Protokoly finančných mudrcov - Úvod druhého dielu - pokračovanie

Pokračujem v popise situácie a riešenia krízy v Nemecku po prvej svetovej vojne. Táto historická odbočka z chronológie je potrebná preto, lebo povojnové problémy Nemecka boli veľmi atypické a tento text pomôže pochopiť aj problémy, popisované keď sa vrátim chronologickej postupnosti tak, ako sa nám objavovali ďalší finanční mudrci. V tejto časti sa budem venovať jednému, ktorý naozaj vyčnieva vysoko nad priemer - bol to Hjalmar Schacht.

Hjalmar Schacht (1877-1970) sa právom radí medzi najväčších finančných mudrcov v histórii. Keď armádny psychológ robil IQ testy nacistov väznených Norinbergu počas procesu, Schacht dosiahol najvyššie skóre - 143. Najprv študoval medicínu v Kieli, potom nemeckú filológiu v Berlíne a neskôr politické vedy v Mníchove. Štúdiá ukončil na univerzite v Berlíne, kde promoval ako ekonóm. Po ukončení školy nasledovala závratná kariéra v Dresdner Bank. Milovníkov sprisahaneckých teórií určite veľmi poteší fakt, že od roku 1908 bol členov slobodomurárskej lóže "Urania zur Unsterblichkeit". :-D

Počas I. sv. vojny bol bankovým komisárom štábu generála von Lumma v okupovanej Belgii. V roku 1923 bol po prvý krát menovaný za prezidenta Reichsbank, ale bol následne odvolaný z funkcií po tom, čo von Lumm zistil, že využil svoju funkciu v prospech svojho predchádzajúceho zamestnávateľa Dresdner Bank. Bol totálne znechutený arogantným správaním spojeneckých komisárov pre reparácie, čo ho priblížilo k Hitlerovým postojom. V roku 1931 už sa začal otvorene angažovať v prospech NSDAP, hoci sa nikdy nestal jej členom. Vďaka tejto spolupráci po nástupe Hitlera k moci v marci 1933 sa stal prezidentom Reichsbank, v auguste 1944 sa stal už ministrom hospodárstva.

Nemecko bolo v roku 1933 odstavené od úverov v zahraničí, získanie peňazí za pomoci zdaňovania nemohlo priniesť potrebné množstvo peňazí. Aby prekonal tieto obmedzenia, zriadil spoločnosť Metallurgische Forschungsgesellschaft, m.b.H. (MEFO). Mala smiešny kapitál milión mariek, ale jej hlavným účelom boli účtovné operácie. Kontrakty medzi štátom a dodávateľmi sa realizovali za pomoci MEFO zmeniek, ktoré akceptovala táto firma. Množstvo vydaných zmeniek sa prísne tajilo, čo pomohlo utajiť skutočný rozsah zbrojného programu.

Pre výstavbu predovšetkým infraštruktúry bola zriadená podobnáí inštitúcia, „Gesellschaft für öffentliche Arbeiten“ (OFFA), ktorá vydávala tak isto OFFA-zmenky.

Aká bola funkcia týchto podobných inštitúcií? Okrem utajenia rozsahu zbrojenia tým, že (dočasne) plnili úlohu tlmičov tlaku na Reichsmark, odkladali tlak na bežnú Reichsmark v obehu. Treba si uvedomiť, že Nemecko už bolo úplne izolované od svetových finančných trhov a že väčšina obchodu prebiehala na barterovom výmennom princípe. Pripomínam, že podobná finta sa dá použiť iba v totalitnom systéme a ekonomicky izolovanej krajine. V princípe tento systém bol tak isto obrovsky deficitný a v roku 1939 začínal kolabovať. Veriteľmi neboli banky ale priemyselné koncerny, ktoré ale očakávali ako protihodnotu VOJNOVÚ KORISŤ!

Vypuknutie vojny a jej ďalšia expanzia sa stali ekonomickou nevyhnutnosťou.

Celý hospodársky zázrak teda spočíval v tom, že priemyselné koncerny sa dočasne zriekli obvyklých obrovských ziskov a úverovali štát bez bankových úžerníkov. Ale stále to bolo deficitné hospodárenie na úver, ktorý sa splácal vojnou (splácali ho radoví Nemci a otroci v koncentračných táboroch). Lúpeže židovského majetku nestačili odfinancovať obrovské náklady.

Netreba si mýliť ekonomickú politiku, ktorú sa SNAŽIL neúspešne presadiť Gottfried Feder (1883 – 1941). Patril k spoločnosti Thule, čo tiež určite poteší obdivovateľov sprisahaneckých teórii. :-D Spočiatku bol mentorom Hitlera v oblasti finančnej politiky a bol to on, ktorý inšpiroval Hitlerov boj s "Židovským finančným kapitalizmom". Ale nakoniec pod tlakom osobností ako Walther Funk, Albert Voegler, Gustav Krupp, Friedrich Flick, Fritz Thyssen, Hjalmar Schacht a Emil Kirdorf, ho Hitler odstavil na bočnú koľaj a vo vláde dostal síce funkciu štátneho podsekretára a istý čas ministra hospodárstva, ale reálnu hospodársku a finančnú politiku tvoril Hjalmar Schacht. Po noci dlhých nožov v júni 1934, keď boli zavraždení Ernst Röhm a Gregor Strasser (predstavitelia ľavého krídla NSDAP), bol Feder odvolaný so všetkých funkcií a stal sa profesorom na Technische Hochschule, kde vyučoval až do svojej smrti v roku 1941.

V čase finančnej krízy a neuveriteľne arogantného správania finančnej oligarchie sa jeho názory stávajú znovu veľmi populárne, u nás ich pravidelne prezentuje Che Vaský BSW.
 

Pridať komentár

Feedback