Skeptický slovník pre finančných analfabetov - písmeno B, heslo - Banka

Najistejší spôsob ako vykradnúť banku je vlastniť ju. Dodatok Pavlika Morozova je - Optimálne je pracovať pre hlúpeho majiteľa banky! Ideálny majiteľ je štát v postkomunistickej krajine v procese transformácie.

Banka je perpetuum mobile, v ktorom namiesto energie sa z ničoho produkujú papieriky pochybnej hodnoty, nazývané s nehanebnou drzosťou peniaze.

Róbert T. Kiyosaki upozornil na nádhernú drobnosť, ktorá je súčasťou pravidiel hry Monopoly. Nechcel som mu veriť, ale overil som si to a je to pravda. Cynický autor tejto hry do pravidiel napísal: "Banka nikdy nie je na mizine. Ak banke dôjdu peniaze, môže ich vydať toľko, koľko treba; stačí napísať sumu na hocijaký kúsok obyčajného papiera." Musím súhlasiť s Kiyosakim, že hra "Monopoly" má mimoriadny edukačný význam pre finančnú inteligenciu hráčov. Toto pravidlo odráža podstatu frakčného rezervného systému a "kvantitatívneho uvoľňovania", ktoré praktikujú FED a ECB na záchranu bánk, riadených neschopnými podliakmi a napriek žalostným výsledkom svojej "práce" nehanebne preplácanými managermi.

Podstatu a históriu podvodu nazývaného "Frakčný rezervný systém" som popísal podrobne v sérii Protokoly finančných mudrcov. Tesne pred explóziou na finančných trhoch v roku 2008 sa podaril Komisii pre cenné papiere a burzy - Securities And Exchange Commission (SEC) úžasný ťah! V roku 2004 fakticky umožnila piatim najväčším investičným bankám (Bear Stearns, Goldman Sachs, Lehman Brothers, Merrill Lynch, a Morgan Stanley) to, aby zvýšili svoj pomer čiastočných rezerv na nehanebných 1 : 40! Ako sa to mohlo stať?

V prvom rade bolo treba osprostiť verejnosť nezrozumiteľným žargónom. Kľúčové kamuflážne pojmy sú "Net capital rule" , "Haircut values of securities" a "Leverage ratios".

Som presvedčený, že keby ste sa opýtali našich na rýchlo vykvasených mladých pravičiarov, čo znamenajú tieto pojmy, 99% z nich by ani nevedelo, na čo sa pýtate. O to vášnivejšie obhajujú II. pilier a v poslednej dobe aj istotu zverenia ťažko zarobených peňazí naivných hlupákov do rúk neznámych "expertov" v investičných fondoch! :-D A to sa smejú ľavicovému populizmu a demagógii! :-D

S nástupom IT na burzu špekulantov s virtuálnymi papierikmi pochybnej hodnoty, ktorá sa pre oklamanie verejnosti nazýva finančný trh (newspeak ako od Orewella), sa špekulantom dostali do rúk veľmi rýchle technické nástroje, pre ktoré si stvorili veľmi nebezpečné nástroje finančné! Všetko sa zakrýva diletantským používaním aplikovanej matematiky a idiotskými modelmi, za ktoré sa klientskej sieti podarilo pre zvýšenie ich dôveryhodnosti podvodu presadiť udelenie Nobelovky za ekonómiu.

Nedá sa všetko vysvetliť naraz, ale pre krásu podvodu na začiatku paralelne uvediem iba jedno heslo môjho pripravovaného skeptického slovníka pre finančných analfabetov - "leverage".

http://moje.hnonline.sk/node/14998

Kompletný slovník spolu so Sociopatoekonómiou a Protokolmi finančných mudrcov dúfam v roku 2015 kompletujem, gramaticky a graficky upravím a vydám vo formáte .pdf. :-D Lenin v Mauzóleu ešte viac zbledne závisťou! :-D

Ak teda zjednodušene napíšem, že páka je pomer dlžoby použitej na investíciu a množstvo peňazí, ktoré okamžite musíte zaplatiť za jej kúpu banke, čo ju poskytla. Pákový pomer zvyšuje riziko, že pri jej zlomení utrpíte pracovný úraz vy a možno aj banka. Závisí od právneho zabezpečenia poskytnutia páky! Ak sa vám pomocou páky vypáčiť z špekulatívnej burzy papierikov pochybnej hodnoty (newspeakovo finančného trhu) nejaký zisk, profituje aj banka a hlavne vy. Ak nie, platí krásne pravidlo - keď si požičiate 10 000 € máte problémy vy, ale ak 1 miliardu €, má ešte väčšie problémy banka! Ak takýchto pák predala tisíce, tak je to katastrofa pre banku a v dnešnom sociopatickom systéme problém daňových poplatníkov! :-D

V prípade zlomenia páky je obojstranný problém jej právna konštrukcia a vaša reálna situácia. Lebo je prirodzené, že tá páka bude použitá následne na Vás, aby z vašej kešene vypáčila to, čo ste si požičali. Problém banky je jednoduchý - kde nie je nič, tam ani smrť nič nezoberie. Ak sa teda páka aj zlomí pri páčení z dlžníka, nastúpi vďaka sociopatoekonómii socializácia strát!

Teda rizikový management musí fungovať aj na strane banky. "Haircut values of securities" nie je nič iné, ako odhad toho, čo by banka mohla z vás vypáčiť za pomoci páky, ktorú Vám predala.

Securities And Exchange Commission (SEC) svojim rozhodnutím z roku 2004 umožnila bezstarostnejší predaj pák bankami pre špekulantov. Normálna ekonómia a toľko deklarovaná neviditeľná ruka trhu by znamenala, že riziko platia obaja - ten kto páku predal a aj ten kto páku kúpil. Sociopatoekonómia funguje inak - straty bánk sa znárodnia a riziko platí v konečnom dôsledku daňový poplatník. Ako? Jednoducho, až je to zarážajúce! V USA je to FED, v EÚ je to ECB, ktoré v záujme bánk vypíšu onen papierik z hry monopoly, dajú ho bankám. Ručí daňový poplatník a banky sa môžu hrať s pákami ďalej. Až do chvíle, keď občania nepozbierajú tie páky a nepoužijú ich ako vražednú zbraň proti bankárom a ich komplicom politikom!

Henry Ford podstatu problému vyjadril veľmi výstižne : "Je iba dobre, že ľudia nerozumejú menovému systému, lebo ak by mu rozumeli , mali by sme tu revolúciu už zajtra ráno!".

Lord Josiah Charles Stamp, riaditeľ Bank of England a vo svojej dobe jeden z najbohatších mužov sveta, v záchvate úprimnosti napísal: "Moderné bankovníctvo vyrába peniaze z ničoho. Tento postup je možno ten najpodivnejší vynález v dejinách ľudstva. Bankárom patrí Zem. Ak by ich niekto o túto moc, ale zároveň ponechali moc vytvárať peniaze, obratom ruky by ich mali zase dosť na to, aby si ju kúpili naspäť. Ak však zanikne toto právo, potom zmiznú všetky veľké majetky, aj moje. A mali by zmiznúť, pretože potom by svet bol šťastnejší a lepší. (...) Pokiaľ však chceme byť otrokmi bánk a chceme si aj hradiť náklady na svoje otroctvo, potom banky nechajme, aby so svoje peniaze vyhrávali ďalej."

Z podstaty bankovníctva vyplýva, že povinnou výbavou každého bankára je až absurdné chrapúnstvo a arogancia. Slováci museli zaplatiť za diletantizmus a zlodejčinu v bankách cca 140 miliárd Sk. Páchatelia tejto lumpárne majú tú drzosť sa tváriť, že Slovenska sa kríza nedotkla práve vďaka ich geniálnemu riadeniu. Po obrovských záchranných balíčkoch z peňazí daňových poplatníkov a katastrofálnych dopadoch na ekonomiku majú tú drzosť sa ohradzovať pri pokusoch (pomerne chabých!) regulovať ich vyčíňanie a nafukovanie nových bublín.

Účinnosť bankového dohľadu najlepšie ilustruje nasledovná perla z Nemecka. Spolkový úrad pre dohľad nad finančnými službami (BaFin), založený v roku 2002, sa už pár rokov po svojom založení ocitol po krk namočený do korupčných škandálov. Vyvrcholili v roku 2006, keď Najvyšší kontrolný úrad (BRH) odhalil spreneveru viac ako 4 miliónov €, ktorú mala na svedomí hlava predstavenstva BaFinu! :-D

V dobe masívneho použitia IT techniky je počet a rýchlosť operácii vo finančnom sektore tak vysoká, že (a upozorňuje na to aj Guru Alan Greenspan vo svojej knihe) podrobný bankový dohľad je prakticky nemožný, resp. by si vyžadoval neúmerné kapacity:

„Pochopiteľne nikdy nepoznáme všetky milióny transakcií, ku ktorým dochádza denne ... Napríklad zbierať údaje o investičných fondoch by bolo zbytočné, lebo údaje by boli zastarané skôr, ako by na nich uschol atrament.“ (str. 508 českého prekladu)

Finanční analfabeti, schopní zveriť svoje peniaze cudzím ľuďom a naivne sa spoliehajúci na bankový dohľad by sa mali konečne trocha zamyslieť nad svojou naivitou.

Je potrebná systémová zmena - opätovné oddelenie investičného bankovníctva od úspor obyvateľstva a dôchodkového systému. Následne tvrdé aplikovanie trhovej likvidácie krachujúcich bánk - žiadna socializácia strát typu "Príliš veľké na to aby padli"! Hra na neviditeľnú ruku trhu sa nemôže aplikovať systémom MY-ONI iba na živnostníkov a malé podniky.

Ak si pozriete životopisy "expertov", ktorí boli inštalovaní do NBS po roku 1993, nemôžete si robiť o bankovom dohľade na Slovensku žiadne ilúzie! A týmto "odborníkom" chcú nepriatelia € vrátiť právomoc manipulovať s kurzom Sk a úrokovými sadzbami! Hádajte prečo ... :-D

Úloha štátom vlastnených bánk a managementov v nich pôsobiacich po roku 1990 je kapitola sama o sebe. Ak chcete si urobiť predstavu o hĺbke problému, začnite sa interesovať o kauzu Devín banka a úlohu napr. Ivana Teflónoviča v nej ... Kritikom ľavicového populizmu a demagógie to ale nebráni obdivovať tohto ekonomického "génia" ... Ak sa pozriete ako a koho nominovali do riadiacich funkcií našich bánk, stojí to na zamyslenie. Biele kone a ich životopisy sú naozaj predmet na hlboké zamyslenie.

P.S.

"Hovoriť pravdu v čase všeobecného klamstva je revolučný čin."

George Orwell

Pridať komentár

Feedback