Marketingový guru na rezorte pôdohospodárstva

Je tragédiou slovenských farmárov, že rezort dostal do rúk nominant, ktorý sám od seba nebol schopný predstaviť slovenskú pozíciu voči EÚ v oblasti reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 až 2020. Spravil tak konečne v týchto dňoch - až na naše dôrazne výzvy, keď ho k tomu musel zaviazať slovenský parlament. Brusel o nej intenzívne diskutuje už od novembra 2011 a rokovania v týchto týždňoch finišujú. Od úspešných vyjednávaní totiž závisí to, či naši poľnohospodári a potravinári budú naďalej diskriminovaní voči ostatným krajinám nespravodlivo rozdeľovanými dotáciami a tým pádom aj to, či bude táto nerovnováha naďalej likvidovať slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo.

Namiesto toho minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek celých doterajších 9 mesiacov premrhal len na  spory so svojim predchodcom ohľadne toho, kto je vinný za to, že sa doslova vyparila potravinová pomoc, určená pre Slovensko. Marketingový guru na rezorte pôdohospodárstva viac ako reálnu prácu obľubuje pravidelné lacné PR reportáže o tom, ako zabezpečí viac slovenských potravín na pultoch.

Čo je však horšie, miesto pomoci producentom slovenských potravín koketuje ministerstvo so zámerom, ktorý paradoxne zabezpečí rast cien ich produktov.

Svetlo sveta uzrel pracovný materiál Podpora predaja slovenských potravín a zákon o odbytovom fonde poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. Tento materiál z dielne ministerstva pôdohospodárstva je súčasťou pripravovanej koncepcie podpory predaja slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov.

To, čo sa však pripravuje, je čistý tunel. Nejde o nič iné ako o ožobračovanie našich poľnohospodárov a potravinárov. Aký bude výsledok? Teplé miestečká pre zopár kamarátov a peniaze pre spriaznené firmy. A čo z toho budú mať ľudia? Nič iné - len drahšie potraviny made in Slovakia.

To je veľmi podivný spôsob podpory domácej produkcie.

Pozrime sa na tento materiál podrobnejšie. Cieľom je vraj :

„Zabezpečenie jednotnej a profesionálnej komunikácie so spotrebiteľom prostredníctvom dostupných marketingových nástrojov.“

Čarovným kľúčom k večnému blahobytu a k pultom prehýbajúcim sa od slovenských potravín má byť neštátny odbytový fond poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, ktorý má vzniknúť v Bratislave.

Hlavnou činnosťou fondu má byť:

•podpora odbytu a marketing
•vyhľadávanie príležitostí na zvyšovanie odbytu na domácom a zahraničnom trhu,
•rozvoj a podpora kultúry, tradície a regiónov

Je nehorázne, aby štát vstupoval do marketingu súkromných firiem, a je doslova drzosťou vynucovať si účasť na takýchto aktivitách a ešte podnikateľov nútiť ich aj financovať. Už tieto konštatovania samé o sebe robia tuto iniciatívu škodlivou.

Všetky tieto výmysly nie sú len administratívnou prekážkou v podnikaní. Stoja reálne peniaze, ktoré musí podnikateľ zaplatiť. A to sa niekde prejaví.

A týka sa to LEN slovenských výrobcov. Dovážaných výrobkov sa to netýka!

To ešte nie je všetko. V návrhu sa riešia aj také veci ako sankcie za omeškanie platieb, vymáhanie platieb, ale zároveň aj možnosti odpustenia pohľadávok. To na korupciu priam navádza.

A kto a ako túto zbytočnosť zaplatí?

Zaplatia ju poľnohospodári a potravinári na Slovensku - sumou 0,06% z celkových tržieb. Povinne všetci a bez výnimky. Bez ohľadu na to, či sa na danom „úžasnom“ projekte chcú zúčastniť, alebo nie.

A čo za to dostanú?

Poľnohospodári v podstate nič. A potravinári možnosť dať si na niektoré výrobky tzv. značku kvality.

No a čerešničkou na torte v návrhu je to, že ak takto zdieraní poľnohospodári a potravinári nebudú platiť alebo nebudú stíhať platiť načas, zákon pamätá aj na to – formou sankcií!

Penále za omeškanie vo výške 0,1% alebo pokuta za neumožnenie kontroly podnikateľa zo strany fondu, ktorý sám financuje vo výške od 10.000 do 150.000 EUR len smutne dokresľuje bizarnosť celého tohto pripravovaného zderstva poľnohospodárov a potravinárov na Slovensku

Takáto škodlivá a neodborná iniciatíva pripravovaná ministerstvom pôdohospodárstva, ktorá len opätovne vyťahuje peniaze z vreciek určitej skupiny podnikateľov, bude mať pre slovenské produkty deštruktívne následky.

Slovenské potraviny zdražejú. 

Naproti tomu, dovozcovia zahraničných potravín tieto platby nebudú musieť poukazovať. Tým pádom ich produkty oproti slovenským budú ešte lacnejšie ako dnes. A my môžeme očakávať, že katastrofálny podiel domácich produktov na našich pultoch v objeme zhruba 45%, čím sa radíme k najhorším krajinám v Európe, bude naďalej klesať.

Keď sme sa dozvedeli o tejto škodlivej iniciatíve, začali sme biť na poplach. Minister Jahnátek sa krútil ako had. Najprv zatĺkal, tvrdil, že o danej iniciatíve nič nevie, neskôr priznal farbu, ale zasa tvrdil, že to nie je iniciatíva rezortu pôdohospodárstva, ale iniciatíva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Pritom potichu vydal príkaz zastaviť práce na príprave tohto zákona.

Podľa posledných medializovaných informácii však o pokračovaní v tejto hlúpej a zlej iniciatíve opäť uvažuje.

Riešenie:

Kľúč pomoci našim poľnohospodárom a potravinárom tkvie jednoznačne vo vyjednávaniach v Bruseli. Je potrebné, aby sa slovenskí vyjednávači zasadili o spravodlivé rozdeľovanie dotácii v rámci EÚ - o dorovnanie platieb na 100% priemeru EÚ (tak ako nám to bolo pri vstupe do únie prisľúbené a nie len na 90% a ešte aj iba z jednej tretiny, tak ako to bruselskí úradníci teraz zamýšľajú).

Ďalej treba v domácej legislatíve odstrániť nezmyselné štátne bariéry, ktoré u nás platia vysoko nad rámec pravidiel iných európskych krajín a tým zjednodušiť prístup slovenských výrobkov na trh.

Príklady:

1) hygienik pri otváraní maloobchodnej prevádzky, nech je akákoľvek malá a jednoduchá, tam ide 3x. Pri projekte, pri kolaudácii a pri povoľovaní otvorenia prevádzky – nestačila by len jedna návšteva?

2) podnikateľ pri otváraní MO prevádzky musí žiadať množstvo povolení, napr. otváracie hodiny. Prečo by sa mal štát starať o to, kedy bude mať obchodník otvorené? Nestačilo by len ohlásenie alebo ani to?

3) Naše bitúnky musia mať v miestnostiach oblé rohy v spojoch stien – vraj sa to jednoduchšie čistí – abnormálna hlúposť (EÚ to nepredpisuje). To, že takéto stavby sú drahšie, asi netreba vysvetľovať. Nestačili by štandardné?

4) Vo výrobniach mäsa musia byť bezkontaktné vodovodné batérie, to znamená na fotobunku, ktoré sú výrazne drahšie ako klasické (EÚ to nepredpisuje), toto nemusí byť dokonca ani v nemocniciach. Výrobňa sterilnejšia ako nemocnica?

A takýchto obmedzení je v našej legislatíve obrovské množstvo. Treba len, aby sa náš marketingový guru na rezorte pôdohospodárstva s chuťou pustil do ich odstraňovania a  nevymýšľal podobné nezmysly ako je zákon o odbytovom fonde.

 

Pridať komentár

Feedback