Qui bono, Trnka?

Politika sa rýchlo a veľmi účinne začína infiltrovať aj do justície. Zdá sa, že pragmatizmus vytláčajú emócie. Na niektoré kauzy sa nazerá jednostranne, tendenčne a zaujato. Možno aj na tú poslednú na prokuratúre.

Nemám rada, keď niekto zatrpknuto viní novinárov robiacich si vlastnú prácu a používa pritom expresívne výrazy ako hon na líšku, či hľadanie triednych nepriateľov. Stránky novín v poslednom čase bohato zapĺňa jedna osoba, na ktorú sa upriamuje až enormná pozornosť. Zatieňuje dokonca aj svetových štátnikov, hoc ide o námestníka generálneho prokurátora. Pravda zväčša nie je čierna ani biela, ani pravá a ani ľavá. Pravda je len jedna a časom vyjde najavo.
Na fakty je však potrebné nazerať z oboch strán. V prípade prokurátora Trnku som si prečítala množstvo informácií, čo úrad pod jeho vedením mohol a neurobil, chcel a nezvládol, vrátane návodov a apelov na jeho porúčanie sa do justičného dôchodku. To je jedna názorová strana mince. A kde je druhá? Paragraf nie je kľukatý náhodne. Právo ponúka viacero interpretácií, vysvetlení, rozhodnutí v medziach zákona. Na rovnakú vec môže existovať viacero právnych názorov. Treba si uvedomiť, že u nás platí výkladové právo.
Pokúsim sa teda uvažovať. Ak niekto obviňuje iného z porušenia zákona a sám je podozrivý zo sabotáže, tak je pokrytec. Ak svedecké výpovede dokazujú neslobodný výkon mandátu poslanca, tak ide o lámanie ústavy cez koleno. Ak niekto dokáže postaviť kauzu na vytŕhaní faktov z kontextu, tak robí politiku. Médiá nevynímajúc.
Apropo zdroje? Skade lietajú informácie? Žeby na trase Žilina – Bratislava? Neviem, možno. Ak sa niekto zastáva ľudí pre ich právo na byty a jeho kritici sa za zlomok ceny dostávajú k lukratívnym bytom v centre hlavného mesta, tak táto rovnica vyznieva smiešne. Ak si odhliadnuc od nejakej študentky spomeniem na anglické kontá, švajčiarskych stavbárov, nepriznaných darcov, rodinných podvodníkov s eurofondami, neohlásenú korupciu poslancov, pofidérne tituly, či podobné hlasy, tak by v prípade potvrdených podozrení prišlo Slovensko zrejme o celú svoju politickú elitu. Následný scenár by sa mohol pokojne nazvať anarchiou.
Mnohé zvučné šedé mená už zohrievajú útroby väzníc, na iných cela ešte len čaká. A je zrejme jedno, kde všade vo svete sa ukrývajú. Justícia naváži každému podľa jeho zásluh. Je potrebná akcia všetkých zložiek, inak sa výsledok nedostaví. Kráľ bez pomocníkov je len figúrkou. Avšak o to dôležitejšou, keď disponuje množstvom informácií. Možno o každom a o všetkom. Vie toho priveľa? Čo keby zmizol? Quién se beneficia? 

Pridať komentár

Feedback