Slovenské poľnohospodárstvo na odstrel?

Tak sa nám pomaly, ale isto schyľuje k ďalšej rane istoty, tentokrát smerovanej slovenským poľnohospodárom a potravinárom. Inými slovami, ak bude európska spoločná poľnohospodárska politika (ďalej SPP) respektíve jej reforma na najbližších 7 rokov schválená tak, ako bruselskí úradníci zamýšľajú, postupná likvidácia slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva naberie čoraz reálnejšie kontúry.

Rokovania o reforme SPP finišujú a schyľuje sa k jej schváleniu (odhad – máj 2013). Bude platiť od 1.1.2014 do roku 2020.  A sľuby pre „nové“ krajiny EÚ opäť zostanú len na papieri.

Takže čo vlastne bruselskí úradníci pre Slovensko pripravujú?  Tri základné diskriminačné nezmysly.

 

1) Priame platby poľnohospodárom napriek mnohým prísľubom zostanú naďalej nedorovnané. A navrhovaný „kľúč“ má od spravodlivosti veľmi ďaleko. Dorovnávať sa navrhuje len na 90% priemeru únie a  dorovnávať sa bude len 1/3 z rozdielu medzi skutočnou výškou priamej platby a zmienenými 90% priemeru únie.

Pre lepšiu orientáciu uvádzam graf, z ktorého je vidno, že zatiaľ čo Slovensko má v súčasnosti priame platby na hektár vo výške 205,6 eura, podľa predloženého návrhu mu nebudú tieto dorovnané na sumu 268,2 eura, čo je 100% priemeru únie a čo by velila logika, ale len na sumu 217,5 eura, čo je zvýšenie o 1/3 z rozdielu medzi 90% priemeru únie a súčasnou skutočnou výškou platby.

 

 Zdroj: EK

Kto takéto bizarné riešenie za pomoci bulharskej konštanty vymyslel, nie je úplne jasné, ale to, že Slovensko  spolu s ostatnými členmi z východnej Európy bude takto  brutálne diskriminované, musí vidieť žiak piateho ročníka základnej školy.

 

2) Takzvané stropovanie je navrhovanou  unikátnou novinkou. Spočíva v tom, že od určitej veľkosti farmy budú krátené priame platby v desiatkach percent. Progresívne – teda ak farma dosiahne určitú veľkosť, na časť svojej pôdy  nedostane nič.

Zjednodušene:slovenská farma s rozlohou 2000 hektárov dostane plné dotácie len na necelých 700 hektárov, na ďalších 700 hektárov dostane niečo „medzi tým“ (postupne 80%, 60% a 25%) a na zostávajúcich 700 dostane nulu. Oproti tomu španielska alebo poľská spoločnosť, prevádzkujúca  tri farmy, každú po 700 hektárov, dostane dotáciu aj na jednu farmu aj na druhú a aj na tretiu.

Podnikavého občana na Slovensku „logicky“ napadne, že si rozdelí svoju farmu na tri spoločnosti. Chyba lávky, navrhované nariadenie s takýmto niečím počíta a od konca októbra 2011, kedy sa naostro spustila diskusia o reforme SPP a predložil sa prvý návrh, to pokladá za snahu o špekuláciu – dotácia priznaná nebude pre žiaden takýto prípad.

Tu je uvedený systém cappingu (zastropovanie platby, ktorá prevyšuje danú hranicu)tak, ako je návrh predložený :

- krátenie o 20% pre platby medzi 150 000 – 200 000 eur ročne,
- krátenie o 40% pre platby medzi 200 000 – 250 000 eur ročne,
- krátenie o 75% pre platby medzi 250 000 – 300 000 eur ročne,
- krátenie o 100% pre platby nad 300 000 eur ročne,

Na Slovensku tvoria veľké farmy asi 70-80% produkcie. Vo Francúzsku je to približne 7%.

Kultúra malých fariem existuje vo väčšine krajín. Tým takáto politika, samozrejme, vyhovuje. Katastrofou je, že Slovensko (spolu s Českom) takmer ako jediné krajiny v celej EÚ disponujú farmami s obrovskou rozlohou. Má to svoje historické pozadie– kolektivizácia, združstevňovanie.

Navrhnuté „stropovanie“ je pre Slovensko doslova likvidačným pravidlom, v priebehu niekoľkých rokov môže byť zlikvidovaných 35-85 najväčších a spravidla aj najúspešnejších fariem na Slovensku.

 

3, Pôda úhorom (tzv. greening) je navrhované nesystémové opatrenie, ktoré budí dojem, že je rovnako nevýhodné  pre všetkých. Spočíva v tom, že krajina musí nechať 7% pôdy ležať ladom, skrátka neobhospodarovať ju.

Zatiaľ čo farmári mnohých „starých“ krajín EÚ svoju pôdu vlastnia, tí naši ju majú zvyčajne v prenájme.  A tak budú platiť za ňu prenájom aj v čase, keď ju nebudú obhospodarovať. Takisto za ňu budú platiť aj daň z nehnuteľnosti, daň z pôdy a podobne.

Je to niečo podobné, ako keby ste si prenajali od niekoho byt a on by vám zakázal mesiac v roku ho používať. Ale prenájom by ste mu platiť museli.

V tomto kontexte je greening nielen nesystémový nezmysel vo všeobecnosti, ale aj nezmysel preSlovensko výrazne nevýhodnejší ako pre iné krajiny.

Zásadne nemôžeme súhlasiť s povinnosťou, aby 7 % poľnohospodárskej pôdy (v členení na 3,5 % daného podniku a 3,5 % daného regiónu) muselo byť zaradených mimo produkciu. V súvislosti s veľmi rozdielnymi podmienkami v jednotlivých členských štátov je stále zreteľnejšie, že za súčasnej situácie nemožno ignorovať situáciu v EÚ, kde rastie dopyt po dostatočnom množstve vysoko kvalitných potravín určeným európskym obyvateľom. Pri tejto téme sa nevieme zbaviť pocitov, že EK v období, keď návrh pripravovala, nezobrala do úvahy nevyhnutnosť konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva

 

RIEŠENIE :

Áno, ideálny prípad by bol, keby neexistovali žiadne dotácie v celej EÚ. Lebo sú len semenišťom korupcie a deformujú podnikateľské prostredie pôdohospodárov. Dovtedy pokiaľ však dotácie existujú, je povinnosťou vládnych predstaviteľov Slovenska tvrdo vystupovať za to, aby boli aspoň relatívne spravodlivé.

Preto je potrebné, aby minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek a jeho tím presadil v Bruseli nasledujúce zmeny v návrhu reformy SPP :

1) dorovnávanie priamych platieb pre slovenských poľnohospodárov na 100% priemeru EÚ a v plnej výške;

2) zrušenie stropovania, resp. jeho vypustenie z predmetného návrhu;

3) zdobrovoľnenie greeningu, teda pôdy ležiacej úhorom.

Navyše v najbližších dňoch požiadam ministra Jahnátka o predloženie informácie o:

- stave rokovaní o reforme SPP, v ktorom ich prevzal pri zmene po marcových voľbách;
- oficiálne stanovisko vlády k navrhovanej reforme SPP;
- doterajších  krokoch, ktoré vláda v rokovaniach k reforme SPP urobila;
- o postupe a časovom harmonograme, zvolenom pre rokovania v budúcnosti.

V závislosti od obsahu tejto informácie predložím ďalšie riešenia a kroky, ako ich dosiahnuť.

Premiér Fico má plné ústa národnoštátnych záujmov Slovenska, vraj ich háji. Minister Jahnátek sa prezentuje ako bojovník za práva slovenských potravinárov a poľnohospodárov. Teraz majú obidvaja skvelú šancu ukázať, že ich slová nie sú len silné a prázdne frázy, ale že ich dokážu aj reálne napĺňať.

Aby naozaj slovenské poľnohospodárstvo nebolo na odstrel.
 

Pridať komentár

Feedback