Likvidátor a podporovateľ korupcie

Národná rada na svojej poslednej schôdzi schválila v prvom čítaní „úžasné“ vylepšenie zákona o potravinách a niektorých s ním súvisiacich zákonov. S ľútosťou musím konštatovať, že sa schyľuje k ďalšej rane istoty, tentokrát uštedrenej vládou jednej strany malým slovenským podnikateľom z radov obchodníkov, dodávateľov, dopravcov a distribútorov. Rane istoty, ktorá je o to nebezpečnejšia, že je spojená s podporou, ba doslova navádzaním na korupciu štátnych úradníkov.

Jediné, čo je možné v zákone akceptovať, je povinnosť obcí nahlasovať ambulantný predaj pod určitou sankciou. Áno - je pravdou, že teraz to funguje v mnohých obciach tak, že príde do dediny Poliak, motivuje starostu a predáva si tovar tak, že o tom žiaden orgán (v tomto prípade Štátna veterinárna a potravinová správa) vôbec nevie; hygienické podmienky sú katastrofálne, kvalita potravín pochybná.

Diskutabilné je to, či horná hranica pokuty 5.000 eur nie je pre obec, kde starosta opomenie túto povinnosť, vysoká. Ale – ako bolo vyššie uvedené, v zásade sa dá s touto časťou zákona súhlasiť.

S čím sa však súhlasiť nedá, je enormné posilnenie právomocí orgánu potravinového dozoru, nejednoznačné pokuty a ich vysoké hranice.

Tu sú najzávažnejšie veci tohto zákona :

1) Orgán potravinového dozoru bude môcť rozhodnúť napríklad o zničení potraviny na náklady prevádzkovateľa alebo o znehodnotení potravín použitím chemických alebo mechanických prostriedkov. 

Ale každý súdny človek vidí, že bez toho, aby mal tento orgán v zákone stanovenú povinnosť preukázať, že zlikvidovaná potravina naozaj predstavovala nebezpečenstvo pre život a zdravie spotrebiteľa, je táto časť návrhu vložením neprimeranej moci do rúk úradníkom, ktorá priamo navádza na korupciu.

A preto je na mieste otázka: „Terajšie vedenie rezortu podporuje korupciu?“

Zároveň môže byť táto neprimeraná moc zneužitá aj na konkurenčný boj.  Typickým príkladom je ovocie a zelenina. Dlhoročné osobné skúsenosti mi hovoria, že ovocie, ktoré u niektorých kontrolórov pri kontrole bez problémov „prejde“, u druhých je ovocím pomaly spôsobujúcim epidémiu, záleží to vždy od individuálneho uhla pohľadu.

Keď som bol riaditeľom vtedy najväčšieho hypermarketu jednej obchodnej siete na Slovensku a mal som za sebou armádu firemných právnikov, a keď ku mne prišiel na kontrolu veterinár alebo hygienik, či pracovník SOI, od dverí bolo na ňom vidno, že chce mať v prvom rade pokoj a kontrolu chce mať z krku  bez čo najmenších problémov. Oddelenie ovocia a zeleniny, ale aj iné oddelenia zvyčajne len prebehol, vypil kávu a zmizol ako gáfor. Pokuty a sankcie vtedy kontrolóri udeľovali v zahraničných reťazcoch len vtedy (a som presvedčený, že aj dnes to tak funguje), keď sa už „nedalo inak“, a to v minimálnej výške.

Naproti tomu, keď som dlhé roky pôsobil ako podnikateľ s ovocím, zeleninou, potravinami, alebo potom neskôr ako manažér, zastupujúci niekoľko desiatok slovenských drobných živnostníkov a rodinných sro-čiek, prevádzkujúcich svoje stánky, malé dedinské predajne, sídliskové večierky a malé samoobsluhy, skúsenosti som mal úplne opačné. Kontrolóri boli schopní s lupou hľadať bodku na jabĺčku alebo na hruške, aby mohli povedať, že sú zaradené v zlej akostnej triede a aby mohli udeliť pokutu. Hľadali zle založenú cenovku, merali, či je spodná časť regálu dostatočne vysoko nad zemou...

Pamätám si, ako mi v jednej internetovej anonymnej diskusii jeden zamestnanec kontrolného orgánu raz napísal : „Nebudem sa predsa naťahovať s veľkými reťazcami a ich právnikmi, to, čo treba získať na pokutách, si pohodlne vyberiem v stánkoch a na trhoch. Tí pekne zaplatia a sú ticho... A ja mám kľud.

Vráťme k tej korupcii.

Koho bude nečestný kontrolór pod hrozbou príkazu zničenia alebo znehodnotenia potraviny takto „nútiť“ k tomu, aby ho tento korumpoval – predstaviteľa zahraničného reťazca alebo drobného stánkara, či majiteľa malej panelákovej večierky? Koho bude takto vydierať? Koho tým bude privádzať ku krachu?

Povedal som to o ministrovi pôdohospodárstva pri zákone o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a pri tomto zákone to platí dvojnásobne.

Ľubomír Jahnátek je likvidátor slovenského nezávislého obchodu. Toho obchodu, ktorý je dôležitým doplnkom toho veľkého podnikania, lebo ho občania Slovenska potrebujú. Zahraničné reťazce neotvoria, všakáno, napríklad večierky na sídlisku pod panelákmi.

Teda nielen našich farmárov, poľnohospodárov a potravinárov likviduje nové vedenie rezortu svojou nečinnosťou v Bruseli (na čo už upozorňujem  niekoľko týždňov), ale aj našich malých slovenských drobných podnikateľov. Tým, že predkladá hlúposti. Len tento jeden vyššie spomenutý paragraf je veľká hlúposť.

Poďme ale ďalej

2) Podľa predloženej novely zákona bude možné pozastaviť alebo zastaviť prevádzkarne, ak nie je možné odstrániť zistené nedostatky bezodkladne, najmä pri:

... a sú tam vymenované rôzne možnosti, napr. uvádzaní potravín po dátume spotreby, nedodržiavaní podmienok skladovania potravín, atď.

To znamená, že ak nájde kontrolór konzervy po záruke a tie nie jemožné bezodkladne na mieste zlikvidovať alebo poslať na likvidáciu, tak má možnosť zatvoriť celú prevádzku, alebo sa tým vyhrážať.

Tento paragraf je chorý a ani sa nechce veriť, že je myslený vážne.

To je ďalší krásny návod na korupciu a vydieranie bezbranných a malých:

„Hej, ty, malý slovenský živnostníček, daj úplatok, lebo ti inak tú tvoju búdku dám hneď zavrieť. A môžeš si labu lízať, pokiaľ sa dovoláš pravdy, všetko ti tam zhnije, prejde tomu záruka a si vybavený.“

A opäť nás nástojčivo začne trápiť už raz položená otázka : Terajšie vedenie rezortu podporuje korupciu?

A to je ešte potrebné spomenúť v tejto časti použitie slovíčka „najmä“ pri definovaní nedostatkov. To znamená, že kontrolórovi je poskytnutá moc vymyslieť si ešte ďalšie „závažné“ nedostatky a hroziť tomu malému slovenskému obchodníkovi zatvorením jeho predajničky.

Koho vlastne minister Jahnátek podporuje a voči komu bojuje?

Lebo – len voči drobným podnikateľom si nečestný úradník dovolí takéto konanie, lebo so zahraničných veľkých má rešpekt. A minister mu dáva do rúk nástroj.

Minister, ktorý sa tvári ako bojovník proti zahraničným reťazcom je vlastne ich spojenec. Spojenec v likvidácii ich konkurencie – v likvidácii nezávislých menších predajní.

Poďme ďalej

3) V zákone je uvedené, že orgán úradnej kontroly potravín, pokiaľ nariadi zničenie potraviny podľa vymenovaných nedostatkov, môže zakázať jazdu vozidlom do splnenia nariadeného opatrenia alebo nariadiť jazdu vozidla do určeného cieľa na splnenie nariadeného opatrenia.

A to je s prepáčením, ohľaduplne povedané, do neba volajúce diletantstvo.

Keď príde auto s 15 paletami a bude tam zabudnutá paleta horčice po záruke, tak úradník zakáže tomu autu rozviezť ten dobrý tovar – tých zvyšných 14 paliet do iných predajní až dovtedy, pokiaľ tu jednu paletu nezlikviduje? Alebo ho pošle niekde do susedného okresu kamsi do kafilérie? A čo keď bude nedeľa? Čo keď bude mať auto plné tovaru, ktorý má záruku len pár dní? A čo keď to bude špedičná služba?

Všetko to, čo tento zákon obsahuje, by bolo normálne na smiech, keby takéto hlúposti nehrozili likvidáciou našim podnikateľom, a opäť sme pri tých malých podnikateľoch na Slovensku, lebo tí si ten tovar sami rozvážajú (koniec – koncov aj pre nadnárodné reťazce často rozvážajú tovar malí podnikatelia). Takže nielen obchodníci, ale aj distribútori, dodávatelia budú trpieť.

Takto je to skôr na plač, nie na smiech.

Praktické otázky.

To bude musieť znášať podnikateľ náklady spojené s likvidáciou aj takých potravín, ktoré spĺňajú všetky požiadavky na bezpečnosť? Ako bude kontrolór vedieť, či boli porušené napríklad mikrobiologické požiadavky, ktoré môžu ohroziť zdravie spotrebiteľa? Či sa bude porušenie skúmať len vizuálne?

V zákon je uvedené, že až na základe výsledkov úradnej kontroly potravín pri zistení ohrozenia zdravia alebo života spotrebiteľa môže robiť inšpektor tie opatrenia. To znamená dať zničiť potraviny, zavrieť prevádzku, zakázať jazdu autu s tovarom a podobne

Takže bude čakať na výsledky testov? A zatiaľ auto s tovarom bude odstavené niekde na týždeň na parkovisku? Alebo budú výsledky úradnej kontroly získavané len systémom „kuknem a vidím“...?

Vráťme sa ešte k tým problematickým – nejednoznačným pokutám a  ich vysokým hraniciam, ktoré boli spomenuté na začiatku.

V zákone nie je stanovené ani náznakom, aká konkrétna pokuta by sa mala za čo udeliť – intervaly sú mimoriadne veľké. Tým pádom opäť veľká moc a subjektivita v rukách kontrolóra orgánu dozoru. Opäť cesta ku korupcii.

Treba podotknúť, že už dnes nie sú využívané horné hranice pokút  ani podľa zákona, čo platí v súčasnosti. Výsledkom takéhoto drastického a podotýkam populistického zvýšenia horných sadzieb bude len ďalšia korupcia.

A už po tretíkrát si treba položiť našu známu otázku : Terajšie vedenie rezortu podporuje korupciu?

Dva praktické príklady zvrátenosti tých horných sadzieb pokút :

Príklad č.1:

Pokuta až do výšky  500.000 eur môže byť uložená za výrobu alebo umiestnenie na trh potravín bez označenia ich alergénnych zložiek. Toto sa prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku môže neúmyselne prihodiť kedykoľvek. Stanovenie alergénnych zložiek závisí totiž aj od metódy skúšania, ktoré nie sú jednotne stanovené, ale napríklad aj od citlivosti jednotlivých prístrojov.

Nehovoriac, že sa to môže stať obchodníkovi, ktorý ten tovar zakúpi niekde vo veľkoobchode alebo u výrobcu a nič s tým nemá.

Hrozí mu 500.000 eur pokuta...

Príklad č.2 :

Takisto astronomická pokuta - 500.000 eur - môže byť uložená aj obchodníkovi, ktorý predáva tovar nielen po uplynutí doby spotreby, ale aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.

Dátumu minimálnej trvanlivosti, nie doby spotreby!

Predaj potravín po ukončení dátumu minimálnej trvanlivosti (DMT) bol zaradený medzi najvyššie trestane porušenia. Ešte raz treba podotknúť, že nehovoríme o dátume spotreby.
Vedenie ministerstva pôdohospodárstva pravdepodobne neovláda rozdiel medzi týmito dvoma pojmami.

A zrejme ani nevie, že existuje dokument Európskej komisie, v súlade s ktorým potraviny po uplynutí DMT možno konzumovať. A zrejme nevie ani to, že  SR tento dokument odsúhlasila.

Čo ani nie je nejako veľkým prekvapením, keďže do Bruselu nechodí ani brániť záujmy našich poľnohospodárov a potravinárov,  čerta starého by sa staralo o nejaké dokumenty, týkajúce sa doby minimálnej spotreby, ku ktorým sme sa aj my prihlásili.

Alebo chce byť minister Jahnátek len pápežskejší ako pápež?

Alebo si myslí, že predaj potravín, napr. nejaký na regáli zabudnutý perník alebo nejaké oplátky jeden-dva dni po uplynutí DMT (ktoré je napríklad možné ešte veselo veľmi dlho konzumovať, nie predávať) patrí k hrdelným zločinom? Je to podľa neho rovnaký hrdelný zločin ako napríklad hotový šalát s majonézou po dobe spotreby, ktorý môže spôsobiť z mikrobiálneho hľadiska nebezpečenstvo?

A mimochodom,

v zákone napríklad nie je vôbec vyriešený predaj potravín, ktoré nemusia mat v označení žiaden dátum. Lebo aj také existujú, napríklad čerstvé ovocie, čerstvá zelenina, vína, vínny ocot, pekárske a cukrárske výrobky, žuvačky, cukríky vyrobené prevažne na báze vody a cukru, atď. Aj tieto môžu totiž poškodiť zdravie – napríklad pri nesprávnom skladovaní.

Súčasné platné limity pokút vytvárajú na prevádzkovateľov potravinárskych podnikov dostatočný tlak na to, aby uvádzali na trh bezpečné potraviny. A kto predsa len podľahne a bude mu to jedno, sú tu iné zákony, iné právne normy, napríklad Trestný zákon.

Tieto šialené horné hranice pokút budú slúžiť len ako nástroj korupčného správania sa, namierený hlavne voči malým subjektom.

Ani jedna vláda doteraz nepomohla slovenským potravinárom a je úplne jedno, či sú to malí výrobcovia, distribútori alebo obchodníci.

Ale súčasné vedenie ministerstva im nielenže nepomáha, ono ich stále s niečím otravuje. Stále im hádže polená pod nohy. Minister Jahnátek má naozaj našliapnuté k získaniu titulu:

Likvidátor slovenského nezávislého obchodu.

Pridať komentár

Feedback