Čo ma vanička spoločné s KDH

Na poslednej schôdzi NR SR predložili traja poslanci za KDH zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Našťastie neprešiel. Mohol totiž spôsobiť obrovské škody a minimum osohu. Navyše - zákon bol navrhnutý tak, že by sa polepšilo len prenajímateľom pôdy a pohoršilo nájomcom.

 

 

Problém č.1 – zrušenie automatickej prolongácie

V súčasnom stave, keď je obrovské množstvo pôdy napísané na vlastníkov s neznámym miestom pobytu (alebo takých, čo sú už dávno mŕtvi a uzavretie dedičských konaní sú v nedohľadne), predsa nemôžeme automaticky rušiť nájomné zmluvy po uplynutí ich platnosti tak, ako to chceli navrhovatelia. Čo by bolo potom? Zanikla by povinnosť užívateľa voči majiteľovi, alebo ako si to autori návrhu predstavovali? Ako by nájomcovia investovali do pozemku, keď by nemali napr. istotu ďalších 10 rokov?

Odzneli aj „argumenty“, že účelom je to, aby sa malí poľnohospodári dostali k pôde. Takže - aby sa umožnilo niekoľkým malým poľnohospodárom dostať sa k pôde, navrhovatelia by nechali popadať nájomné vzťahy po celej krajine. Komické.

Áno, vlastníci malých švíkov, ktorí sú dnes radi, že dali do prenájmu svoju pôdu napríklad družstvám alebo veľkým farmárom, by tieto potom radi odpredali, lebo by ich nemali komu dať do prenájmu. Ale – ktorá pôda by bola predajná, ktorú by malí farmári odkúpili? No, len tú najlukratívnejšiu, povyberali by „hrozienka“ a ostatná pôda (a tej by bola väčšina) by zostala nešťastným majiteľom, ktorí by ju nedeli využiť a ani by ju nemali komu prenajať.

Popadali by na tom napríklad družstvá, ktoré dnes ešte žijú a obhospodarujú aj kvalitnú aj menej kvalitnú pôdu. A dávajú ľuďom v obciach prácu. Najčastejšie v miestach a oblastiach, kde jej je akútny nedostatok

 

Problém č.2 – skrátenie max. doby prenájmu

Nevidím dôvod skracovať lehotu pri uzatváraní samotnej nájomnej zmluvy z 25 na 15 rokov. Súčasné znenie je : 

„Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 25 rokov.“

Prečo by vlastník nemohol podpísať nájomnú zmluvu aj na 25 rokov (alebo aj na viac)? Z akého dôvodu chceli navrhovatelia vlastníka obmedzovať? Argument v dôvodovej správe, že je to doba takmer jednej generácie, nezakladá dôvod na obmedzovanie práv vlastníka nakladať so svojim majetkom. To mu zakážeme majetok aj predať, aby zostal jeho dedičom? Keby bolo na mne, nie je tam definovaná žiadna doba – nech si dve strany slobodne dohodnú, čo chcú a ako chcú. Štát nemá do toho čo strkať svoj nos.

Viem si ako kompromis napríklad predstaviť skrátenie maximálnej 25-ročnej lehoty, ale len pri prolongácii, rozhodne nie pri uzatváraní nájomnej zmluvy.

 

Problém č.3 – privilegovanie nového majiteľa pôdy

Nevhodne bola riešená aj časť, týkajúca sa spresnenia vzťahu nájomcu a nového vlastníka pozemku. Navrhnuté bolo, že v prípade zmeny vlastníctva, zostanú nájomné vzťahy nedotknuté, čo je v poriadku, avšak výnimkou z tohto princípu mal byť prípad, ak by nový vlastník o nájomnom vzťahu v čase, keď pozemok nadobudol, nevedel a ani nemohol vedieť. V takomto prípade by sa nájomný vzťah nemal skončiť automaticky, ale vlastník by mal do troch mesiacov možnosť nájomnú zmluvu vypovedať.

Toto bola neprijateľná a zneužiteľná podmienka, pretože nájomca nemôže predsa trpieť za to, že vlastník pozemku úmyselne zatají nájomný vzťah a predá svoj pozemok novému majiteľovi. Nehovoriac o tom, že by to pôvodný majiteľ pozemku mohol spraviť aj zo špekulatívnych dôvodov – po dohode s novým majiteľom pozemku. Prevod pozemku by sa takto mohol stať pohodlnou metódou pre vlastníka pozemku skončiť dohodnutý nájomný vzťah, uzavretý na dobu určitú, predčasne.

Z akého dôvodu by mal mať nový vlastník, ktorý kúpil pozemok , na ktorý bola právoplatne uzatvorená nájomná zmluva a nájomca si všetky povinnosti plní, právo bez dôvodu zmluvu vypovedať? Vezmime si paralelu s inou situáciou. Napríklad pri predaji spoločnosti, alebo vlastníka budovy s bytmi. Ak si nájomca plní povinnosti, tak zmluva je platná aj pri zmene vlastníka a má to tak zostať.

 

Zhrnutie

Celá táto novela bola vytrhnutá z kontextu komplikovaných majetkových vzťahov pri vlastníctve pôdy u nás. Treba začať robením poriadku na začiatku tohto legislatívneho chaosu, ktorý máme a nie na konci.

Predstavitelia KDH teraz chceli takýmto vytrhnutím jednej veci z kontextu zvýhodniť majiteľov pozemkov a možno umožniť pár malým farmárom dostať sa k pôde, avšak za cenu iných vážnych škôd, nabudúce by zasa niekto iný vymyslel zasa inú čiastkovú vec, zvýhodnil by zasa možno nájomcov... - a takto sa to riešiť jednoducho nedá, respektíve takéto riešenia sú nesprávne. Treba, ľudovo povedané, „upratať“ kataster a takisto treba „upratať“ aj register obyvateľstva. Aby sme vedeli, kto je mŕtvy, kto živý, kto je koho dedič, kto kde býva a podobne. Len je to more práce a nikomu sa do toho nechce. Je to úloha pre vládu, resp. príslušné ministerstvá, ktoré majú na takéto „upratanie“ a komplexnú zmenu, zodpovedajúci aparát.

To by sa ale náš minister pôdohospodárstva nemohol venovať naháňaniu potkanov po hypermarketoch, PR tlačovým besedám o skysnutom mlieku alebo obsadzovaním lukratívnych štátnych pozícii pre svoju široko rozvetvenú rodinu. Alebo minister vnútra, pod ktoré patrí register obyvateľstva, by sa musel prestať venovať primárne kšeftom pri verejných obstarávaniach výzbroje a výstroje pre policajtov, ale radšej niečomu takémuto užitočnému. No, ale to je už o inom a navyše ani oni tam nebudú večne.

Som rád, že tento nesystémový zákon nebol schválený (nezískal podporu ani u opozície, hlasovalo zaň len 39 poslancov), lebo možno by sme pomohli pár malým farmárom, ale obrovskému množstvu poľnohospodárov by sme uškodili. Proste – vyliali by sme z vaničky spolu s vodou aj dieťa. 

Pridať komentár

Feedback