Môže Modrá ekonomika pomôcť Slovensku?

Belgický profesor Gunter Pauli rozvinul koncept Modrej ekonomiky, ktorá je založená na systéme, ktorý zhodnocuje miestne prírodné zdroje a rozvíja lokálnu ekonomiku pre lokálnu potrebu, ako prevencia pred monopolmi. Podľa Pauliho je to najlacnejší a najlepší systém pre zdravie, životné prostredie i trvalo udržateľný rozvoj.

Podľa Guntera Pauliho Modrá ekonomika prináša "Inovatívny ekonomický model", ktorý je schopný prinášať konkurenčné produkty a služby, reagovať na trh pre základné potreby a zároveň podporovať rozvoj sociálneho kapitálu s podporou kvality života v súlade s evolučnou cestou prírody. Zavedením Modrej ekonomiky globálne do praxe je podľa profesora možné vytvoriť 100 mil. pracovných príležitostí.     

Modrá ekonomika prináša do podnikateľských vzťahov vnútornú "konkurencieschopnosť“, ktorá posilňuje, využíva a optimalizuje vrodené cnosti a hodnoty, ktoré dokážu spájať nevyužitý potenciál prírodných zdrojov územia - ako prirodzený systém, kde ľadom ležiace semená klíčia pri prvom daždi a vyrážajú s úžasným elánom radosti a šťastia, ako základná podmienka rovnováhy a harmónie.

Gunter Pauli uvádza tieto zásady Modrej ekonomiky

  1. Riešenia sú založené na fyzikálnych zákonoch zachovania energie
  2. Podporuje uzavreté prírodné cykly (živiny, hmota, energia) v ktorom odpad neexistuje – akýkoľvek vedľajší produkt, či odpad je zdrojom pre nový produkt.
  3. Bohatstvo prírody spočíva v rozmanitosti – priemyselná štandardizácia je v rozpore so zákonmi prírody
  4. Gravitácia je hlavným zdrojom energie, Slnko je druhým zdrojom energie
  5. Voda je nositeľom látok, energie a života
  6. V prírode nič nie je konštantné. Všetko je v dynamickom pohybe. Inovácie sa dejú v každom okamihu
  7. Príroda pracuje len s tým, čo v danom priestore existuje. Udržateľné podnikanie sa rozvíja v závislosti na miestnych zdrojoch, kultúre a tradíciách
  8. Príroda reaguje na základné potreby a vyvíja sa v permanentnom dostatku až nadbytku. Súčasný ekonomický model je postavený na odstraňovaní nedostatku, ako základu pre výrobu a spotrebu
  9. Prírodné procesy sú nelineárne
  10. V prírode je všetko biologický odbúrateľné
  11. V prírode je všetko pospájané a rozvíja sa smerom k symbióze
  12. V prírode je voda, vzduch, pôda spoločným bohatstvom
  13. V prírode jeden proces generuje viacero výhod
  14. Prírodné procesy zdieľajú riziká. Akékoľvek riziko je stimulom pre inovácie
  15. Príroda funguje efektívne. Takže trvalo udržateľné podnikanie maximalizuje využívanie dostupných zdrojov, čo znižuje cenu pre spotrebiteľov
  16. Príroda hľadá optimum pre všetky zúčastnené prvky
  17. V prírode sú negatíva prevedené na pozitíva. Problémy sú príležitosťou
  18. Príroda hľadá ekonomický výhodné riešenia. Jedna prírodná inovácia prináša úžitky pre viacerých
  19. Zavádzanie inovácií inšpirovaných na prírode, prináša viacnásobné úžitky a veľa spoločných výhod, vrátane zamestnanosti a sociálneho kapitálu. 

Ako uvádza tretí bod zásad, ekonomická štandardizácia je v rozpore so zákonmi prírody, preto súčasný ekonomický systém smeruje do kolapsu. Keďže sa venujem vode, pokúsim sa spomínané zásady Modrej ekonomiky rozvinúť na konkrétnom  inovatívnom riešení pre mesto Košice, v ktorom žijem.
Modrú ekonomiku v Košiciach, ako v ktoromkoľvek meste na Slovensku je možné rozvinúť viacerých inovácií, ktoré budú posilňovať využívanie miestnych zdrojov, či už prírodných, ľudských až po finančné. Uvediem jeden príklad, ako sa dá prostredníctvom dažďovej vody, teda tú, čo považujeme za odpad, urobiť z mesta atraktívne, príťažlivé i zdravé mesto.  

Ak tú dažďovú vodu, ktorú teraz kanalizujeme zo zastrešených i zapečatených zemských povrchov do rieky Hornád necháme v mestských parkoch i zelených zónach mesta, na strechách, či ju budeme recyklovať v celom meste, zlepší sa nie len mikroklíma v meste, ale bude aj čistejší a zdravší vzduch. V horúcich letných obdobiach sa bude v meste príjemne bývať, deti budú dýchať čistý vzduch a budú menej trpieť astmatickými i alergickými ochoreniami. To zníži náklady na ochranu zdravia. Tiež sa znížia náklady na spotrebu energie, pretože v horúcom lete bude v meste nižšia teplota. Ušetrí sa viac ako 10 mil. eur ročne, ktoré nebude treba platiť vodárenskej spoločnosti.

Odhadujem, že toto riešenie vytvorí prácu pre viac ako 1000 ľuďom. Ako je to teraz? Dažďovú vodu považujeme za odpad, za ktorý platíme vodárenskej spoločnosti viac 10 mil. eur ročne a následne mesto trpí nedostatkom vody. Mesto si tak prehrievame a vysušujeme a platíme za zvýšenú spotrebu elektriny pre klimatizačné zariadenia, ako aj za ochranu zdravia našich detí. Ak by inovácia manažmentu dažďovej vody sa posunula aj do recyklácie dažďovej vody, vzniklo by množstvo ďalších benefitov, za ktoré teraz nezmyselne platíme. Len na spotrebe vody pre sanitáciu Košických škôl by sa ušetrilo viac ako 400 tisíc eur.  

Len tak na okraj pripomínam, že už niekoľko desaťročí argumentuje, že východ neprežije bez novej priehrady Tichý Potok, ktorá mimochodom má stať „iba“  332 mil. eur  štátny rozpočet. Ak by sa čo len jedna inovácia uplatnila na zásadách Modrej ekonomiky v mestách na východnom Slovensku, ušetrili by sme nie len spomínaných 332 mil. eur z verejných zdrojov, lebo nebudeme potrebovať vodný zdroj, odpovedajúci projektovanej výdatnosti na VN Tichý Potok (600 l/s), ale by sme na východe Slovenska zároveň naštartovali množstvo drobných podnikateľských subjektov a prevádzok, v ktorých by pracovalo viac ako 5 tisíc ľudí. A čo Slovensko? Aplikáciou iba tejto jedinej inovácie by sa vytvorilo viac ako 20 tisíc pracovných príležitostí. Ak by sme rozvinuli možno ďalšie 4 inovatívne riešenia Modrej ekonomiky, razom by sme vytvorili aj 100 tisíc pracovných príležitostí.
 

Komentáre

Pane Kravčíku, než něco napíšete, přemýšlejte trochu...
"Gravitácia je hlavným zdrojom energie..."
To je přeci hrozný nesmysl. Gravitační pole je potenciálové pole a nemůže tedy být zdrojem energie. Je to učivo fyziky pro střední školy...

Feedback