Pozri, kto to hovorí...

Médiá by mali zabezpečovať prijímateľovi pravdivé, objektívne, neskreslené, nedehonestujúce a obsahovo bohaté informácie. Aspoň takto vnímam ich základné posolstvo a spoločenskú funkciu.

Prijímateľom informácií je teda vo všeobecnosti čitateľ, poslucháč, divák a ich poskytovateľmi sú zasa noviny, rozhlas, televízia, či internet. Poskytovateľa informácie by teda mohol laik zadefinovať jednou kategóriou - novinár.

Z profesionálneho hľadiska rozumiem, že novinári majú záujem o kvalitnú, aktuálnu, akčnú a tematicky hodnotnú informáciu. Avšak často krát sa v pomyselnej informačnej rovnici stráca jedna nemenej dôležitá premenná.
A tou je zdroj, resp. subjekt ktorý s informáciu alebo jej prvotnou, neopracovanou podobou k novinárovi prichádza. Novinára oslovuje jednotlivec, podnik, banka, verejná inštitúcia, politická strana – teda konkrétna entita. Toto oslovenie má však vždy svoj impulz. Nazvime ho záujem zdroja.

Profil zdroja
Novinár by mal teda byť pomyselným filtrom takýchto záujmov a zároveň by mal citlivo posúdiť legitimitu, morálny profil a mieru zištnosti svojich zdrojov. Nie je mojim zámerom definovať vlastnosti ideálneho novinára, avšak jeho vysoký profesionálny kredit je relevantnou požiadavkou.
Súčasná personálna poddimenzovanosť redakcií, absencia permanentného vzdelávania a časový stres spôsobujú, že sa novinári často na svoje zdroje nadmieru spoliehajú a ich záujmy nedostatočne filtrujú. Taktiež povrchne hodnotia samotný profil zdroja.

Už dnes sa zdroje samotné pokúšajú eliminovať filtračnú vlastnosť médií a snažia sa dostať do novinárskeho stavu ako blogeri. Tu však musím jednoznačne súhlasiť s prezidentom Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) Pavlom Múdrym, podľa ktorého sa skôr stane novinár dobrým blogerom ako bloger dobrým novinárom. Viem, že všeobecné definície sa najlepšie vysvetľujú na konkrétnych príkladoch. O jeden sa teda pokúsim.

Novodobý fenomén?
Všimla som si, že do všeobecného povedomia sa ako zdroj informácii dostáva nezávislé združenie investigatívnych novinárov GINN. Viaceré renomované redakcie informácie tejto občianskej iniciatívy preberajú alebo s nimi pracujú. Kto sa teda z pomyselnej fľaše vypúšťa? Z verejne dostupných zdrojov som sa dozvedela, že vedúcou osobnosťou tohto združenia je pán Martin Daňo.

Osoba s rovnakým menom stála podľa údajov z obchodného registra za desiatkami firiem. Nerada by som špekulovala o dôvodoch, ktoré poctivých podnikateľov vedú k zakladaniu nespočetného množstva firiem. Možno je to široký produktový záber podnikateľa, nevedno. Avšak isté je, že osoba menom Martin Daňo sa v rokoch 2002 až 2005 podieľala na procese likvidácie jednej z firiem prominentného podnikateľa Jána Badžgoňa.

Ide o toho Jána Badžgoňa, ktorý bol v deväťdesiatych rokoch spájaný s obchodmi s cukrom v rámci štátnych hmotných rezerv a jedným z mecenášov strany SDKÚ. Presne 2. mája tohto roka v panelovej diskusii o investigatíve označila predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov pána Martina Daňa ako fenomén dnešnej doby. Možno sú fenoménom dnešnej doby mätúce a falošné miesta pobytu, bezradní veritelia a prekvapení susedia. Kto nám dnes podsúva informácie? Likvidátori, podozriví podnikatelia, zdrojo-novinári, či nebodaj biele kone?

Zodpovednosť za odpovede na tieto otázky si nesú samotní novinári. Je veľmi dôležité dbať o to, kto a s akým zámerom sa ku nám novinárom prihovára a s kým novinár pri svojej práci spolupracuje. Čím na dôkladnejší filter totiž zdroj narazí, tým čistejšiu informáciu prijímateľ dostane. Veď nenadarmo sa v Amerike vraví, look who´s talking

Komentáre

Feedback