Jahnátkova hlúposť roka

 Pod pláštikom fiktívnej ochrany poľnohospodárskej pôdy pred vykúpením cudzincami smeráci na uplynulej schôdzi NR SR nastavili nové pravidlá pri nadobúdaní tejto pôdy a sprísnili pravidlá podnikania v poľnohospodárstve.

Už v dôvodovej správe je uvedených niekoľko vyslovene do neba volajúcich hlúpostí. Predkladateľ napríklad tvrdí, že predložený zákon pomôže k zachovaniu poľnohospodárskej pôdy. To je nezmysel - veď predsa to, či sa zachová alebo nezachová výmera poľnohospodárskej pôdy, alebo sa bude meniť druh pozemku predsa nezabezpečím tým, že majiteľovi pôdy prikážem, aby pôdu predal svojmu susedovi, a nie poľnohospodárovi zo susednému okresu. Ani to, že ho prinútim kdekade podávať nezmyselné inzeráty alebo ponuky, pôdu pred znehodnotením nijak neochráni.
 
Taktiež sa v dôvodovej správe uvádza, že je potrebné zabrániť zneužívaniu vlastníctva vo vzťahu k doterajším nájomcom, najmä požadovaním neprimeraného nájomného . To je absolútny nezmysel. Dnes je predsa skôr opačný stav, a síce taký, že veľkí podnikatelia v poľnohospodárstve podnikajú buď na pôde neznámych vlastníkov alebo na prenajatej pôde a platia vlastníkom mizivé alebo žiadne nájomné.
 
Podľa článku  20 Ústavy SR: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“
 
a) Návrhom zákona sa obmedzujú vlastnícke práva majiteľov pozemkov, lebo sa zákonom vymedzuje okruh záujemcov, ktorí môžu získavať poľnohospodársku pôdu, ako aj postup pri predaji takéhoto pozemku, ktorý je pod kontrolou okresného úradu.

b) zdôvodnenie verejného záujmu a teda aj to, či sú práve navrhované obmedzenia obmedzeniami v nevyhnutnej miere je v dôvodovej správe popísané absolútne nedôveryhodne, už samotná formulácia „...Ak sa stotožníme s vyššie uvedeným právnym názorom, neostáva iné riešenie, než... atď.“ je veľmi neštandardná. Samotný autori zákona tušia, že zákon nie je kóšer a nechávajú si akési zadné dvierka.

c) A takisto úplne absentuje primeraná náhrada za tieto obmedzenia.

To sú dôvody, pre ktoré pokladám tento návrh zákona za protiústavný a minister, ktorý takýto protiústavný zákon priniesol do parlamentu, by mal, podľa môjho názoru, opustiť s rumencom na tvári vládu demokratického štátu.
 
Týmto zákonom navyše hrozí, že vlastnícke vzťahy zostanú v ich dnešnej podobe, keď mnohí a hlavne veľkí agropodnikatelia využívajú cudziu pôdu buď zadarmo alebo len za nepatrný nájom. Vlastníci pozemkov budú doslova odrádzaní od predaja svojich často miniatúrnych malých parciel, takže miesto ekonomicky žiaduceho sceľovania parciel zostane stále rozdrobené vlastníctvo pôdy.

Zákon je škodlivý aj z hľadiska podnikateľského prostredia, lebo sú v ňom obmedzené aj práva kupujúcich kupovať pôdu, pretože prednosť majú tí, ktorí vykonávajú poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky pred dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku.

Ale aj tu je výnimka. Ide o zvýhodnenie  mladých poľnohospodárov do 40 rokov, lebo na nich sa „nevzťahuje ustanovenie o povinnosti vykonávať poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky, zmluva o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku však musí obsahovať záväzok, že mladý poľnohospodár takto získaný pozemok počas troch rokov od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku neprenajme, nepredá ani nedaruje.“

Inými slovami, môže vzniknúť taká situácia, kedy 39 ročný človek s nulovými skúsenosťami v poľnohospodárstve si bude môcť kúpiť poľnohospodársku pôdu a podnikať s ňou, ale 41 ročný človek s dva a polročnými skúsenosťami v poľnohospodárstve toto spraviť nebude môcť. Teda pre dvoch ľudí rôzne pravidlá s titulu veku, pričom ten skúsenejší bude ťahať za kratší koniec.

To je to isté, ako keby sme povedali, že 41 ročný človek si nemôže kúpiť tlačiarenský stroj a začať na ňom tlačiť nejaké tlačoviny a tieto predávať, lebo s tým nemá skúsenosti.

Ďalším príkladom obmedzenia je nádejný investor a jeho nádejný nájomca. Ak sa nájde takáto dvojica, investor, ktorý chce pôdu kúpiť, chce zainvestovať, ale nechce na nej podnikať a má nájomcu, ktorý nemá na to aby si pôdu kúpil, ale chce podnikať na pôde prenajatej od investora, títo dvaja tak nemôžu urobiť. Nemôžu  vytvárať pre tento štát  spolu hodnoty, nemôžu investovať vlastné peniaze, nemôžu zamestnávať ľudí, vytvárať pracovné miesta, platiť dane z vytvorených hodnôt. Minister Jahnátek ich chce oboch alebo aspoň jedného z nich vidieť radšej niekde na dávkach.

Predkladateľ tvrdil, že návrh zákona má za cieľ akúsi imaginárnu ochranu pred "skúpením Slovenska" zahraničnými vlastníkmi z dôvodu nízkej ceny našej pôdy. 

Je to hlúposť, buď :

  • sa  docieli to, že ceny pôdy, ktoré máme veľmi nízke hlavne z dôvodu moratória na predaj zahraničným záujemcom, sa budú aj naďalej držať dole a vlastník nebude mať možnosť dostať za svoj majetok adekvátnu cenu, aká je hocikde inde v Európe; 
  •  alebo to celé bude mať nulový efekt, ak si predajca cenu stanoví tak vysoko, aby mu ju zaplatil iba solventný záujemca. V preklade bude požadovať takú vysokú cenu, ktorú mu nikto (či už sused alebo niekto zo susednej dediny, ba nikto na Slovensku) nebude vedieť zaplatiť . A pôdu si zahraničný záujemca kúpi celkom pohodlne.

Navyše práve týmto návrhom zákona sa absurdne podporí pravý opak, pretože doteraz sa predávalo „potichu“, nikto o tom nemusel vedieť. Vlastník predával, sused kúpil. Teraz sa bude voľná pôda na predaj povinne zverejňovať a zahraničný kupec si môže pohodlne na internete sledovať, čo chce kúpiť a tam vlastníkovi ponúkne takú vysokú bezkonkurenčnú cenu, ktorú mu nebude schopný zaplatiť na Slovensku nikto iný.

Ďalšie osoby vstupujú do obchodného tajomstva a teda absentuje ochrana súkromných informácií?  Budú sa povinne zverejňovať informácie o tom, že niekto má resp. bude mať peniaze (presná suma), čo môže lákať zlodejov, lu....., násilníkov, k páchaniu trestných činov - hlavne u bezbranných starších občanov .

Dodnes si mohla babička či dedko predať svoj švík v tichosti, diskrétne, komu chcela. Teraz budú prinútení aj títo starí ľudia k tomu, aby všetkým grázlom vytrúbili do sveta, že budú mať  schovaných doma v sekretári (vieme aká je dôvera niektorých týchto ľudí vo finančné inštitúcie) desať alebo dvadsať tisíc eur. To je to isté, ako keby boli zločinci rovno pozvaní do ich obývačiek a dostali na nich tip.

A ak si niekto myslí, že zveličujem, pripomínam niekoľko prípadov prepadov a lúpeží starých ľudí. Všetky útoky na nich mali spoločné to, že boli maximálne brutálne a zákerné, s cieľom nešťastné obete olúpiť a len šťastnou náhodou sa neskončili smrťou. Vo všetkých prípadoch bolo cieľom zločincov olúpiť bezbranné obete, hoc aj o pár eur – aj za cenu pomaly ich zmrzačenia alebo vraždy.

Odteraz budú majitelia pozemkov prinútení dávať citlivé osobné údaje o zamýšľanom predaji pôdy a j s cenou na internet.

Neústavný zásah do vlastníckych práv, obmedzenia, zvýhodňovanie, diskriminácia, nekompetentnosť. To sú pojmy, ktoré v súčasnosti najlepšie popisujú to, ako vláda Roberta Fica zaobchádza s podnikateľským prostredím. Presne takýto je aj zákon o prevode poľnohospodárskych pozemkov. Nečudo, že Slovensko nevie pohnúť s nezamestnanosťou, že sa sem investori nehrnú a že Slovenská republika upadá. 
 

Pridať komentár

Feedback