Chyby krásy Ficovho populizmu

Pri diskusii o DPH na základné potraviny sa vytratili akékoľvek odborné, racionálne a ekonomické argumenty. Ak vlastne o nejakej diskusii možno hovoriť. Žiadna komunikácia s podnikateľskou sférou, žiadne medzirezortné pripomienkové konanie, žiadne prieskumy, komisie a prepočty, žiadna diskusia v parlamente...
 
Dozvedeli sme sa len, že treba hodiť ľuďom 77 miliónovú kosť, podporiť domácich výrobcov a zabrániť cezhraničnej nákupnej turistike. Rozmeňme si teda DPH na potraviny na drobné.
V prvom rade si myslím, že je v rozpore s ekonomickou teóriou robiť sociálnu politiku daňovými nástrojmi. Veď na podporu chudobných slúži systém štátnej sociálnej podpory, ktorým môžeme vytvoriť špeciálnu dávku na potraviny.
 
A ešte im ju ako poukážku poslať štátnou poštou rovno do schránky. Bohatí lacnejšie potraviny nepotrebujú. SMERácke opatrenie je diskriminačné a deformuje trhové prostredie. Zníženie DPH na jednu skupinu potravín znamená na pulte konkurenčnú nevýhodu pre substitučné tovary. Argument podpory domácich výrobcov tiež kríva na obe nohy.
 
Do zoznamu sa dostalo bravčové mäso, pričom na Slovensku takmer vymizol chov ošípaných. Niektoré slovenské mliekarne začali vzhľadom na výhodnejšie podmienky voziť maslo z Nemecka. Hovädzie mäso v nákupnom košíku chudobných vôbec nefiguruje.
Okrem toho je slovenská ekonomika už roky známa, že sa stala odbytiskom prebytkov bohatších západných farmárov a potravinárov. Tým nedokáže konkurovať žiaden slovenský výrobca.
 
Výsledkom toho je chronická záporná bilancia s agro-potravinárskym tovarom. A budúcnosť neveští žiadnu závratnú zmenu. Toto tvrdenie je podporené aj faktom, že silné nemecké obchodné reťazce lobisticky uprednostňujú nemeckých dodávateľov.
Do úvahy SMER nebral ani gastronomické návyky, skladbu nákupného košíka, či výživovú stránku potravín.
Reálne by sme totiž potom museli diskutovať aj o tovaroch akými sú zelenina, ovocie, múka, olej, cukor. Selekcia vytvára automatickú diskrimináciu, celoplošné opatrenie sa preto javí ako spravodlivejšie.
 
Ekonomicky prísne vzaté, dane ako fiškálny nástroj by mali plniť štátny rozpočet a zabezpečovať základné fungovanie štátu a nie byť nástrojom politickej korupcie občanov.  Celú mozaiku dotvára aj informácia, že tretina potravín končí na Slovensku ako odpad.
O tom, že do Rakúska chodia potraviny kupovať skôr celebrity ako bežní občania, radšej pomlčím. Už iba čakám, kedy sa začnú dodávatelia sťažovať na obchodné reťazce, že im zavádzajú dodatočné poplatky vzhľadom na nižšiu DPH.
 
Napríklad ako dorovnanie ceny alebo poplatok za letákovú propagáciu. Zľahka som teda načrtla, ako sa (ne)diskusia o DPH na potraviny vzďaľuje od odbornosti. Celé to pripomína zákernú rafinovanú demagógiu.

Pridať komentár

Feedback