„Nie ropovodu“ nie je len ekologická fráza

Rozhodnutia o strategických záujmoch štátu sa na Slovensku robia intuitívne. Podobne ako v prípade Carga, či projektu širokorozchodnej železnice sa tu bez akejkoľvek analýzy benefitov a nákladov, bez súladu s hospodárskou politikou štátu a bez širšej koncepcie črtá aj projekt slovensko-rakúskeho ropovodu.

Utvrdili ma v tom vyhlásenia štátu v minulotýždňovom utorkovom vydaní Hospodárskych novín , ktoré dali ropovodu BSP z Bratislavy do Schwechatu celkom iný význam. Zástupca ministerstva hospodárstva tvrdí, že ropovod do Rakúska sa po spojení s južnou vetvou Adrie z Maďarska štátu oplatí ešte viac. Kontraindikácia: Slovnaft by mohol v budúcnosti odoberať viac ropy z Adrie ako z Družby. Nech to znie akokoľvek absurdne, štát je ochotný minúť milióny eur na stavbu rúry do Rakúska len aby zabezpečil Transpetrolu odbyt ropy z Družby, lebo je možné, že ropa bude tiecť namiesto z Ukrajiny z Maďarska. Zástupcovia BSP a štátu používajú dva argumenty v prospech ropovodu: posilní sa energetická bezpečnosť SR a zvýšia sa príjmy za transport ropy.

Projekt ropovodu do Schwechatu nie je Európskou úniou zaradený medzi strategické. EÚ ho považuje za čisto komerčný projekt. Hra o energetickú bezpečnosť v strednej Európe nie je o tom, či Slovensko postaví rúru do OMV alebo nie, ale o prepravných kapacitách a záujmoch dodávateľov. Ak si niekto myslí, že keď Rusi odstavia Družbu - kvôli Ukrajine, poplatkom, alebo iným geopolitickým záujmom, tak sa otvorí kohútik v OMV a Slovensko bude zachránené, osudovo sa mýli. TransalpinePipeline (TAL) je ropovod, ktorý zásobuje aj OMV a jeho kapacita je dnes vyťažená takmer na maximum. Ak sa obmedzí tok v Družbe nebudú majitelia TAL (rafinérie v Rakúsku, Nemecku a Čechách) obmedzovať dodávky svojim rafinériám v prospech Slovenska.
Všetky pochybnosti tzv. posilnenia energetickej bezpečnosti Slovenska sformuloval v roku 2009 do jednej vety energetický analytik: Slovensko dnes chce posilniť rakúsku energetickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť v spracovaní ropy na úkor ochrany svojich podzemných vôd a vlastnej rafinérie.

Ropovod do Rakúska sa po spojení s južnou vetvou Adrie z Maďarska štátu oplatí ešte viac... Perfídnosť tohto tvrdenia znásobuje aj skutočnosť, že dnes nikto nevie, koľko bude projekt BSP stáť. Hovorí sa o 12 návrhoch trasovania ropovodu na slovenskej strane, ktoré by mohli predražiť najlacnejší variant zo 75 na 140 mil. EUR. Z tejto sumy zaplatí Slovensko cez Transpetrol dve tretiny. Verejnosť zatiaľ nevidela žiadne seriózne prepočty návratnosti. Neexistujú totiž žiadne zmluvy o budúcich prepravovaných množstvách ropy s OMV, čo znamená, že nie sú stanovené ani elementárne prepravné poplatky, ktoré tvoria kostru príjmov takýchto projektov.
Reči o návratnosti investície sa tak stávajú obyčajnou „ruskou ruletou“. Navyše, vyzerá to tak, že „bubon pištole“ sa nedá zastaviť. Veď daňoví poplatníci Slovenska už zatiahli dve tretiny z preinvestovaných 11 miliónov EUR. Kam tieto peniaze natiekli, keďže na Slovensku sa ešte neurobil ani slávnostný výkop, nevedno. Keďže oficiálnym argumentom pre dokončenie ropovodu je jeho viazanosť memorandom s Rakúskom a inými bilaterálnymi dohodami, vrátane Energetickej charty, vyzerá to tak, že ruletu budeme musieť za každú cenu dohrať...
 

Ondrej Matej
Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo

Pridať komentár

Feedback