Keď láme väzy obchodu profesor

Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch je tu znova a profesor Jahnátek ho znova prezentuje ako „bič na reťazce“. Hrubá chyba. Je to likvidátor drobných slovenských živnostníkov a malých sro-čiek.

 

PROBLÉM Č.1 - zákon je obmedzený len na potraviny.

 

Príklad :

Obchodník, ktorý predáva olivy, môže od dodávateľa za to, že ich zaradí do predaja, dostať poplatok maximálne 3% z ročných tržieb dodávateľa v kalendárnom roku,  v ktorom došlo k peňažnému plneniu. Podotýkam, že dodávateľ tento produkt nevypestuje, ale dovezie ho zo Španielska. Ten istý obchodník predáva však aj zápalky, vyrobené na Slovensku. Od dodávateľa zápaliek môže obchodník pýtať neobmedzený poplatok.

Takže dodávateľa – priekupníka, či dovozcu zahraničných olív - zákon chráni, slovenského výrobcu zápaliek nie. To, čo „unikne“ obchodníkovi - obchodnému reťazcu - na poplatkoch u dodávateľa olív, o to logicky ošklbe nášho, slovenského dodávateľa - výrobcu. Diskriminácia, že zákon sa vzťahuje  len na dodávateľov potravín, podporí likvidáciu malých, slovenských dodávateľov nepotravinárskeho tovaru.

 

PROBLÉM Č.2 - splatnosť najviac 30 dní odo dňa doručenia faktúry, resp. 45 dní odo dňa dodania potraviny.

 

Potom, ako začne platiť tento zákon, má veľký zahraničný reťazec dve možnosti:

1) zmluvu s dodávateľom uzavrie v zahraničí, podľa tamojšieho práva. - teda v tej krajine, kde je možné dohodnúť splatnosť 60 dní;


2) zmluvu s dodávateľom uzavrie na Slovensku, no v zmluve bude klauzula, že dodávateľ si nebude uplatňovať sankcie za 30 dní omeškania - toleranciu pri sankciách pri oneskorenej úhrade faktúr.

Dodávateľ takúto zmluvu podpíše, pretože je na zahraničnej sieti bytostne ekonomicky závislý.

Malý slovenský obchodník poslušne zmluvu so svojim dodávateľom prerobí na 30 dní. Nemá vyjednávaciu silu na čokoľvek iné, pretože jeho odbery sú malé.

Výsledok bude to, že veľké, zahraničné nadnárodné siete budú aj tak platiť do 60 dní (alebo do toľko dní ako doteraz) a drobný slovenský živnostník, malá slovenská rodinná sro-čka, budú musieť platiť svojim subdodávateľom dvakrát tak rýchlo. Toto nesystémové obmedzenie a zasiahne len malých podnikateľov a veľkí, zvlášť zahraniční, nadnárodní sa mu pohodlne vyhnú.

Malo by byť úplne normálne, že keď má dodávateľ možnosť dať obchodníkovi splatnosť dlhšiu ako 30 dní a je ochotný tak urobiť, tak je to úplne v poriadku. Obzvlášť napr. pri ťažšie predajnom tovare, ktorý má malú obrátkovosť a záruku trebárs 2 roky alebo aj viac. Nikto nemôže očakávať, že obchodník sa doslova "zahádže" tovarom, rozumej zaplní si sklady ťažko predajným sortimentom, ktorý bude musieť do 30 dní zaplatiť a bude mať v ňom umorené peniaze mimoriadne dlhú dobu. Pretože sú aj také produkty, z ktorých sa predá jeden kartón za pol roka.

 

PROBLÉM Č.3 - „Neprimerané podmienky“ sa zakazujú.

 

a) poplatok za využitie distribučnej siete odberateľa

Príklad :

Dodávateľ mlieka „Mliekar“  dodáva tovar do zahraničného reťazca  „Cudzí - veľký“, ale aj slovenskej sro-čke, ktorá má malý rodinný veľkoobchod s potravinami  „Slovenský – stredne malý“. Obaja odberatelia kupujú viac tovaru s tým, že si ho sami rozvezú do svojich troch maloobchodných prevádzok. Zhodou okolností majú obaja tieto prevádzky v rovnakých mestách. „Cudzí – veľký“ tam má veľké hypermarkety a „Slovenský – stredne malý“ tam má jednu malú sídliskovú samoobsluhu a dve pultové večierky.

Mliekar sa za rozvoz  zaviaže zaplatiť poplatok  napríklad 30 Eur. Všetci sú spokojní. Mliekar ušetrí peniaze za PHM a pracovnú silu. „Cudzí – veľký“ aj „Slovenský – stredne malý“ by do predajní aj tak mali cestu, vezú si tam totiž iný tovar. A peniaze z poplatku využijú obaja na rozvoj firmy. Obaja spália rovnaké PHM a majú aj porovnateľné pracovné náklady. Toto sa udeje každé necelé tri týždne, teda 20 krát v roku. Obaja vyinkasujú teda 600 eur.

ALE

„Slovenský – stredne malý“ robí u dodávateľa ročný obrat 10.000 Eur. Tých 600 eur je u neho 6% z ročného obratu. „Cudzí – veľký“ robí obrat päťdesiatnásobne vyšší - čiže 500.000 Eur. Tých 600 eur je  u neho teda 0,12%. To znamená, že ak „Slovenský - malý“ prijme tých 600 eur, poruší zákon a dostane mastnú pokutu – od 1.000 eur do 300.000 eur. Poplatok za využitie distribučnej siete odberateľa totiž nemôže presiahnuť 3% z ročných tržieb dodávateľa tej-ktorej potraviny.

No „Cudzí – veľký“ je spokojný a má dokonca ešte možnosť zatlačiť na dodávateľa - nech dá viac, veď 0,12% je na hony vzdialené 3%.

Nastavená hranica 3% podporí zvyšovanie poplatkov dodávateľom veľkými, zväčša zahraničnými reťazcami a naopak  ich dramatické znižovanie u malých slovenských spoločností. Za rovnakú službu nedostanú rovnaké plnenie, je to diskriminácia tých malých, ktorá naštartuje ich likvidáciu.

 

b) poplatok za obchodné aktivity odberateľa, zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá

Príklad :

Živnostník „Novák“ prevádzkuje na vidieku v dvoch rôznych obciach tri pultové predajne. Predáva aj jogurty od firmy „Jogurty“, čo je v SR veľmi silný dodávateľ. Mesačný obrat Nováka u tohto dodávateľa je cca 100 eur, ročne teda 1200 eur. Firma „Jogurty“ dobrovoľne umiestni svoj tovar v záujme podpory predaja v letáčiku, ktorý Novák vydáva raz za mesiac. Ponúkne mu za participáciu na výrobe letáku 150 eur. Firma „Jogurty“ si to môže dovoliť lebo má naplánovaných na rok na takúto reklamu 200.000 eur. Akcia sa vydarí, Novákovi sa obrat počas jej trvania zdesaťnásobí a pekne mu stúpne obrat aj po akcii.. Výsledkom je výrazne zvýšený ročný obrat Nováka u firmy “Jogurty“ vo výške 3.000 eur, teda až trojnásobný.Obe strany sú spokojné.

Lenže obe strany uzatvorením tejto dohody porušia podľa profesora Jahnátka zákon, pretože onen  príspevok činil 5% z ročného obratu a živnostník Novák, ktorému z tejto aktivity vyplynie neprimeraná výhoda, dostane už vyššie uvedenú pokutu od 1.000 eur do 300.000 eur.

Ako sa prispôsobí  firma „Jogurty“  takémuto diskriminačnému pravidlu?

Investuje všetky svoje peniaze na reklamné aktivity – teda tých spomínaných 200.000 eur - len do obchodných firiem typu „Cudzí – veľký“. Slovom, do veľkých, zväčša zahraničných reťazcov. Tam sa totiž do požadovaných 3% obratu pohodlne zmestí.

Nastavená hranica 3% v tomto prípade spôsobí to, že budú presunuté všetky marketingové aktivity od drobných malých, slovenských obchodníkov – živnostníkov k veľkým nadnárodným sieťam. .

 

c) poplatok za obchodné aktivity odberateľa, zamerané na podporu predaja potraviny, umiestňovanej na trh a predávanej pod obchodnou značkou odberateľa, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá

Príklad :

Výrobca slovenskej horčice „Producent“ vyrába privátnu značku horčice pre veľký zahraničný reťazec  „Cudzí – veľký“ a aj pre malú slovenskú sieť  „Naša – malá“.

„Cudzí – veľký“ má po Slovensku 40 hypermarketov s predajnou plochou viac ako 40.000 m2 (plus obrovské sklady aj centrálny sklad).

Slovenska sieť „Naša – malá“ sa skladá zo 40 malých predajní. Niekoľko pultových večierok pod domami na panelákových sídliskách, niekoľko ich je pultových predajní, ktoré môžeme vidieť na dedinách a niekoľko menších samoobslúh vo väčších obciach a sídliskách menších miest. Majú rôznych majiteľov, zväčša živnostníkov alebo menšie sro-čky, ktorí sa združili, aby vystupovali ako jeden subjekt. Tým sa im čiastočne podarilo dosiahnuť porovnateľné podmienky a ako tak prežívať v ťažkom boji s finančne silnými zahraničnými reťazcami. Predajná plocha týchto predajní je v súčte 2.000 m2 – dvadsaťnásobne menšia, centrálny sklad samozrejme nemajú žiaden.

Obaja odberatelia „Cudzí – veľký“ a „Naša – malá“ majú rovnaké nákupné ceny privátnej značky predmetnej horčice - 50 centov.

Dodávateľ „Producent“ okrem týchto privátnych značiek vyrába ešte viacero svojich kvalitných značiek horčice, rôzne príchute, rôzne gramáže. „Cudzí – veľký“ odoberá a predáva od „Producenta“ všetky druhy horčíc - má množstvo zákazníkov, veľkú predajnú plochu, vysoké príjmy, vysokú obrátkovosť.

Jednotlivé obchody siete „Naša – malá“ odoberajú od producenta výlučne tento jeden druh horčice – predajné plochy majú malé, sortiment obmedzený, obrátkovosť nízku.

„Producent“ sa rozhodne jedného dňa podporiť svoju privátnu značku u svojich všetkých odberateľov veľmi slušnou zľavou – 10% na obdobie niekoľko mesiacov – t.j. za nákupnú cenu 45 centov. Za podmienky, že jeho obchody povolia rozdávať v predajni zákazníkom malé reklamné balenia tejto horčice a k nim informačný plagátik s reklamou na tento produkt.

„Naša – malá“ túto zľavu nemôže prijať, porušila by zákon, ktorý hovorí, že takáto „podporná“ platba môže byť maximálne vo výške 3%. „Naša – malá“ nakúpi horčicu len s 3% zľavou a teda za sumu 48,5 centu.

„Cudzí – veľký“ túto zľavu prijať bez problémov môže, lebo obrat na tejto privátnej značke u neho tvorí len 25% z celkového obratu všetkých druhov horčice, ktoré od „Producenta“ odoberá. Takže keď sa nakoniec spočíta celkový ročný obrat, tak jeho poplatok je v porovnaní s obratom vo finálnom vyjadrení len 2,5%. Takže „Cudzí – veľký“ nakúpi horčicu po 45 centov

„Cudzí - veľký“ v záujme podpory predaja svojej privátnej značky bude horčicu niekoľko mesiacov predávať za 48 centov. Nastavená hranica 3% v tomto prípade zapríčiní, že zahraničný, veľký reťazec môže predávať ten istý produkt lacnejšie ako ho predajne našej menšej obchodnej siete vôbec nakúpia!

 

d) poplatok za služby poskytované treťou osobou, zamerané na podporu predaja odberateľa a jeho propagáciu

Mnohí malí obchodníci sa združujú, aby dosiahli konkurenčné ceny. Príkladom je menšia obchodná slovenská sieť -  vyzerá ako pyramída. Navrchu je akciová spoločnosť štíhlej štruktúry s niekoľkými zamestnancami, ktorá plní funkciu obchodného zastúpenia. Pod ňou funguje niekoľko samostatných spoločností – buď sro-čiek alebo živnostníkov, ktoré prevádzkujú veľkoobchody potravín. Tieto spoločnosti majú s akciovou spoločnosťou uzavretú zmluvu o obchodnom zastúpení  a akciová spoločnosť jedná s dodávateľmi v ich mene. Samotné veľkoobchodné spoločnosti zásobujú a majú teda  vo svojom portfóliu niekoľko maloobchodných predajní.

Takto aj malá sídlisková alebo dedinská predajňa dosiahne porovnateľné (aj keď nie úplne totožné) nákupné ceny ako veľký supermarket alebo hypermarket. Niektorí dodávatelia však nemajú možnosť takýmto nastavením rovnakej alebo porovnateľnej nákupnej ceny pomôcť menším obchodníkom.

Napríklad tovar predávajú našim obchodníkom so svojou veľmi vysokou maržou preto, lebo si to želá ich zahraničný partner - výrobca, ktorý ich k tomu dokonca zmluvne zaviaže. Naproti tomu zahraničné reťazce s nimi dohadujú cenu na európskej úrovni, takže vzhľadom k obrovským odberom je ich nákupná cena výrazne nižšia.

Avšak takýmto dodávateľom nerobí problém poskytnúť našej vyššie spomenutej akciovej spoločnosti takzvanú spätnú províziu. Túto cestu využívajú títo dodávatelia na to, aby v konečnom dôsledku slovenským obchodníkom, čo drahšie nakupujú, aspoň takýmto spôsobom pomohli. Samozrejme, že tie sčítané percentá (poplatky za letáky plus spätné provízie) sú ďaleko nad 3% ročného obratu a opäť bude porušený zákon, lebo vyššie spomenutá obchodná akciová spoločnosť, ktorá pôsobí ako obchodné zastúpenie slovenských obchodníkov, je voči nim v zmysle zákona v postavení „tretej osoby“ a zákon takúto realizáciu „bonusov“  vo výške presahujúcej viac ako 3% zakazuje. A opäť nasleduje mastná pokuta 1.000 až 300.000 eur.

 

Záver :

Darmo som v rozprave v NR SR k predmetnému zákonu  apeloval, aby minister Jahnátek a poslanci Smeru  nechali slovenských malých a stredných „veľkoobchodníkov“ na pokoji. Darmo som vysvetľoval, že oni majú čo robiť, aby sa  uživili a aby prežili aj za pomoci silných dodávateľov. Smer im hodil napriek varovaniam pod nohy polená a ja s ľútosťou konštatujem, že sme boli svedkami ďalšej vládnej rany istoty - tentoraz uštedrenej slovenskému nezávislému obchodu.

Komentáre

Pan Galko. Priklad s Mliekarom mi velmi nedava zmysel. Preco by velky aj maly odberatelia brali rovnaky prispevok na rozvoz ked rozvazaju radovo rozne objemy?

Feedback