Zákon do smetí

NR SR schválila v týchto dňoch v prvom čítaní nový zákon o odpadoch. Žiaľ, zákon je mimoriadne zlý a neodborný, napriek nasledujúcim štyrom pozitívam : 

  • zrušenie nesystémového recyklačného fondu, ktorý nepriamo prispel k niekoľkoročnému vytvoreniu oligopolu spracovateľov niektorých odpadov v SR.
  • zrušenie povinnosti vypracovávať Programy odpadového hospodárstva pre pôvodcov odpadu a Programy prevencie pre povinne osoby, čo určite prinesie zaujímavú úsporu nákladov
  • transponovanie Smernice 2011/65/EÚ o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach a tým odvrátenie hrozby infringementu a následnej pokuty
  • udržanie ceny za skládkovanie odpadu, čo je pre priemysel pozitívne  

Pozrime sa teda teraz na päť najvypuklejších problémov predmetného zákona :
 
Problém č.1 – NÁKLADY
MŽP nevie, aké náklady spôsobí reforma obalovej legislatívy priemyslu a obchodu .
V doložke vplyvov rezort priznáva, že nevie vyčísliť, aké náklady spôsobí nový zákon výrobcom a dovozcom, pričom predkladá fiktívny odhad 31,5 milióna eur.  MŽP si pred prípravou zákona teda nespravilo analýzu výdavkov obcí na komunálny odpad a separovaný zber, ani analýzu reálnych výdavkov oprávnených organizácií a Recyklačného fondu, ktoré doteraz prispievali na financovanie separovaného zberu. Priemysel a obchod tak nemá predstavu, o koľko sa zdvihnú ich náklady. Ministerstvom prezentované číslo (31,5 mil. €) zodpovedá približne 3-4 násobku súčasných tržieb oprávnených organizácií. Už samotné štvornásobné zvýšenie poplatkov 3-4 násobne je alarmujúce, ale poplatky výrobcov a dovozcov sa môžu zvýšiť ešte viac.
 
Problém č.2 – MONOPOLIZÁCIA TRHU
MŽP uskutočňuje kroky, ktoré vytvoria monopol organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).
Pre založenie oprávnenej organizácie alebo kolektívneho systému doteraz stačilo, aby podala žiadosť o zápis do registra, pričom jediným zásadným obmedzením, ktoré obmedzovalo súťaž, bolo, že oprávnenú organizáciu nemohol založiť ktokoľvek, ale iba tzv. povinná osoba. Navyše tu bola možnosť, že ak nebola firma spokojná so žiadnou oprávnenou organizáciou, mohla si splniť povinnosti sama na vlastné náklady. Nový návrh však naložil celý balík povinností, ktoré musí splniť ten, kto chce založiť OZV a týka sa to nielen obalov, ale aj ďalších komodít, ako sú elektroodpady, batérie a akumulátory a ďalšie. Možnosť individuálneho plnenia povinností síce zostáva zachovaná, ale vzhľadom na administratívnu náročnosť je prakticky nevyužiteľná. Dôsledky, ktoré z týchto skutočností vyplývajú, sú tie, že MŽP týmito povinnosťami zužuje počet súťažiacich na minimum až jediného.

Popíšem tri dôvody, prečo to tak bude:
     2.1. Firma, ktorá spracováva odpad, si nesmie zháňať klientov tak, že si sama založí OZV, ale iba prostredníctvom iných OZV (príklad: Je to de facto to isté, ako keby si pekár nemohol otvoriť obchod s potravinami, ale musel ponúkať svoje rožky iba vybraným obchodným reťazcom):
Toto je prvé sito, cez ktoré automaticky neprejdú žiadni spracovatelia. Nemusí však cez neho prejsť ani niekoľko oprávnených organizácií a kolektívnych systémov, ktoré v súčasnosti už niekoľko rokov pôsobia na trhu a spĺňajú všetky povinnosti vyplývajúce zo súčasnej legislatívy. Totiž, formulácia v bode d) (cit. "priamo alebo nepriamo") dáva ministerstvu nekonečný priestor pre to, aby ktorúkoľvek OZV vyradila z trhu.

     2.2. Pri podaní žiadosti o udelenie autorizácie musí OZV pre obaly preukázať mnoho podmienok. Jednou z nich je mať uzavreté zmluvy o budúcej zmluve s partnermi, ktorí budú pre ňu zabezpečovať zber, prepravu,  prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu.
Toto je druhé sito, ktoré prakticky likviduje možnosť, aby sa o autorizáciu uchádzal nový hráč na trhu, ktorý nemá už vopred vybudované vzťahy s firmami, ktoré zabezpečujú zber, prepravu a recykláciu obalov.

     2.3. OZV pre obaly môže svoju činnosť zabezpečovať v obci len na základe zmluvy s obcou. V súčasnosti pôsobí na trhu 13 OZV pre obaly, avšak iba jediná - s odhadovaným 40-50 % podielom na trhu - má svoj systém plnenia povinností založený na zmluvách s obcou. Táto organizácia má pri nastavovaní nových pravidiel jednoznačný náskok na trhu, pričom nemusí v súčasnosti platné zmluvy vypovedať.
Toto je teda tretie sito, ktoré dostáva OZV do pozície, v ktorej nesúťažia všetky OZV o nového zákazníka, ale jedna z OZV už má dlhodobé zmluvné vzťahy s obcami. Na toto upozorňuje aj Komisia (viďte ďalej).
 
Problém č.3 – MŽP PREDKLADÁ NÁVRH, KTORÝ JE V KONFLIKTE S PRÁVOM EÚ
MŽP SR neakceptovalo jednu výhradu EK k návrhu zákona a jednu výhradu vôbec nevyhodnotilo.
Prvá výhrada Komisie - MŽP ju neakceptovalo: oprávnené subjekty môžu podľa návrhu nového zákona uzatvárať zmluvy len s obcami, teda už nie s ďalšími organizáciami, ako sú napríklad zberové spoločnosti.
Zmluvy o nakladaní s komunálnym odpadom, ktoré boli uzavreté medzi oprávnenými organizáciami a obcami pred nadobudnutím účinnosti, budú podľa Komisie naďalej platné a získajú výlučný charakter. Všetky ostatné zmluvy oprávnených organizácií so spoločnosťami zabezpečujúcimi zber odpadu, ak nie sú podložené zmluvou s obcou, stratia právny základ a už nebudú platné. Keďže jedna oprávnená organizácia už má uzavreté zmluvy s viac ako 50 % všetkých obcí a žiadna iná oprávnená organizácia systematicky neuzatvárala takéto zmluvy, Komisia konštatuje, že vznikne negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu.
MŽP pripomienku neakceptovalo a vo vyhodnotení vnútrokomunitárneho pripomienkového konania uviedlo, že "MŽP zdôvodnilo Komisii nastavovaný systém zmluvných vzťahov."
 
Druhá výhrada Komisie - MŽP ju ignorovalonevyhodnotilo : zásada „jedna obec = jedna zmluva“.
Každá obec môže uzatvárať zmluvu iba s jednou OZV.
Toto by podľa Komisie mohlo mať za následok dlhodobé vylúčenie oprávnených subjektov z trhu, keďže by nemuselo dochádzať k pravidelným novým príležitostiam uchádzať sa o zmluvu s obcami. MŽP sa k pripomienke nevyjadrilo.
 
Problém č.4 – „OBVYKLÉ NÁKLADY“
Problém: MŽP nevie vyriešiť situáciu, ktorá môže nastať, ak obec nebude efektívne triediť odpad a OZV jej potom nebude chcieť uhradiť náklady za neefektívny zber.
Toto je priamy dôsledok absurdného nastavenia vzťahov a finančných tokov v novom zákone, v ktorom výrobca a dovozca síce zodpovedá za triedený zber (zároveň ho financuje a je de facto "vlastníkom" odpadu z triedeného zberu), ale nie je to on, kto si manažuje triedený zber v obciach, ale práve naopak - obec si vyberá OZV.
Výsledok? MŽP navrhuje, aby OZV pre obaly mohla v obci vykonať kontrolu efektivity triedeného zberu a ak obec neuskutoční ňou navrhované zmeny, potom OZV uhradí zberovej spoločnosti iba náklady zodpovedajúce výške obvyklým nákladom v príslušnom regióne. Zvyšok bude musieť zaplatiť obec z poplatku za komunálny odpad.
A ako sa vypočítajú obvyklé náklady? MŽP nevie. Spôsob výpočtu obvyklých nákladov mal byť presne definovaný vo vykonávacej vyhláške, ale keďže sa obvyklé náklady reálne nedajú vypočítať, MŽP to v návrhu vyhlášky (tá je súčasťou balíka k zákonu) "vyriešilo" jednou vetou: 
§ 17 Spôsob výpočtu obvyklých nákladov
Výška obvyklých náklady podľa § 59 ods. 8 zákona na triedený zber komunálnych odpadov sa vypočíta osobitne pre každý región.
To znamená, že náklady sa vypočítajú tak, že sa vypočítajú. Toto je priame znenie vykonávacej vyhlášky.
 
Dôsledkom tohto bude to, že správanie účastníkov trhu sa z tohto návrhu nedá odhadnúť. Môže nastať situácia, že náklady na veľkú časť triedeného zberu bude musieť naďalej niesť obec v poplatku za komunálny odpad. Toto ustanovenie odporuje tvrdeniu MŽP SR, že obce už nebudú platiť za triedený zber.
 
Problém č.5 – ZMLUVY NA 5 ROKOV
Obce budú môcť po novom uzatvárať zmluvy so zberovými spoločnosťami iba na 5 rokov.
Dôsledok bude to, že zberové spoločnosti nebudú môcť investovať do modernizácie väčších vozidiel a technológií, ktoré majú odpisy na viac ako 5 rokov, keďže nemajú istotu dlhšej zmluvy. Snaha MŽP zabrániť rekordne dlhým zmluvám (aj 15-20 rokov) je síce pochopiteľná, ale dĺžka zmluvy by mala byť ponechaná na rozhodnutie volených zastupiteľstiev samospráv.
 
V nasledujúcej časti spomeniem ešte v krátkosti ďalšie tri zaujímavé problémové pasáže zákona
1) MŽP tvrdí, že až 80% vykúpeného kovového šrotu pochádza z trestnej činnosti
Tvrdenie sa nezakladá na pravde. Neexistuje žiadna takáto štatistika, Policajný zbor takúto štatistiku vôbec nevedie
2) Povinnosť skladovať vykúpený kovový šrot od FO po dobu 7 dní
Táto povinnosť je nereálna. Kovový šrot sa ihneď po prevzatí triedi podľa druhu, z kapacitných dôvodov ho nie je možné ešte „deliť“ aj podľa toho, kedy bol ten, ktorý prijatý. Nezanedbateĺný je aj fakt, že vývoj cien je neustálený a firma, ak chce profitovať, musí predávať vtedy, kedy je to najvýhodnejšie, nie 7 dní šrot nezmyselne držať uskladnený – firmy budú strácať zisk.
3) Bezhotovostný platobný styk za výkup kovového šrotu
Občan chce peniaze za šrot, nie chodit niekde na poštu alebo do banky. Mnohí sociálne odkázaní občania, ktorí zbierajú šrot, účty v bankách ani nemajú. Pri platbe na účet hrozí, že občania sa k peniazom budú dostávať neskoro (termíny si určuje samotná firma) alebo vôbec (napríklad, ak sa firma dostane do platobnej neschopnosti), Nehovoriac o administratívnej tortúre, ktorú budú musieť podstupovať. Výsledkom tohto opatrenia bude znížená motivácia občanov zbierať šrot a separovať odpad.
 
Na záver tri otázky a tri odpovede.
1.  Potrebujeme nový zákon o odpadoch?
NIE. Slovensko je povinné iba transponovať lehotu novej smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení z roku 2012, k čomu nás vyzvala EK už v júni 2014. Slovensko to vie teda už dlhšie a toto sa dalo riešiť jednoduchou novelou zákona.
 
2. Predložil minister ŽP Peter Žiga kvalitnejší zákon o odpadoch ako jeho predchodca József Nagy?
NIE. Počet pripomienok k návrhu Nagyovho zákona v roku 2012 bol 3032, z toho 1804 zásadných. Peter Žiga sa na zaklade toho rozhodol návrh Nagyovho zákona stiahnúť. Počet pripomienok k návrhu Žigovho zákona v roku 2014 bol 2664, z toho 1613 zásadných. Takmer 48% pripomienok nebolo akceptovaných (1276 – 778 zásadných), Už tieto čísla samo osebe hovoria, že zákon nie je dobre napísaný a jeho aplikácia do praxe bude ťažko presaditeľná.
 
3. Čo teda z tohto predmetného zákona a všetkých uvedených argumentov vyplýva?

  • domácnostiam budú zvýšené náklady na odpad
  • je ignorovaná pripomienka EK o hrozbe vytvorenia monopolu
  • bude narušený vnútorný trh aj voľný pohyb tovaru a služieb
  • model bude predražený (napr. Nemecko práve z tohto dôvodu od tohto modelu upustilo, zrušilo monopol a ušetrilo svojim občanom až 60% nákladov súvisiacich s nakladaním s odpadom)
  • významne bude poškodené podnikateľské prostredie
  • neprispeje sa k ochrane životného prostredia, naopak, súčasné množstvo nelegálnych skládok sa zvýši, miera recyklácie odpadov sa zníži a životné prostredie sa tým pádom zhorší
  • nepodporia a nebudú sa rozvíjať možnosti zberu, efektívnosť recyklácie a nakladanie s odpadmi na Slovensku
  • obce budú musieť zvyšovať poplatky za odpad
  • sociálne slabým občanom bude vzatá práca a aj možnosť zarobiť si odovzdávaním druhotných surovín na živobytie
  • rodinám sa zvýšia náklady na život
  • zvýši sa riziko likvidácie odvetvia a tým pádom aj riziko zvýšenia nezamestnanosti
  • založí sa nerovnosť príležitostí v oblasti podnikania v odpadovom hospodárstve

Ako som spomenul na začiatku, napriek niektorým pozitívam, ktoré som v úvode spomenul, tento zákon je  nekvalitný a s veľkým množstvom problémových častí, ktorých je oveľa viac, ako tých pozitívnych. Vzhľadom k jeho zložitosti, množstvu neakceptovaných pripomienok a aj problémov do budúcnosti z neho vyplývajúcich bol predkladateľ viacerými poslancami opozície v rozprave požiadaný, aby návrh zákona stiahol a prepracoval ho. Peter Žiga týmto žiadostiam nevyhovel a poslanci Smeru návrh zákona schválili. Dôsledky tohto zákona pocítime v aplikačnej praxi čoskoro a predpovedám jeho skorú novelizáciu.

  

Vystúpenie v rozprave

Pridať komentár

Feedback