobnosťou budúcich úhrad, ktorá je často podstatou podobných podvodníckych swapov. Po prevalení sa škandálu okolo konštrukcie balíčka CDF samozrejme pravdepodobnosť finančných tokov s lukuratívnych častí výrazne klesla! Tá stávka na pokles ceny bola úplne logická!

Pridať komentár

Feedback