Cesta do hlbín pravičiarskej duše I.

Neinvazívna lobotómia - tak sa dá ohodnotiť pôsobenie médií a iné cesty vplyvu podnikateľského prostredia na úbohú dušu pravicových obetí. Výsledok je obdobný ako pri chirurgickej lobotómii - sociálna debilita a z nej vyplývajúca katastrofálna degenerácia schopnosti komunikácie s okolím.

Tento chirurgický zákrok bol koncom 50-tich rokov postupne zamietnutý s argumentom, že jeho následkom je premena duševne chorého človeka na idiota. Neinvazívna lobotómia je o to nehumánnejšia, že nie je aplikovaná na ťažko duševne chorých na psychiatrickej klinike, ale na relatívne zdravých ľuďoch bez ich vedomia a v masovom meradle!

Jadrom môjho objavu je myšlienka, že informačné kanály frontálneho (čelového) laloku mozgu nie je potrebné preťať chirurgicky (na úrovni "hardwaru"), ale že ten istý výsledok je možné dosiahnuť neinvazívne - dlhodobým a intenzívnym pôsobením na psychiku človeka. Kto absolvoval základnú vojenskú službu v časoch socializmu podobné zmeny sú mu veľmi dobre známe. Nakoniec termín "Zelený mozog" je len iný spôsob označenia obete degenerovaného prostredia, ktorého cieľom bolo dehumanizovať človeka a premeniť ho na poslušného dobre vyzbrojeného predátora. Použité emócie v tomto prípade boli predovšetkým strach a mechanizmom bola vrodená tendencia prispôsobiť svoje chovanie okolitému davu. Podobne sú postihnutí bývalí učitelia marxizmu-leninizmu a odvodených ekonomických pavied, absolventi vysokej školy KGB v Moskve (krycí názov je obecne známy), negatívne pôsobí výchova. Predispozíciu tvoria úrazy frontálnej časti mozgu, niektoré liečivá a alkohol podávaný v detstve.

Ako ukazuje naša smutná realita XXI. storočia, podobne jedovatý a zhubný účinok ma PAŽRAVOSŤ a TÚŽBA PO MOCI. Niektoré smery psychoanalýzy pripúšťajú možnosť, že sú primárne spôsobené existencionálnou neistotou (ľudovo povedané úzkosťou z vlastnej ničoty). Môj model NiktošAsocála predpokladá práve tento mechanizmus.

Na počiatku bola idea, že absolútna sloboda je na vrchole všetkých hodnôt a všetky ostatné sú od nej odvodené (minimálne odvoditeľné). Následok bol morálny relativizmus. Realita je taká, že absolútna sloboda nejestvuje, môže znamenať iba krátkodobý a možno opakujúci sa fenomén ľudskej mysle. Skôr alebo neskôr každý človek narazí na jej hranice a táto zrážka môže mať katastrofický priebeh. Výsledkom je uvedomenie si vlastných limitov, vlastnej bezvýznamnosti - ničomnosti. Veľmi silná úzkosť, ktorá je následkom tohto poznania môže mať vedomý, ale častejšie nevedomý charakter. Nastupujú klasické psychoanalýzou skúmané procesy viac alebo menej úspešného potlačenia tejto pálčivej úzkosti.

Na pozadí každej ultraliberálnej filozofie a z nej odvodenej ekonomickej teórie je predstava, že sebectvo netreba potláčať. Že samoregulujúcim mechanizmom je vzájomná konkurencia egoistov. Egoizmus je podľa tejto predstavy pohonnou hmotou pre motor pokroku a hospodárskeho rastu. NiktošAsociál veľmi rád zabúda, že v tomto nemilosrdnom konkurenčnom boji je podstatne menej víťazov, ako porazených. Jeho problémy začínajú v okamžiku keď pochopí, že nebude patriť medzi víťazov, ale zaradí sa do väčšiny porazených. Ale ani víťazi to nemajú jednoduché! Jestvuje množstvo fatálnych ohrození jeho úspechu, ktorých pravdepodobnosť podceňuje. Keď musí čeliť vlastnej bezmocnosti, nastupuje presun do poľa porazených.

V ďalšej časti popíšem priebeh samotnej lobotómie a budem sa viac venovať následkom tohto zákroku.
 

Pridať komentár

Feedback