Stúpanie hladín oceánov súvisí s odvodňovaním kontinentov a nie s roztápaním ľadovcov

Celosvetovo neexistujú relevantné výskumy, ktoré by exaktne preukazovali, koľko sa  odvodní tej dažďovej vody z kontinentov do oceánov, ktorá v minulosti ostávala na kontinentoch. Možno aj preto sa nevníma, resp. nepripúšťa vplyv odvodňovania kontinentov na stúpanie hladín oceánov. Z výskumov, urobených na Slovensku však vyplýva, že sa každoročne z  malých vodných cyklov na území Slovenska stratí v priemere 250 mil. m3 tej dažďovej vody, ktorá v minulosti vsakovala do pôdy, doplňovala zásoby podzemných vôd,  vyparovala sa i tvorila dážď[1].
 
Ak vychádzame z predpokladu, že Slovensko je celosvetovo priemernou krajinou v intenzite poškodzovania a teda odvodňovania ekosystémov, každým rokom sa vyprázdnia malé vodné cykly na všetkých kontinentoch o cca 760 mld. m3 vody. To odpovedá stupnutiu hladín oceánov o 2,1 mm. Tu treba hľadať priamu súvislosť medzi odvodňovaním kontinentov a stúpaním hladín oceánov.
 
Čerpaná fosílna voda z podzemia, ktorá sa používa pre potreby zásobovania, poľnohospodárstvo, či priemysel a nevracia sa naspäť do malých vodných cyklov, ale odteká do oceána, prispieva tiež k stúpaniu hladín oceánov. Ročný prírastok hladín oceánov z využívania tejto vody je 0,8 mm[2]. Od roku 1993 stúpajú hladiny oceánov o 3,3 ± 0,4 mm[3], čo vlastne odpovedá ročnému odhadu objemu úbytku vody z malých vodných cyklov z kontinentov.   
 
Poznanie vplyvu odvodňovania ekosystémov na degradačné procesy rozširovania sucha, zmien v hydrologickom cykle sa žiaľ celosvetovo nevenuje adekvátna pozornosť. Preto pre pochopenie vplyvu odvodňovania ekosystémov na rozširovanie sucha na kontinentoch i stúpania hladín oceánov uvádzame niektoré nespochybniteľné fakty, ktoré majú vplyv na vysušovanie kontinentov a verejnosťou sú prehľadané. 
 
Ročne sa odlesní cca 127 tis. km² lesov a zastreší, či zapečatí a odkanalizuje približne 55 tis. km² zemského povrchu. Vieme tiež, že klčovaním lesov a ich premenou na poľnohospodársku pôdu a urbanizovanie poľnohospodárskej pôdy sme globálne vysušili cca 50 mil. km2, čo je približne tretina kontinentov. Všetky tieto človekom premenené plochy významne zasahujú do ubúdania vody z malých vodných cykloch. Odhaduje sa, že vplyvom poškodzovania ekosystémov sa stratilo z kontinentov a teda aj z malých vodných cyklov cca 37.000 km3 sladkej vody. To isté množstvo vody pribudlo v oceánoch. Tento objem odpovedá stúpnutiu hladín oceánov o cca 10 cm.
 
Trend odlesňovania, urbanizácie a odvodňovania kontinentov nabral posledných 20 rokov takých rozmerov, že odhadovaná ročná strata vody z malých vodných cyklov na kontinentoch je cca 760 mld. m3. Ak je to tak, potom je pomerne jednoducho kvantifikovať cieľ globálneho programu vytvárania vodozádržných prvkov pre prinavrátenie stratenej vody naspäť do malých vodných cyklov na kontinentoch, v záujme ekonomickej, sociálnej i environmentálnej bezpečnosti na planéte Zem.    
 

 
[1] Ing. Michal Kravčík, CSc. a kolektív: Voda pre tretie tisícročie – „Neubližujme vode, aby ona neubližovala nám“, Košice, Typopress 2000.

Pridať komentár

Feedback