Protokoly finančných mudrcov - II./2

Teológia úžery - Kresťanstvo a Islam. Bankovníctvo do obdobia Veľkej francúzskej revolúcie (1789-1799).

Zákaz úžery v Novom Zákone a širšia interpretácia významu blížny a brat v Starom Zákone by prakticky mali znemožniť požičiavať na úver v civilizácii, ktorá sa nazývala kresťanská. V Islame to prorok Mohamed napísal priamo do Koránu, zákaz úverov a úžery v akejkoľvek forme tam v ortodoxných krajinách pretrváva dodnes!

Ale hneď na začiatku treba jasne povedať, že zákaz úveru nebol nikdy v Kresťanstve univerzálny. Východné cirkvi ho obmedzili prakticky iba na duchovných, pre ostatných bola v Byzantskej ríši limitovaná iba výška úroku (4-12% podľa účelu úveru). Bolo to spôsobené tým, že Byzancia existenčne závisela od obchodu a investovania. Nicephorus I a Basil I sa pokúsili zakázať požičiavať peniaze súkromným osobám a vytvoriť štátny bankovnícky monopol, ale ich snaha nemala dlhé trvanie.

Na západe úvery a úžeru zakázal už v roku 418 Kartáginský koncil, neskôr ďalšie koncily a pápeži tento zákaz ešte sprísnili. Sv. Thomas Aquinas vo svojich Summa Theologica (II-II.78) sa jasne vyjadril proti úroku a úžere a považoval ich za nespravodlivé. Zmena nastala v roku až 1215, keď úžeru zakázal IV. Lateránsky koncil a definoval ju ako neprimeraný a utláčajúci úrok. Potvrdil to aj v roku 1274 II. Lyonský koncil. V roku 1512 V. Lateránsky koncil sa snažil presnejšie odlišovať úrok a úžeru, pričom ich presné odlíšenie nie je dodnes definitívne možné.

V teoretickej rovine by úrok mal pokrývať infláciu, primerané poplatky na správu, primeraný zisk plus poistné na riziko, že sa úver nevráti. Prakticky všetky zložky sú problematické. Poplatky za správu a zisk bánk sú deformované bankovým oligopolom, iba veľmi naivný alebo nesmierne hlúpy nešťastník dokáže tárať o trhových mechanizmoch a konkurencii v bankovníctve. Najzložitejšie je samozrejme odhadnúť mieru rizika, že sa úver nesplatí. Je zjavné, že kvalita tohto odhadu sa stále znižuje. Zložitosť technológií, komplikované pomery (globalizácia) v oblasti odbytu, to všetko vyžaduje vysokú potrebu špecializácie managerov a zamestnancov, na ktorú banky nedokázali reagovať. Keď sa prevalia škandály, nezainteresovaný pozorovateľ až žasne, akí hlupáci (podvodníci?) rozhodujú o poskytovaní úverov.

Ako vidno, odlíšenie oprávneného úroku od úžery je veľmi problematické. S nástupom renesancie sa uvoľnila kontrola cirkvi nad ekonomickým životom krajiny, v ktorej pôsobí.Lombardi (Lombardi alebo Langobardi - Latinsky: Langobard) boli pôvodne germánske kmene, ktoré sa dostali v rokoch 568 - 774 k moci v Taliansku. Podľa nich sa pomenovala prosperujúca severná oblasť Talianska. Keď v roku 1492 Ferdinand a Isabella v Španielsku prakticky vyhnali Židov z krajiny, títo sa rozpŕchli do sveta. Ale bohaté rodiny nestratili vzájomné kontakty a tak vytvorili silnú a veľmi súdržnú klientsku sieť, ktorá im veľmi pomáhala práve v oblasti finančných operácií a v obchode. Vynikali najmä v zakladaní záložní, najprosperujúcejšie boli v Ríme a v celej oblasti Lombardie. A tak tento typ bankovníctva dostal meno "Lombardské" a v mnohých centrách Európy jestvuje podobne ako v Anglii "Lombard Street".

Tento typ "záložného" bankovníctva dal vzniknúť pojmu "Lombardný úver". Predstavuje úver, ktorý banka poskytuje na základe záložného práva na hnuteľný majetok alebo práva. Zväčša poskytuje maximálne do 60 až 90% hodnoty zálohu. Výška tejto zálohy súvisí možným znehodnotení zálohu z hľadiska trhovej ceny alebo s dodatočnými nákladmi veriteľ pri realizácii záložného majetku alebo práva. Tento druh sa poskytuje za zálohu cenných papierov, tovaru, pohľadávok, vkladných knižiek, drahých kovov alebo práva (autorské práva, životné poistky atď.) Veľkou výhodou je, že dlžník nemusí predávať svoje majetkové hodnoty a môže preklenúť dočasný nedostatok likvidných prostriedkov použitím tohto majetku na zabezpečenie úveru.

Talianska renesancia (14.-16. storočie) spôsobila ústup tradičných hodnôt v Taliansku a takto vznikli podmienky pre búrlivý rozvoj bankovníctva v tejto oblasti. Už začiatkom 14. storočia rodiny Bardi a Peruzzi založili svoje banky vo Florencii a neskôr otvorili svoje pobočky v Európe. Vynikli Medici banchieri (slovo "banca" má pôvod v tomto prostredí). Najznámejší bankári Mediciovci založili svoju banku v roku 1397.

Bankovníctvo ale stále trpelo mocenskými zásahmi a nebol vytvorený v predchádzajúcich častiach Protokolov... kritizovaný asymetrický iba pre banky výhodný legislatívny rámec, ako ho poznáme dnes. Bankové domy krachovali jeden za druhým, židovskí bankári sa pravidelne stávali obeťami pogromov.

Najväčší predel v histórii bankovníctva nastal až po Veľkej francúzskej revolúcii (1789-1799). Nástup morálneho relativizmu a právneho pozitivizmu, spolu s podstatným oslabením šikanovania Židov, otvorili dvere pre bankovníctvo pod kontrolou pár Židovských rodín, ktoré vytvorili do tej doby nevídaný oligopol.

Pridať komentár

Feedback