Utrpenie mladého mileniála

Tento blog bude z HR súdku. Mileniáli. Viete, kto sú? Definície sa rôznia, ale povedzme, že to je veková skupina dnešných dvadsiatnikov a skorých tridsiatnikov, nazývaná aj Generácia Y. Iná, neoficiálna definícia hovorí, že je to nočná mora personalistov.

 

Pre lepšie pochopenie neoficiálnej definície budem trochu zovšeobecňovať a pridám aj pekne spracovanú infografiku od Goldman Sachs, ktorá vám povie viac. Mileniál je človek, ktorý nedávno ukončil vysokú školu. Občas má jasnú predstavu o tom, čo chce robiť, občas tápa a stále sa hľadá. Rád cestuje, číta, žije kultúrne. Na pohovoroch si pýta plat, na ktorý jeho rodičia dreli dekádu. Aj bez potrebnej kvalifikácie. Ak mi to tu číta nejaký mileniál, prosím, pokračuj. Táto úvaha ťa nemá uraziť, pointa bude pozitívnejšia, než úvod. Sľubujem.

 

V pracovnom prostredí som sa stretol s desiatkami mileniálov a s niekoľkými spolupracujem. Za ich najväčšiu prednosť považujem kreativitu, s akou dokážu pracovať na rôznych pozíciách. Majú imidž rebelov, ktorí nerešpektujú autority a zaužívané procesy, a to im dáva výhodu oproti skostnatelým zamestnancom, ktorí sa boja prísť s niečím novým. V práci chcú slobodu, vďaka ktorej sa môžu naplno prejaviť. A to je jeden z ich hlavných problémov.

Ak sa náhodou stretnú so šéfom alebo lídrom, ktorý im tú slobodu dá, nevedia, ako s ňou naložiť. Bez mantinelov a nalinkovaných úloh sú väčšinou stratení. Voľnosť ich začne miasť, je pre nich „overwhelming” - toto je tiež záležitosť generácie Y, využívajú anglicizmy všade, kde je to možné. Čo by mal správny líder alebo personalista urobiť, aby mladého človeka z tejto generácie motivoval k najlepšiemu výkonu?

 

V prvom rade nevyplakávať na LinkedIn, ako to ide s touto generáciou „do kytek” a radšej sa zamyslieť nad tým, čo skutočne jeho zamestnanci alebo kandidáti potrebujú. Lebo chcieť nie vždy znamená potrebovať. Podľa mojich skúseností potrebujú mladí ľudia vedieť, že ich práca má a bude mať zmysel. Potrebujú počuť, že majú v práci slobodu, ale ich sloboda končí tam, kde začína urgentná úloha. Tiež potrebujú byť počutí, bez toho sa cítia ako otroci. A to najhlavnejšie - potrebujú mentoring.

 

Bez správneho vedenia nebudú šťastní, ani keď dostanú slobodu. Naše pracovné návyky boli úplne iné, boli sme zvyknutí makať, lebo sme sa báli o miesto. Dnes je pretlak. Nielen ľudí, ale aj firiem. A úspešné firmy budujú zamestnanci, ľudia sú ten najpodstatnejší kapitál. Ak firme fluktuuje kapitál, niečo nie je v poriadku.

 

Jedna z vecí, ktoré sa mi na mileniáloch páči je, že sa neustále vzdelávajú. Aj preto majú taký potenciál. Ako s nimi pracovať efektívnejšie a využiť tento potenciál sa z jedného blogu nedozviete. Preto prikladám ešte jednu knihu, ktorú by si mal každý zúfalý manažér prečítať: http://amzn.to/2yMLC7g

 

Pridať komentár

Feedback