Sociálna politika v podaní Programového vyhlásenia vlády R.Fica.

Otázka znie: Ide o zámer alebo neschopnosť?

To, čo sa najviac vyčíta programovému vyhláseniu vlády R.Fica je jeho nekonkrétnosť. A tak som sa zamyslela nad tým, čo má programové vyhlásenie vlády obsahovať a potom som zisťovala, či sociálna politika v programovom vyhlásení vlády obsahuje to, čo podľa mojej mienky takýto dokument má mať a nakoľko je oprávnená kritika volebného programu.

Tento článok je určený osobám ktoré sa o sociálnu politiku venujú systematicky. Je dlhý a určite odradí náhodného čitateľa, ale predmetnú tému nie je možné skrátiť na pár riadkov bez újmy na hĺbke posudzovania.

I. Čo má obsahovať programové vyhlásenie vlády?
Programové vyhlásenie vlády je dokument, ktorý je predovšetkým záväzkom vlády voči obyvateľstvu, že bude pri svojom vládnutí sledovať definované ciele a dosahovať ich definovanými prostriedkami. Ak takto chápeme poslanie programového vyhlásenia vlády, potom z toho rezultuje aj požiadavka, čo má takýto dokument obsahovať a síce
- víziu o smerovaní spoločnosti
- spôsob naplnenia vízie( prostriedky)
- väzbu na predvolebné sľuby
Vízia:
Vízia o smerovaní spoločnosti musí mať jasne vymedzené ciele v oblastiach v ktorých vláda zabezpečuje základné funkcie štátu. Pretože vízie o smerovaní spoločnosti zvyčajne presahujú jedno volebné obdobie je dôležité, aby ciele boli nielen dostatočne konkretizované, ale aby neboli v antagonistickom vzťahu k víziám všetkých politických oponentov a samozrejme neboli v kolízii s ústavnými základmi štátu. Definované vízie potrebujú istú mieru spoločenského konsenzu, inak sa spoločnosť bude zmietať v neustálom kolobehu protichodných zmien, ktoré ekonomika nemá rada. Tým samozrejme nie je v žiadnom prípade myslená akási jednota vo víziách spoločenského vývoja naprieč politický spektrom, ale požiadavka, aby odklon od vymedzenej vízie bol možný bez „otočiek v pravom uhle“.

Vzhľadom k tomu, že ide o záväzok voči občanom je mimoriadne dôležité, aby vízia o smerovaní spoločnosti bola popísaná zrozumiteľným slovníkom s jasne pomenovanými problémami a s jasne pomenovanými métami . Dokonca by mala prevážiť snaha, aby bola zrozumiteľná pre čo najširšie vrstvy obyvateľstva, ale minimum slušnosti je zrozumiteľnosť programového vyhlásenia aspoň pre absolventa strednej školy. Teda vízia musí mať aspoň dva formálne atribúty a to
- jasne vymedzené méty- ciele, kam sa má spoločnosť dostať
- použitie adekvátnych výrazových prostriedkov

Prostriedky:
Ale len vízia nestačí. Mnohé vízie boli prijímaní s masovým nadšením, aj vízia spoločnosti, v ktorej vládne bratstvo, rovnosť a sloboda mala mohutnú podporu. Ale, a to je varujúce, cesty k naplnenie vízie môžu byť aj krvavé. Aj keď toto snáď už dnes na Slovensku nehrozí, nebezpečenstvá napríklad z ohrozenia slobôd pri presadzovaní niektorých vízií sú prítomné aj dnes. Napríklad len také strategické plánovanie, ktoré zahrňuje aj sféru rozhodovania privátneho sektora. Alebo obmedzovanie slobôd občanov v mene bezpečnosti štátu.
Ak chce mať programové vyhlásenie vlády atribút poctivého záväzku voči občanom musí obsahovať konkrétne opatrenia na naplnenie vízie, inak je to bianko šek na nekontrolovateľnú činnosť vlády v mene napĺňania možno aj dobrých predstáv o budúcnosti spoločnosti. Lebo cesty k cieľom sú rôzne.

Väzba na predvolebné sľuby:
Mandát vlády vychádza z výsledkov volieb, z početnosti ohlasu na predvolebné sľuby a samozrejme z emotívneho vzťahu voličov k politickým stranám a ich predstaviteľom. Je nemorálne, ak programové vyhlásenia vlády neobsahuje čo najviac predvolebných sľubov, čo je v koaličnej vláde vždy problém. Ale v súčasnosti to problém nie je a v tejto požiadavke na programové vyhlásenie vlády Ficov kabinet dodržal to, čo sľuboval.
Len problém je v tom, že toho, čo konkrétne vo volebnom programe sľuboval, je ako šafránu v kuchyni.

II. Hodnotenie cieľov a prostriedkov
Pozrime sa na Programové vyhlásení vlády R.Fica z hľadiska vyššie uvedených požiadaviek v oblastiach, o ktorých si myslím, že som zorientovaná vo vecnej problematike. Ide sociálne témy vrátane dôchodkového zabezpečenia obyvateľstva.

Materiál má navonok hierarchickú štruktúru priorít, pričom je 10 pomerne konkrétnych a ako tak kontrolovateľných cieľov s najvyššou prioritou, a v siedmich kapitolách, ktoré z formálneho hľadiska nenadväzujú ani nadpismi na ciele prvého rangu, sú popísané vízie rozvoja slovenskej spoločnosti a prostriedky ako sa vláda chce zmocniť plnenia vízii. Teda aspoň po formálnej stránke je to tak.

A. Zamestnanosť

V kapitole „ Trvalo udržateľný hospodársky rast“ je uvedená časť „ Zamestnanosť“

Ciele:
Základom riešenia nezamestnanosti je
1. vytváranie kvalitných pracovných miest v zamestnaneckom pomere.
2. vládna stratégia vytvárania pracovných miest cielená na vytváranie trhového prostredia s rovnováhou dopytu a ponuky pracovnej sily( aj keď povedané vznešenou terminológiou).
3. cez trhovo konformné nástroje vytváranie takých podmienok, aby hospodárstvo nielen efektívne využívalo pracovnú silu, ale ju kvalitatívne rozvíjalo ( t. j. vzdelávalo)
4. požiadavka, aby stratégie podnikateľských subjektov boli založené na pružnej reakcii na zmeny na trhu tovarov a služieb

Komentár:
Ad 1) V materiáli chýba definícia kvalitného pracovného miesta. Z toho dôvodu ide o nejasne definovaný cieľ, lebo nie je ani zdôvodnené, prečo je samostatná zárobková činnosť menej kvalitným pracovným miestom ako zárobková činnosť založená na závislej činnosti. V súčasnosti máme evidovaných asi 400 tisíc samostatne zárobkovo činných osôb, slobodných povolaní a samostatne hospodáriacich roľníkov. O tých vláda nemá záujem?

Ad 2) Na otvorenom trhu práce a v trhovej ekonomike má vláda minimálne možnosti vyvažovať ponuku práce s jej dopytom. Ide o trhovo nekonformnú víziu. Ale ako vyplýva z ďalšieho ide o prepojenie systému vzdelávania na potreby trhu práce, čo je správne a volá po tom snáď každá politická strana. Tak načo zahmlievať veci násilne používaným vedeckým slovníkom na známe a dostatočne odborne pomenované veci? Ide o zle zvolený slovník.

Ad 3) Nie je jasné ako chce vláda intervenovať do podnikateľských subjektov trhovo konformným spôsobom tak, aby ich prinútila kvalitatívne rozvíjať pracovnú silu. Iba stimulmi, ale potom ide o nevhodný veľkohubý slovník na bežné intervenčné nástroje vlády.

Ad 4) Je zarážajúce je, že dokument hovorí o nevyhnutnej stratégii podnikateľských subjektov pri ich uplatnení na trhu predaja práce a služieb, čo je v trhovej ekonomike nepredstaviteľné.

Prostriedky:

Vláda spracuje programy
- zamestnávania mladých ľudí...........,vrátane lepšieho prepojenia potrieb hospodárskej praxe so vzdelaním absolventov škôl
- riešenia dlhodobej nezamestnanosti so štruktúrou nástrojov aktívnej politiky trhu práce,
- skvalitnenia monitoringu trhu práce
- cielenej podpory celoživotného vzdelávania, tak aby rástol ľudský a sociálny kapitál na úrovni podnikov, zvlášť u malého a stredného podnikania;
- znižovania administratívneho zaťaženia podnikateľskej sféry vrátane zjednodušenia daňového a odvodového systému;
- výraznejšej regionálne diferencovanej podpory malého a stredného podnikania;
- vytvárania zelených pracovných miest,;
- rozšírenia produkcie slovenských podnikateľských subjektov pre významných strategických priemyselných výrobcov v SR, v štátoch V4 a v Rakúsku.

Komentár:
Vláda predstúpila pred parlament s víziou zamestnanosti, ktorú nevie ako bude realizovať a verejnosť sa to dozvie až keď budú realizačné programy vypracované.
Bianco šek.

B. Sociálna politika
V časti 6. „Kvalita života ako výsledok súdržnej spoločnosti“ sú zhrnuté ciele v sociálnej oblasti. V úvode tejto kapitoly je niekoľko tvrdení s ktorými možno úspešne polemizovať a ktoré si vyžadujú vysvetlenie.

„Vláda istôt občanov vychádza z presvedčenia, že súdržnosť občanov Slovenskej republiky je základom nielen stability, ale aj rozvoja kvality ich života.“

Kvalita života sa posudzuje z subjektívnej a objektívnej stránky a predmetom programového vyhlásenia môže byť len objektívna stránka, inak sa ocitáme v subjektívnom vnímaní kvality života a ten snáď nechceme politicky ovplyvňovať.

Objektívna stránka kvality života je o napĺňaní sociálnych a kultúrnych potrieb v závislosti od materiálneho dostatku, spoločenskej akceptácie jednotlivca a fyzického zdravia. V rámci zisťovania stavu objektívnej kvality života sa tak uplatňujú indikátory z oblasti demokracie a participatívnosti, ekonomickej spravodlivosti, zdravia a vzdelania a bezpečnosti.
( Blaško.M: Úvod do modernej didaktiky)

V takto vymedzenej objektívnej stránke kvality života vystupuje na prvom mieste materiálny dostatok, čo by mal byť predovšetkým výsledok individuálneho snaženia, možností uplatnenia na trhu práce a až potom aj solidárneho prerozdeľovania bohatstva. Nemôžem súhlasiť s východiskom, že kvalita života je daná súdržnosťou, čo je základ solidarity.

Nie každá súdržnosť prospieva stabilite a nie je možné dosiahnuť súdržnosť celej spoločnosti, lebo môže ísť o morálny hazard. Snáď nik nepochybuje, že nie je možné byť súdržný s vrahmi, zlodejmi a násilníkmi.
Opatrne so súdržnosťou, tá má samozrejme miesto v spoločnosti, vyrovnávať šance znevýhodneným je stará židovsko-kresťanská tradícia a tej sa držme. Ale povyšovať súdržnosť na zdroj kvality života t .j zdroj materiálneho dostatku je ťažký omyl.
Navyše so silným volaním po súdržnosti a jednote má Európa, a Slovensko tiež, zlú skúsenosť. Aj Hitler volal po súdržnosti národa, aj slovenskí ľudáci volali po jednote a súdržnosti. Všetci nacionalisti volajú po súdržnosti. A teraz aj víťaz ostaných volieb.....

A navyše pri volaní po súdržnosti treba mať na pamäti, že sociálna solidarita ako produkt súdržnej spoločnosti nie je len záležitosťou jej konzumentov, ale aj jej platiteľov. Jedna vec je dobrovoľná solidarita a iná vec je štátom vynucovaná solidarita. Paradoxne vysoká štátom vynucovaná solidarita ( vysoké dane, silné prerozdeľovacie procesy) je zdrojom znižovania súdržnosti, zdrojom protichodných záujmov bohatých a chudobných vo vzťahu k súdržnosti spoločnosti a v konečnom dôsledku môže byť zdrojom sociálneho napätia.

Neviem, čo si mám o tom myslieť. Toto všetko predsa ideológovia SMER-u vedia. Ak je to len rétorika spojená so sľubovaný istotami, tak je to nesympatické, ale je to ten lepší prípad. Ak to je ale mienené vážne, potom ide alebo o personálnu krízu v SMERE, alebo treba byť na pozore a sledovať, či sa nechystá autoritatívny štýl moci. Aj keď sa to zatiaľ nezdá, ale prijatí programového vyhlásenia je priestor vytvorený.

Vo vyhlásení sa skloňuje „znalostne sociálny model“.
Len ak hľadáte čo to v podmienkach SR je, tak sa veľa toho nedozviete. Preto by bolo dobré, aby SMER ukázal, ako si predstavuje „znalostne sociálny model v SR“, koľko je v ňom priestoru na solidaritu a koľko duchu sebestačnosti a zodpovednosti za vlastnú kvalitu života. Zatiaľ je len skloňovaný ako samospasiteľný prostriedok na riešenie všetkých problémov, ale keď dôjde ku konkrétnym opatreniam, tak...Vypracujeme koncepciu

Kvalita života ako výsledok súdržnej spoločnosti

Hlavné ciele:
1. rodina, ako základná bunku určujúcu kvalitu života a istôt občanov
2. riešenie dlhodobej nezamestnanosti rozvinutými programami, ktoré vytvoria podmienky na zlepšenie prístupu k zamestnaniu znevýhodnených skupín na trhu práce
3. posilnenie aktivačných schém pre mladých nezamestnaných, občanov s nižšou kvalifikáciou, vrátane osobného poradenstva, intenzívnej rekvalifikácie, dotovanie zamestnaní a grantov pre začínajúcich živnostníkov,
4. zvýšenie kvality života staršej generácie ako komplexnej problematiky, ktorá posilní súdržnosť spoločnosti.
5. Úprava valorizácie minimálnej mzdy podľa možností verejných financií

Ad 1) Rodina – základná bunka určujúca kvalitu života
Ciele na 2.úrovni
- rodinná politika v centre záujmu sociálnej politiky štátu,
- dôsledné uplatňovanie základnej zásady Zákona o rodine, podľa ktorej je manželstvo jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý má spoločnosť chrániť a napomáhať jeho dobro,
- aby sa obnovila rovnováha ekonomickej úlohy rodiny a jej sociálnej funkcie; s týmto cieľom podporí aj rozvoj finančnej gramotnosti,
- aby sa obnovila prirodzená reprodukčná rovnováha populácie.

Zhodnotenie:
Nič proti tomu, ak sa rodina stane centrom záujmu sociálnej politiky štátu.
Ale čo chce vláda robiť v rámci ochraňovania manželstva. Máme zákon o rodine, neviem si predstaviť dôslednejšie uplatňovanie zásady ochrany manželstva. Vyhlásiť boj proti nevere ( asi nie, s tým by mohol byť problém), alebo nebodaj prijať zákon o ochrane manželstva. Len potom bude treba povedať ktorého manželstva, prvého, druhého alebo nebodaj tretieho. Pritom je toľko tém, ktorým je potrební venovať zvýšenú pozornosť. Napríklad je potrebné doriešiť vdovské dôchodky viacerým manželkám podľa trvania manželstva tak ako je to vyriešené napr. v Nemecku. Alebo razantnejšie riešenie problému násilia v rodinách, čo je večná téma .Toto je lovenie vo vodách KDH.

A ako sa obnoví rovnováha ekonomickej a sociálnej funkcie rodiny. Vždy, keď sa príjme zvýšenie ochrany žien v pracovnoprávnych vzťahoch, ženy strácajú pozíciu na trhu práce. Odporúčam zistiť počet výpovedí ženám po skončení rodičovskej dovolenky pred a po prijatí novely Zákonníka práce, v zmysle ktorej nie je možné dať výpoveď tehotnej žene ani v skúšobnom období.
Ak táto vláda presadí, že sa obnoví reprodukčná rovnováha (síce neviem presne čo to je, v demografii taký pojem nie je bežný, predpokladám rovnovážny stav medzi počtom predproduktívneho a poproduktívneho obyvateľstva) tak potom si zaslúži vládnuť.
Za 11 rokov medzi rokom 2000 a 2010 poklesol pomer počtu obyvateľstva v predproduktívnom veku a poproduktívnom veku z 1,418 na 0,997 a v tejto tendencii nie sú výkyvy. Ide o zmenu paradigmy reprodukčného správania a predlžovanie veku života z dôvodu lepšej dostupnosti k liekom a to sa nezvráti za 4 roky žiadna politická strana. Počet predproduktívneho obyvateľstva klesal priemerným ročným tempom 2,3% a počet poproduktívneho obyvateľstva rástol v priemere ročne o 1,2%.
Tým nechcem povedať, že treba rezignovať na podporu rodiny v jej kritickom období po narodení detí. Znižovať ekonomické rizika spojené s poklesom životnej úrovne rodín po narodení detí má zmysel, ale to bol program tuším všetkých doterajších slovenských vlád. Takže nič nové.

Opatrenia:
Ad 1)
Vláda
- spracuje novú Koncepciu štátnej rodinnej politiky Slovenskej republiky do roku 2020, ktorá vymedzí strategické ciele, princípy a opatrenia na jej realizáciu s cieľom revitalizácie rodinného života a výraznejšej obnovy jej sociálnej funkcie,
- prehodnotí predpisy pracovného a rodinného práva tak, aby sa výraznejšie akceptovali potreby vyváženého vzťahu ekonomickej a sociálnej funkcie rodiny, povinnosti verejných inštitúcií, úlohy zamestnávateľov a postavenie občianskych združení,
- podporí terénne opatrenia smerujúce k stabilizovaniu pomerov v sociálne odkázaných rodinách,
- podporí ochranu maloletých tak, aby sa v čo najširšom meradle uplatňovala zásada, podľa ktorej má každé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí,
- vyhýbať sa umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti ako najkrajnejšiemu riešeniu a preto podrobí odbornej analýze procesné predpisy a predpisy rodinného práva v častiach týkajúcich sa umiestňovania detí do náhradnej rodinnej starostlivosti,
- vo všetkých legislatívnych návrhoch bude cieľavedomejšie presadzovať princípy rodovej rovnosti, posilní jej inštitucionalizáciu a bude systematicky monitorovať jej vývoj.

Zhodnotenie:
SMER predstupuje pred parlament bez toho, aby mal nejakú koncepciu štátnej rodinnej politiky a mieni ju počas vládnutia vypracovať. Inak navrhuje len ad hoc opatrenia a opatrenia, ktoré sa v podstate už realizujú. Bianko šek.

Ad 2) Práca ako zdroj kvality života občanov a spoločnosti
Ciele: Vláda zabezpečí
1. vytváranie hodnôt prostredníctvom rastu založeného na znalostiach,
2. posilnenie postavenia občanov v inkluzívnych spoločnostiach (nadobudnutie nových zručností, podpora kreativity a inovácie, rozvoj podnikania a plynulý prechod medzi zamestnaniami),
3. presadzovanie väčšieho počtu pracovných príležitostí výmenou za väčšiu adaptabilitu ľudí,
4. vytváranie kvalitných pracovných miest založených na dôstojnej, bezpečnej a dobrej práci, vrátane spravodlivého odmeňovania,
5. zlepšenie šance mladých zamestnať sa a začleniť sa po skončení štúdia na trh práce,
6. väčší dôraz kladený na ohrozené skupiny, rodovú rovnosť a na sociálnu súdržnosť,
7. vytváranie zelených pracovných miest.

Zhodnotenie:
Vláda si kladie za cieľ vytváranie hodnôt prostredníctvom rastu založeného na znalostiach . To si zasluhuje pozornosť.
Vláda, aspoň tak si to väčšina ľudí myslí, má vládnuť a v rámci vládnutia je jej povinnosťou, aby vytvárala podmienky pre dobre fungujúci trh práce a samozrejme môže v rámci štátnej pomoci stimulovať rozvoj istých odvetví ekonomiky. Ale vyššie uvedená veta hovorí o tom, že vláda má interes sama vytvárať hodnoty na základe rastu založeného ma znalostiach. Otázka je o rast čoho vlastne ide a či ju nediskvalifikujú v tomto predsavzatí vedomosti získané na neakreditovanom študijnom odbore.
To je zle zvolený slovník a nejasne definovaný a nesplniteľný cieľ.
Môžem sa len domnievať, že ide o podporu vytvárania pracovných miest pre kvalifikovanejšiu pracovnú silu.
Druhú pochybnosť vyvoláva cieľ vlády vytvárať kvalitné pracovné miesta založené na dôstojnej práci.
Každá zmysluplná práce je dôstojná, nedôstojné môžu byť len pracovné podmienky. A rozpaky vyvoláva aj volanie po dobrej práci. Je žehlenie dobrá práce? Pre mňa nie, pre iných áno, posudzovanie dobrej práce je subjektívna záležitosť, a nie je dôvod, aby sa ňou zaoberala vláda.
Tu by si mali dať autori textu dobrý pozor, ak sľubujú vytváranie „dobrej“ práce, potom nech sa nečudujú, že nezamestnaní budú prijímať len dobrú prácu.
Navrhnuté ciele nie sú konceptom zamestnanosti( ten je na inom mieste) a je namieste otázka, prečo vôbec sú na tomto mieste zahrnuté?

Opatrenia.
Materiál obsahuje viaceré opatrenia, ale v zásade ich možno rozdeliť do 6. skupín a to:

1. Medzinárodné záväzky- pokračovať v realizácii Európskej stratégie zamestnanosti v súlade s prioritami Stratégie Európskej únie do roku 2020,pokračovať v zabezpečovaní kultúry práce, založenej na štandardoch medzinárodnej organizácie práce, Rady Európy a EÚ,
2. prehodnotiť územnú organizáciu verejných služieb zamestnanosti
3. opatrenia na trhu práce- vybudovať systém predvídania potrieb trhu práce a zlepšovať monitorovanie rozvoja zručností, podporovať konkurencieschopnosť zvyšovaním zručností a adaptability pracovnej sily a prostredníctvom aktívnej politiky trhu práce, posilniť aktivačné schémy najmä pre pracovníkov s nižšou kvalifikáciou, zamerať programy na podporu najzraniteľnejších občanov ,naďalej realizovať programy a projekty na riešenie dlhodobej nezamestnanosti
4. nelegálne zamestnávanie, inšpekcia práce, bezpečnosť pri práci- pokračovať v eliminácii nelegálneho zamestnávania, upraviť legislatívne predpoklady ustanovené zákonom a vykonávacími predpismi o ďalšie skutočnosti prehlbujúce starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, pokračovať v personálnom a odbornom posilňovaní orgánov inšpekcie práce.
5. na základe sledovania vývoja v oblasti miezd postupne zvyšovať minimálnu mzdu,
6. vytvoriť moderné systémy sociálnej bezpečnosti,

Tieto opatrenia majú zabezpečiť kvalitné pracovné miesta?
To sú známe opatrenia na trhu práce a posilňovanie aktivačných prác je dokonca zlé. Určite lepší je medzitrh práce alebo inkluzívny trh práce.
Žiaden nový impulz, je to tápanie a vo mne vyvoláva dojem, že ide o materiál vytvorený na MPSVaR bez jasného politického zadania, ktorého výsledkom je súhrn problémov, ktoré úradníci považujú za dôležité riešiť( a určite ich treba riešiť), ale nenaplňujú požiadavku na tvorbu „kvalitných“ pracovných miest. V tomto dojme ma utvrdzuje aj mdlý postoj k živnostníkom, ktorí neužívajú veľkú popularitu medzi vysokými úradníkmi . Dve veci stoja na zamyslenie
- postupné zvyšovanie minimálnej mzdy, čo môže spôsobiť pokles dopytu po pracovnej sile
- reorganizácia služieb zamestnanosti. Nemám prehľad o problémoch s organizáciou služieb zamestnanosti, ale reorganizácia sa vždy hodí, ak nie je iná vhodná téma.
-
Ad 2) Riešenie problémov nezamestnanosti
Ciele:
- znižovanie nezamestnanosti znevýhodnených skupín obyvateľstva a ich ohrozenia na trhu práce ako súčasť stratégie odstraňovania chudoby v SR,
- stratégiu odstraňovania chudoby v SR je viacdimenzionálny proces, ktorý nesúvisí iba s tvorbou pracovných miest a so službami v zamestnanosti
Zhodnotenie:
V tomto prípade nie je definovaná žiadna konkrétna vízia

Opatrenia: Vláda
a) prehodnotí možnosti ustanovenia inštitútu životného minima ako spoločensky uznanej sociálno-ekonomickej veličiny sociálneho systému a merania kvality života,
b) bude doterajšie úspešné formy integrácie zdravotne a telesne postihnutých občanov do spoločnosti rozvíjať spolu s obcami, mestami, so samosprávnymi krajmi, s občianskymi združeniami a cirkvami,
c) posilní riešenie zamestnávania dlhodobo nezamestnaných ako komplexný problém prostredníctvom niekoľkých druhov politík – najmä regionálnej politiky, politiky vzdelávania, bytovej politiky, politiky verejných služieb – vytvorí podmienky na lepšiu uplatniteľnosť týchto osôb na trhu práce a v spoločnosti,
d) lepšou spoluprácou medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi, verejnou správou a službami zamestnanosti eliminuje náchylnosť mladých ľudí zostať mimo trhu práce, na takúto spoluprácu vytvorí aj právne podmienky,
e) pri začleňovaní okrajových rómskych komunít bude pokračovať v súlade s Dekádou začleňovania rómskej populácie 2005 - 2015 a Strednodobou koncepciou rozvoja rómskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike 2007 - 2015 s prierezovými aktivitami, ktoré koncentrujú efektívne vynaložené finančné zdroje i s participáciou cirkví a cirkevných zborov na Slovensku,
f) stratégie inklúzie marginalizovaných rómskych komunít bude realizovať najmä prostredníctvom lokálnych stratégií komplexného prístupu a lokálnych partnerstiev sociálnej inklúzie,
g) vytvorí kultúru zabraňovania všetkým druhom diskriminácie pri vzniku zamestnaneckých vzťahov na pracoviskách, v tomto zmysle zefektívni najmä činnosť Národného inšpektorátu práce,
h) vypracuje ucelený systém na vyhľadávanie a prísne trestanie nelegálneho zamestnávania, a to najmä účinnejšou spoluprácou zamestnávateľských a odborárskych organizácii s Národným inšpektorátom práce, orgánmi miestnej samosprávy a s Políciou Slovenskej republiky,
i) bude pokračovať v transformácií úradov práce a sociálnych vecí a rodiny na organizáciu, ktorá neplní iba administratívnu a evidenčnú funkciu, ale vykonáva aj poradenské a konzultačné služby nezamestnaným a ohrozeným nezamestnaním. Rovnako aj zamestnávateľom, odborom, obciam a mestám, a to komplexným prístupom sociálnej ochrany občanov a vytváraním podmienok na ich zamestnanie,
j) zabezpečí legislatívnu ochranu ľudí s nízkymi príjmami a marginalizovaných skupín pred zadlžovaním najmä nebankovými subjektmi, ktoré poskytujú úvery hraničiace s úžerou.
Zhodnotenie:
Znižovanie nezamestnanosti podľa tohto programového vyhlásenia najlepšie demonštruje opatrenie f), kde problém začleňovania rómskych komunít bude riešený
prostredníctvom lokálnych stratégii komplexného prístupu
to nemá nexus, aby som nezaostala v zrozumiteľnosti. Takéto vyjadrovanie nie je odborné, ide o znásilňovanie odborných termínov vo vete, ktorá nedáva zmysel. Už som čítala o potrebe holistického prístupu k problematike začleňovania rómskej populácie a aj s tým bol problém, čo vlastne má zahŕňať. Či holistický alebo komplexný prístup v podstate ide o vyriešenie viacerých problémov rómskej populácie, od bývania počínajú cez budovanie cestných komunikácií, kultúrnych centier, materských škôl až po vzdelávanie. A to chce dve veci, peniaze a solidaritu majoritného obyvateľstva. A ani volanie po súdržnosti nezabráni protestom proti tomu, aby sa jedným byty stavali zadarmo a iní sa zadlžovali na celý život.
Tak, ak to je uvedené v opatreniach, nie je jasné, pokiaľ komplexnosť má zájsť, to nie je žiaden záväzok a hlavne kontrolovateľný záväzok.
V poradí prvým opatrením je zmena konštrukcie životného minima. Pani ministerka Tomanová mala k tomu vypracovaný dobrý materiál, ale pokiaľ viem nemohla ho dať na schválenie, lebo.... štátny rozpočet). Neverím, že to má SMER rozmyslené a záväzok to vlastne ani nie je, lebo sa prehodnotí možnosť.
Celkovo konštatujem, že je obdivuhodné, ako možno takmer o ničom napísať toľko viet, ale inak nič nové.

Zhrnutie: Žiaden nový impulz do intervencií na trhu práce, definované opatrenia môžu ísť do všeobecných zámerov každej politickej strany, slová o komplexnosti zakrývajú neschopnosť navrhnúť súbor konzistentných opatrení na trhu práce zameraných na zvýšenie zamestnanosti. Vybíjať sa na Zákonníku práce je jedna vec, ale vytvoriť podmienky na vytváranie pracovných miest je vec dôležitejšia a tu SMER neponúka nič. A samozrejme reorganizácia je vždy dobrá téma.

Ad c) Kvalita života starších ľudí a občanov so zdravotným postihnutím ako dôležitý determinant súdržnej spoločnosti

V tejto časti programového vyhlásenia je problematické identifikovať čo sú ciele a čo sú opatrenia.

1. ciele na podporu starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím
- vypracovať nový Národný program podpory a ochrany starších ľudí,
- vytvoriť optimálne podmienky pre implementáciu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím vrátane inštitucionálneho zabezpečenia procesu jeho implementácie a monitoringu,
- v intenciách Dohovoru vypracovať nový Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím,
- vytvoriť Národný register osôb so zdravotným postihnutím z dôvodu celospoločenského záujmu.

Opäť sa opakuje situácia, kedy cieľom je vypracovanie programu. Z toho sa dá usudzovať len to, že SMER ani v probléme podpory starších ľudí nemá jasno. K dobru mu treba povedať, že je to téma, ktorá je problematická a v štátoch EÚ je riešená hlavne na pracovných pozíciách vo verejnej správe. V súkromnom sektore to nebude jednoduché a tu by bolo zaujímavé vedieť, aký cieľ SMER sleduje.
Zhodnotenie:

Žiaden konkrétny záväzok, to je úplné tápanie a vyrábanie Národných programov s utajeným zadaním.

2. Ciele v zmenách existujúceho dôchodkového systému
a) vláda vypracuje dlhodobú koncepciu dôchodkovej politiky na základe širokej odbornej diskusie,

Komentár:
Politická strana, ktorá po 13 rokoch svojej existencie a 4 rokov vládnutia, potrebuje na začiatku nového vládnutia vypracovať dlhodobú koncepciu dôchodkovej politiky ako nosný program v dôchodkovej oblasti sa de facto priznáva k tomu, že nemá vlastný koncept dôchodkovej politiky a čaká na nejaký konsenzus odborníkov v dôchodkovej oblasti. Lenže problém dôchodkového zabezpečenia obyvateľstva polarizuje nielen laickú ale aj odbornú verejnosť a je naivné sa domnievať, že sa odborníci zhodnú na nejakom, všetkými akceptovanom modeli dôchodkového zabezpečenia.
Ale súhlasím s tým, že diskusiu treba, a je treba dosiahnuť nejaký konsenzus v otázke dôchodkového zabezpečenia obyvateľstva s viacerými politickými stranami. A bolo by sympatické, ak by SMER v tomto smere nevolil taktiku víťaza volieb a skúsil sa dohodnúť s opozíciou čo najväčšom prieniku predstáv o cieľovom dôchodkovom zabezpečení obyvateľstva. Aby nezopakoval taktickú chybu ministra Kaníka a jeho neústupčivosť napr. aj v minulom volebnom období, kedy sa ukazovala možnosť dohody s vtedajšom opozíciou a stroskotala na povinnej účasti v 2.piliéri. Škoda.

b) dôchodkový systém vláda posudzuje v komplexe celého systému sociálneho zabezpečenia a daňovej sústavy. Vytrhávanie dôchodkového systému z celkového systému verejných financií je jedna zo základných chýb, ktoré viedli po roku 2002 k veľkým deformáciám v systéme sociálnej súdržnosti slovenskej spoločnosti, a to nielen s krátkodobým, ale aj s dlhodobým účinkom.

Komentár:
Nepamätám sa ani za Mečiarovej éry, že by sa dôchodkový systém vytrhával z celkového systému verejných financií. Akoby autor tohto textu nemal vedomosť o prepojení systému pomoci v hmotnej núdzi a dôchodkového systému. Alebo ako to je myslené, veď príjmy a výdavky Sociálnej poisťovne sú v okruhu verejných financií. Text je prebraný zo Stratégie rozvoja slovenskej spoločnosti a ja neviem o tom, že by došlo k zmene sociálnej súdržnosti z dôvodu zmeny dôchodkového systému. To, že sú búrlivé diskusie na túto tému nehovorí nič o sociálnej súdržnosti. Meral niekto zmenu? Ak nie, potom ide o pocitovú záležitosť a zle identifikovaný dôvod zníženia súdržnosti slovenskej spoločnosti. Lebo ten je niekde inde, náhli zbohatlíci, vysoká nezamestnanosť a pod.

c) solidarita ako základný fundament európskej civilizácie je základom dôchodkového poistenia aj v budúcnosti. Týka sa tak medzigeneračnej solidarity, ako aj solidarity medzi bohatými a chudobnými občanmi. Je potrebné definovať budúci dôchodkový systém na univerzálnom princípe a na zásadách spravodlivosti, zásluhovosti, vedomia spolupatričnosti, zodpovednosti a solidarity; zároveň sa musí vhodne skombinovať dobrovoľnosť a povinnosť i funkcie štátu aj súkromných subjektov pri zabezpečovaní fungovania a financovania dôchodkového systému.

Komentár:
Nie je pravda, že solidarita je základom dôchodkového poistenia. Už zo samotnej podstaty poistenia vyplýva, že ide o systémy naviazané v dávkovej politike na vklady (poistné) do systému. Medzigeneračná solidarita nemusí byť základom ani priebežne financovaného dôchodkového systému (existujú priebežne financované dôchodkové systémy platené štátom z daní fyzických aj právnických osôb) a ten môže byť tak úplne solidárny( rovnaká dávka pre všetkých poistencov) alebo úplne zásluhový( diferencovaná výška dôchodku podľa vkladu do dôchodkového systému).
Ale dôležité je, že SMER má úmysel zaviesť univerzálny dôchodkový systém, teda osobitný systém vojakov a policajtov by mal zaniknúť. Len nie je povedané kedy a ako.
Nuž a čo povedať na konštrukciu dôchodkového systému, ktorý je založený na „vedomí spolupatričnosti“ a „zodpovednosti“, čo sú ľudské vlastnosti a nie systémové vlastnosti.

d) dôchodkový systém by mal byť postavený na rovnakom dôchodkovom nároku pre všetkých, aby zabezpečoval minimálne dôchodkové príjmy s vyváženou mierou solidarity a zásluhovosti.

Komentár:
Čo je to rovnaký dôchodkový nárok?
To môže znamenať dve veci a to že všetkým poistencom bude patriť rovnaká dôchodková dávka (tzv.Sulíkov koncept) a to určite nechce SMER. Alebo že sa všetkým poistencom určí dôchodok rovnakou mierou náhrady, čo je čistý zásluhový model a to asi tiež nie je zámer SMER-u.
A ak systém garantuje minimálny dôchodok, potom už vôbec nie je možné dosiahnuť rovnaký nárok, lebo nižšie príjmové skupiny budú mať zvýšenú mieru náhrady. Rovnako prítomnosť solidarity neumožňuje dosiahnuť rovnaký nárok na dôchodok, lebo miera náhrady klesá rastom priemerného vymeriavacieho základu meraného cez POMB. To písal niekto, kto nemá potuchy o téme, to sú „táraninky“.

e) cieľom je dôchodkový systém, ktorý spoľahlivo zabezpečuje obyvateľov pred chudobou v starobe a poskytuje možnosť zachovania primeranej životnej úrovne v čase, keď občan nemá možnosť zabezpečiť si krytie svojich životných potrieb z pracovných príjmov.

Komentár:
Pokiaľ to chápeme ako ideál, možno to brať, ale inak je to úsmevné a patrí do rovnakej skupiny ideálov ako svetový mier a šťastie všetkých ľudí sveta. Taký dôchodkový systém neexistuje

Opatrenia:
- Sociálna poisťovňa zostane kľúčovou inštitúciou sociálneho systému s prehľadnou štruktúrou jednotlivých druhov poistenia vyjadrených ich fondmi a s nízkymi prevádzkovými nákladmi; s týmto cieľom bude potrebné zaviesť do praxe jednotný výber daní a sociálnych odvodov; dôslednejšie ako doteraz odčleniť jej výkonnú funkciu od funkcie kontrolnej a dozornej, realizovanú jej samosprávnym orgánom, s dôslednejším využitím tripartitného princípu,

Komentár:
Z toho vyplýva, že Smer má v úmysle ponechať fondové hospodárstvo Sociálnej poisťovne, čo sa mi páči. Len aby fondové hospodárstvo malo zmysel je treba prekalibrovať sadzby poistného, načo nám je fondový systém, ak sa zdroje fondov „prelievajú“. Veď úlohou fondového hospodárenia je najmä kontrola korektnosti sadzieb poistného. Jednotný výber daní a poistného ( sociálne odvody neexistujú, odvod je činnosť aj podľa zákona 461/2003) je správna vec a treba povedať, že predchádzajúca vláda im vytvorila komfortné prostredie zjednotením vymeriavacích základov. Ostáva zjednotiť maximálne vymeriavacie základy a tam má SMER zdroj peňazí.

- v oblasti priebežne financovaného dôchodkového systému prioritou naďalej zostáva jeho finančná udržateľnosť; k stabilizácii finančnej udržateľnosti dôchodkového systému výraznejším spôsobom prispeje realizácia projektu UNITAS (projekt zjednotenia výberu daní, cla a odvodov),
- opätovne v systéme starobného dôchodkového sporenia vláda uplatní princíp dobrovoľnosti a prehodnotí opodstatnenosť počtu fondov, a to aj vo vzťahu ku garantovaným nárokom,
- na zlepšenie príjmovej situácie starších ľudí vytvorí podmienky na pokračovanie ich pracovných aktivít aj po dosiahnutí dôchodkového veku,

Komentár:
Je dobré, že sa SMER hlási k realizácii projektu UNITAS a treba mu želať viac šťastia pri voľbe jeho manažovania ako mal minister Miklóš.
A tiež nie je až tak na škodu, ak sa zmení povinná účasť na starobnom dôchodkovom poistení na dobrovoľnú. Lebo jedna aj druhá má svoju prednosť a svoje slabiny, ale to je na inú tému.
Ale snaha o podporu zamestnávania osôb po dovŕšení dôchodkového veku je už nedostatok reflexie na stav na trhu práce, alebo zápal racionality. Veď mladí nemajú pracovné miesta, treba sprísniť výkon zárobkovej činnosti dôchodcov vo verejnom sektore a nie vytvárať podmienky na zaberanie miest na trhu verejných zamestnaneckých miest.

- vláda obnoví význam doplnkového dôchodkového sporenia, a to najmä prostredníctvom zvyšovania jeho atraktivity pre všetkých, ktorí naň prispievajú,

Komentár:
Neviem ako treba chápať zámer, že vláda obnoví význam doplnkového dôchodkového poistenia. Lebo ak ide o návrat k daňovým úľavám, potom sme na tenkom ľade v súvislosti spotrebnými úsporami štátneho

- vláda zákonne zavedie kategóriu minimálneho dôchodku.

Komentár:
Zavedenie minimálneho dôchodku je veľmi drahá záležitosť, v SMERE zrejme panuje predstava, že čo sa zvýši na výdavkoch v Sociálnej poisťovni, to zníži výdavky na dávky v hmotnej núdzi, ale to je naivná predstava a zrejme nik v SMERE nepočítal dopady. Téme minimálnych dôchodkov som sa už venovala, v prípade záujmu nájdete moje úvahy na týchto adresách:
http://blog.etrend.sk/lubica-navratilova/2010/08/17/nastrahy-minimalneho...
http://blog.etrend.sk/lubica-navratilova/2010/08/23/nastrahy-minimalneho...
http://blog.etrend.sk/lubica-navratilova/2010/10/04/nastrahy-minimalneho-dochodku-iii/

Zhrnutie.
Ak je cieľom vytvoriť dôchodkový systém ktorý spoľahlivo zabezpečuje primeranú životnú úroveň, tak navrhované opatrenia nič také negarantujú. Ide len o parciálne a a miestami aj nedomyslené ad hoc nápady, ale rozhodne to nie je žiaden nový koncept. Ten si mieni SMER ešte len vytvárať. A to je veľmi málo na stranu, ktorá tvrdí, že zavedený dôchodkový systém je zlý. Od víťaza volieb ponúkajúceho istoty by sa očakávalo, že nejaké má aj v oblasti dôchodkového zabezpečenia obyvateľstva.

Sociálna politika ako nástroj na trvalý a udržateľný rast kvality života občanov

Cieľ:
1. Jednou z priorít v oblasti sociálneho poistenia je vytvorenie legislatívnych podmienok na pristúpenie k ratifikácii Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia, čím sa všeobecne zvýši úroveň sociálneho poistenia v oblasti nezamestnanosti, nemocenských dávok, pracovných úrazov a chorôb z povolania.

Komentár:

Európsky zákonník sociálneho zabezpečenie vymedzuje minimálne štandardy sociálneho zabezpečenia vrátane lekárskej starostlivosti. Aj v niektorom dokumente Rady Európy sa uvádza, že samotné prijatie a následná ratifikácia dokumentu nespôsobí zvýšenie úrovne sociálneho poistenia. Slovensko už tento dokument podpísalo (ministerka Tomanová), ale dokument nebol ratifikovaný. Podľa mojich vedomostí bude nutné pred ratifikáciou zosúlaďovať niektoré zákony s požiadavkami zákonníka a otázka znie, či SMER vykonal kvantifikáciu dopadov na štátny rozpočet a rozpočet Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Napokon, pani ministerka Tomanová, ktorá v októbri 2009 predložia vláde SR návrh uznesenia, ktorým vláda odporúča prezidentovi podpísať predmetný dokument, cit:

Vo svojom programovom vyhlásení z júla 2006 (uznesenie vlády SR z 31. júla 2006) sa vláda SR v 3. časti zaviazala preskúmať možnosti ratifikácie zákonníka. S uvedeným záväzkom korešponduje úmysel podpísať zákonník a následne začať proces zosúlaďovania slovenskej legislatívy s cieľom dosiahnutia úrovne umožňujúcej jeho ratifikáciu.

2. Vyššiu úroveň hospodárskej a sociálnej súdržnosti chce vláda dosiahnuť zásadnou reštrukturalizáciou verejných výdavkov. Posilnia sa výdavky verejných rozpočtov na plnenie vitálnych funkcií štátu, ktoré zabezpečujú tvorbu, udržiavanie a rast ľudského kapitálu. Len tak možno obnoviť rovnováhu medzi ekonomickými a sociálnymi cieľmi rozvoja Slovenska. Prejaví sa to tak vo vzťahu k trhu práce (aktívna politika zamestnanosti), vo vzťahu k rodinám (hlavne podpora neúplných rodín a domácností seniorov, ktoré sú najviac ohrozené sociálnymi rizikami), ako v oblasti bytovej politiky (podpora sociálneho bývania).

Komentár:

Z tohto možno usudzovať, že vláda mieni použiť viac peňazí na aktívnu politiku trhu práce a pravdepodobne to budú zase školenia- rast ľudského kapitálu. Ale úplne mimo realitu je podpora neúplných rodín. Existujú zlé skúsenosti s vyššou sociálnou ochranou neúplných rodín, mladí ľudia sa budú uchyľovať k vzťahom založeným mimo manželstva a tak paradoxne deklarovaná podpora rodiny založenej na manželstve muža a ženy je v kontradikcii s podporou neúplných rodín.

A čo už za rast ľudského potenciálu chce SMER dosiahnuť s dôchodcami.

3. Vláda ucelenou sociálnou politikou, kde sa kvalita života dosahuje súdržnosťou všetkých vrstiev spoločnosti, posilní integritu spoločnosti na základe rovnakých práv sociálneho občianstva. Individualistické stratégie a stratégie skupinového sebectva fungujú prevažne na úkor iných jednotlivcov, skupín a spoločnosti ako celku. Zachovanie a posilňovanie všeobecne akceptovaných sociálnych práv naopak posilňuje sociálnu integritu veľmi spoľahlivo. Na to je potrebný aj zodpovedajúci inštitucionálny rámec, ktorý spája rodinu, komunitu, obec, región, cirkvi a náboženské spoločnosti, tretí sektor a štát ako harmonický celok.

Komentár:

Tu sa treba zastaviť a pouvažovať nad tým, prečo je súdržnosť spoločnosti toľko opakovanou požiadavkou SMERU. Ten išiel do volieb s témou sociálnych istôt a neustále podporuje očakávania verejnosti, že štát bude garantom aj vykonávateľom sociálnych istôt. Ale to je politicky riskantné. V slovenskej spoločnosti existuje nedôvera medzi sociálnymi triedami, o tom niet pochýb, ale obnovenie dôvery musí začať tým , že sa bude odstraňovať prvotná príčina nedôvery a to je vysoká nezamestnanosť, ktorá proti sebe stavia zamestnaných ako platcov solidarity a dlhodobo nezamestnaných ako poberateľov solidarity. A pretože sa SMER sám „vpasoval“ na garanta sociálnych istôt, bude potrebovať zvýšiť dane, redistribučné procesy a v tomto jeho snažení mu najviac poškodí rast medzitriedneho napätia. Len nie je jasné a nevyplýva to ani z programového vyhlásenia, ako mieni dosiahnuť súdržnejšiu spoločnosť. Lebo len apel nepomôže a nariadiť sa súdržnosť tiež nedá.
Tak sa začne odvolávať na práva sociálneho občianstva, ktoré by garantovali vyšší štandard sociálnej ochrany a začne sa vytvárať prostredie, kde je priestor na zvýšenú vynucovanú solidaritu, to je inštitucionálny rámec ktorý spomína SMER.
A to je zdroj konfliktu a nie zdroj integrity, čas ukáže zlý odhad dopadov vynucovanej súdržnosti. To bude taký harmonický celok až budeme ujúkať!!!!!!!!!!


4. Vláda vytvorí podmienky na profesijné zabezpečenie výkonu sociálnej práce.
To je skok ku konkrétnemu záväzku, i keď mi nie je jasné k akému. Nemá to byť „profesionálnemu“ ? Sociálna práca ako profesia predsa existuje. Neviem čo ja tam za problém, ktorý nútil autorov programového vyhlásenia zaradiť ho do úrovne vznešených a nekonkrétnych zámerov.
Ďalšie veci sú tak všeobecne formulované, a opakujúce sa, že ich nekomentujem.

Celkové zhodnotenie.
Ako som uviedla na začiatku, je poctivé ak programové vyhlásenie vlády vymedzí činnosť vlády na jej funkčné obdobie čo najpresnejšie a čo najjasnejšou rečou. Ani jedno ani druhé súčasné programové vyhlásenia vlády Róberta Fica neobsahuje. V podstate ani niet veľmi o čom diskutovať, pretože filozofické traktáty o rozvoji slovenskej spoločnosti patria na akademickú pôdu. V programovom vyhlásení vlády pôsobia rozpačito až trápne.
Otázka znie:
Ide o zámer alebo neschopnosť?

Pridať komentár

Feedback