Vieme vôbec porovnať výkonnosť dôchodkových pilierov?

Približne pred rokom rozčeril aj tak nekľudné slovenské dôchodkové vody leták Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o potenciálnej výške...

Približne pred rokom rozčeril aj tak nekľudné  slovenské dôchodkové vody leták Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o potenciálnej výške dôchodkov získaných z účasti na dôchodkovom poistení v PAYG systéme a dôchodkov získaných z účasti v dvojpilierovom systéme dôchodkového zabezpečenia. Dám bokom odbornú stránku výpočtu, o tej sa už popísalo dosť a aj keď nedisponujem vedomosťou o tom, kto je autorom výpočtu, isté je, že mu dobré meno neurobil. Skôr naopak.

 V dohľadnej dobe budeme zrejme znovu konfrontovaný so závermi analýz smerujúcich k odporúčaniam, pre ktorých poistencov je lepší spôsob zabezpečenia náhrady príjmu v starobe výlučne z PAYG systému a pre ktorých je výhodnejšie časť odvodov presmerovať do fondového dôchodkového systému. Predpokladám, že kvalita výpočtov naberie na exaktnosti a aktuálnou témou sa stáva otázka, či platná legislatíva vôbec umožňuje korektné porovnávanie výkonnosti vyššie spomínaných systémov.

Slovenský reformovaný dôchodkový systém vychádzal z konceptu tzv. novej dôchodkovej ortodoxie, ktorej účelovou funkciou bolo rovnomerné rozloženie dôchodkových rizík medzi trh práce a finančné trhy , v našich pomeroch definované pomerom odvodov do oboch pilierov dôchodkového zabezpečenia 9% : 9%. ( teda žiaden chilský model)

Takto definovaný model sa premietol do vzorca pre výpočet starobného dôchodku, kde poistencovi, ktorý je sporiteľ, patrí za dobu sporenia polovičný dôchodok ako by mu patril, keby celý 18%-tný odvod bol vkladaný do priebežne financovaného systému. Logicky správne, ale len vtedy, ak naozaj platí, že na dôchodky v 1.pilieri stačí sadzba poistného vo výške 18%. Inak sa musí vzorec upraviť tak, aby zohľadňoval pomer odvodov používaných na krytie dôchodkových nárokov. Najprv si rekapitulujme, koľko peňazí potrebujeme na dôchodkové dávky vyplácané z fondu starobného dôchodkového poistenia v rokoch 2006 až 2009

 

 

skutočnosť

skutočnosť

očak. skutoč.

rozpočet

Príjmy

2006

2007

2008

2009

 poistné od EAO

45 912 224

49 416 798

55 343 395

61 671 563

príspevky na SDS

17 674 738

22 588 223

24 740 632

25 880 908

ostatné príjmy celkom

3 856 107

4 366 604

4 856 540

5 309 449

príjmy spolu

67 443 069

76 371 625

84 940 567

92 861 920

príjmy spolu- SF

65 861 646

74 645 182

83 010 866

90 723 085

 

 

 

 

 

Výdavky

98 155 644

107 495 954

115 263 500

128 383 097

 

 

 

 

 

Rozdiel

-32 293 998

-32 850 772

-32 252 634

-37 660 012

1% bod odvodov

3 746 837

4 242 868

4 718 920

5 158 996

potrebné odvody

26,20

25,34

24,43

24,89

miera náhr.z 18%

33,55

34,72

36,01

35,33

 

V priemere  je to okolo 25 %. Ak by sa použili len prostriedky získané 18%-tnou sadzbou odvodov musela by klesnúť individuálna miera náhrady príjmu z 50% na cca 35%, teda o  cca 30%. Dá sa povedať, že dôchodky v 1.pilieri sú dotované z iných ako dôchodkových zdrojov. Ak nebudeme hľadieť na skutočnosť, že je to nesystémové a odporujúce poistným princípom mohlo by nám to byť jedno.  V prípade, že by sme porovnávali, aký dôchodok vytvorí 9% odvodov v jednom i druhom systéme bola by to korektná komparácia a mohli by sme sa baviť o makroekonomickom rámci , v ktorom sa výšky dôchodkov odhadujú.

 

Ale odhady dôchodkov sa takto nerobili a obávam sa , že sa ani robiť nebudú.

 

To, čo dnes máme ako dvojpilierový model dôchodkového zabezpečenia nie je symetrický model, ale asymetrický model diverzifikácie rizík s prevažujúcim podielom PAYG systému, v ktorom sa 25% sadzba poistného delí  na 36%-tný podiel pre fondový systém a 64%-tný podiel pre priebežne financovaný systém. Konkrétny dopad správneho pomenovania nášho dvojpilierového systému musí nájsť odozvu v zákone 461/2003 o sociálnom poistení v zmene §66 odsek 6 v ktorom je definovaná výška starobného dôchodku pre poistenca, ktorý je sporiteľ. Jasnejšie povedané, z 1.piliera má sporiteľ nárok na 64% a nie 50% z jednopilierového dôchodku.

Dospela som k záveru, že súčasný stav nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Zavádza podľa mňa neprípustný druh solidarity založenej na účasti v jednom zo systémov dôchodkového zabezpečenia.

Ak si po tomto mojom príspevku viacerí poistenci povedia: „fajn, 1.pilier mi vie poskytnúť dotované dôchodky, kým druhý nie a preto je pre mňa výhodnejší" potom bude logické , ak začne  diskusia o medzigeneračnej solidarite naberať na obrátkach. Lebo je neodškriepiteľným faktom, že významným zdrojom financovania dôchodkov sú prebytky vo fonde nemocenského poistenia, ktoré by mohli byť používané na zvýšenie dávok v materstve a tým aj na podporu pôrodnosti, ktorá  je pre dlhodobú udržateľnosť PAYG systému rozhodujúca. To je už ale iná téma.

Pridať komentár

Feedback