Skončila doba plošného vyplácania dávok.A kto sú bohatí ľudia?

A čo sociálne istoty ?

Ak politická strana vyhrá voľby spôsobom, ktorý de facto deklasuje politických rivalov, nemožno jej uprieť, že má na samostatné vládnutie viac ako plnú legitimitu. Len sa neviem zbaviť dojmu, že v slovenských reáliách nastal stav, kedy jedni utrpeli ťažkú porážku a jeden utrpel ťažké víťazstvo.
Lebo nárok ľudí na istoty, ktoré boli headline volebnej kampane SMER-u, sa s Paktom stability a zákonom o rozpočtovej zodpovednosti neznášajú príliš dobre.


„Skončila doba plošného vyplácania dávok“ – ohlásil minister financií Peter Kažimír a hneď dodáva, že určenie hranice pri ktorej nevznikne nárok na rodinné dávky (lebo o tie pravdepodobne ide) nebude jednoduché. A veru nebude.

Lebo.....ľudia si zaslúžia aj sociálne istoty.

Ale najprv by bolo dobré vymedziť, ktoré dávky majú byť predmetom adresného poskytovania. V súčasnosti sa zo sociálneho systému poskytujú nasledujúce rodinné dávky.
1. Prídavok na dieťa
2. Príplatok k prídavku na dieťa
3. Rodičovský príspevok
4. Príspevok na starostlivosť o dieťa
5. Príspevok pri narodení dieťaťa
6. Príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa
7. Zvýšený príspevok rodičom pri narodení viac detí súčasne
8. Príspevky rodičom( pri výchove viac detí narodených súčasne)
9. Príspevok rodičovi
10. Príspevok na pohreb
11. 6 druhov príspevkov na pestúnsku starostlivosť a náhradnú rodinnú starostlivosť
Môžem sa len domnievať, že zámery novej exekutívy sa týkajú len prvých deviatich dávok.

Najrozsiahlejšou formou priamej finančnej podpory štátu orientovanej na rodiny s nezaopatrenými deťmi sú prídavky na deti, ktoré boli do systému štátnej sociálnej podpory  zaradené v roku 1995. Na tejto štátnej sociálnej dávke sa veľmi dobre demonštrujú problémy s rozsahom podpory poskytovanej rodinám s deťmi.

Prídavkom na deti resp. dieťa štát čiastočne kompenzuje zvýšené výdavky domácností s deťmi u ktorých sa z dôvodu zabezpečovania výchovy a výživy detí dlhodobo znižuje životná úroveň rodičov oproti bezdetným rodinám.
Preto je základným účelom prídavku na dieťa, ktorý vymedzovali všetky zákony upravujúce predmetnú problematiku, prispievať na výchovu a výživu nezaopatrených detí v rodine. A nezaopatrené deti sú tak v rodinách s vyšším príjmom ako aj v rodinách s nižším príjmom a preto plošné poskytovanie tohto príspevku je len napĺňaním základného účelu prídavku na dieťa. Na druhej strane ide o sociálnu dávku a tá by mala v sebe zahŕňať sociálne aspekty poskytovania štátnych sociálnych dávok, v dôsledku čoho by mala miera podpory závisieť od príjmovej situácie rodiny. Zároveň však platí, miera podpory by nemala prekročiť medzu, v ktorej dávka prispieva ku vzniku pasce závislosti na sociálnych dávkach.

Pri poskytovaní prídavkov na deti sa uplatňujú dva princípy sociálnej solidarity a to solidarita
- bezdetných rodín s rodinami s deťmi
- bohatších rodín s chudobnejšími rodinami.
Prvý typ solidarity nie je problematický a v podstate odôvodňuje plošné poskytovanie dávok, s druhým, ktorý odôvodňuje adresné poskytovanie príspevku, problémy sú, lebo explicitné určenie pojmu „ bohatá rodina“ nemáme v právnom systéme zakotvené a ani v odbornej literatúre nie je jednoznačne vymedzené. A tak ako to zvyčajne býva v takýchto prípadoch, určuje sa hranica bohatosti možnosťami štátneho rozpočtu.
Už to samotné je problém.

V miere, v akej je štátnou exekutívou preferovaný jeden z uvedených druhov solidarity, sa zavádza raz plošné, raz adresné poskytovanie prídavku na deti a v súčasnosti budeme konfrontovaní s adresným poskytovaním a s nim spojenou otázkou:

Od akej úrovne príjmu sú rodiny bohaté?

Teda adresné poskytovanie rodinných dávok nie je žiadny nový originálny nápad, je to jeden zo spôsobov ich poskytovania a má svoje rácio a svoje obmedzenia, rovnako aj plošné poskytovanie rodinných dávok má svoje prednosti a svoje negatíva.

Slovensko má skúsenosť s oboma typmi poskytovania prídavku na dieťa a pre čitateľa môjho príspevku môže byť zaujímavé krátke pripomenutie stavu poskytovania prídavku na dieťa od roku 1995.

Celkove boli zavedené tri modely poskytovania tejto dávky a síce

- model 1: adresné (individualizované) poskytovanie, zavedené zákonom 193/1994 (pani ministerka Keltošová, HZDS) – uplatnenie akcentu na 2.princíp solidarity

- model 2: plošné (univerzálne) poskytovanie dávky v diferencovanej výške testovanej na príjem rodiny (pán minister Magvaši, SDĽ) - uplatnenie kombinácie oboch princípov solidarity

- model 3: plošné poskytovanie dávky v jednej sume pre všetky oprávnené osoby (pán minister Kaník, SDKÚ-DS) – uplatnenie akcentu na 1.typu solidarity

Ak dnes pán poslanec Štefanec tvrdí, že SDKÚ bola vždy za testované dávky, pripomínam mu, že plošne vyplácané prídavky na dieťa boli zavedené vtedy, keď sa SDKÚ ( a jej predchodkyňa) podieľala na moci. A nemusí to byť nutne zlý koncept, pretože ak sa má oplatiť pracovať, potom úspešných nie je potrebné trestať ani znižovaním ich sociálnej ochrany a takto som to vnímala aj ja, keď som zdvihla ruku za tento model poskytovania prídavku na dieťa.

Pre porovnanie sociálnych dopadov jednotlivých modelov poskytovania prídavku na dieťa na obyvateľstvo máme unikátny komparatívny priestor, pretože v krátkom období medzi rokmi 2001 až 2004 sa vystriedali všetky tri modely poskytovanie prídavku na dieťa .

a) Model 1: Adresné poskytovanie prídavku na dieťa

Najdlhšiu tradíciu v poskytovaní prídavku na deti má model adresného poskytovania. Takto bol poskytovaný prídavok na deti od júla roku 1994 do júla roku 2002. Názov zákona 193/1994 bol „ o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti“. Názvu zodpovedal aj spôsob poskytovania prídavku; oprávnenej osobe vznikol nárok na jeden prídavok na všetky deti, ktorého výška závisela od príjmu okruhu spoločne posudzovaných osôb a počtu detí a veku detí v rodine. V poslednom roku jeho účinnosti bol prídavok na dieťa poskytovaný takto:
- ak príjem okruhu spoločne posudzovaných osôb nepresiahol 1,37 násobok životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb, potom oprávnenej osobe vznikol nárok na prídavky na deti vo výške 0,5 násobok súm určených na účely štátnych sociálnych v zákone o životnom minime.

- ak príjem spoločne posudzovaných osôb bol v intervale 1,37 až 2,1 násobku životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb, potom oprávnenej osobe vznikol nárok na prídavky na deti vo výške 0,35 násobku súm určených na účely štátnych sociálnych v zákone o životnom minime

Nevýhoda modelu 1:
- Hranice poskytovania prídavku na dieťa boli závislé od životného minima. Rast životného minima nie je priamo naviazaný na rast priemernej mzdy( je naviazaný alebo na ukazovateľ inflácie nízkopríjmových domácností alebo na ukazovateľ rastu čistých peňažných príjmov domácností na osobu a valorizuje sa nižším z nich). V dôsledku rastu priemernej mzdy sa plynutím času znižuje počet osôb, ktorým vzniká nárok na prídavky na dieťa. Tak tomu bolo aj v rokoch 1995 až 2001, kedy sa znížil počet poberateľov prídavku zo 682 045 v roku 1995 na 504 597 v roku 2001*.
- Komplikovaná administrácia dávky spojená s vysokými administratívnymi výdavkami štátnej správy.
- Adresné dávky podporovali pascu závislosti na dávkach. Pri 10 deťoch prídavky na deti dosahovali hranicu 8300 Sk, čo bolo 61% z priemernej mzdy.

Výhoda: Poskytovanie dávky adresne zacielenej na sociálny účel dávky. Z dôvodu selekcie oprávnených osôb pravdepodobnosť nižších výdavkov štátneho rozpočtu

(* zdroj: Správy o sociálnej situácii obyvateľstva za roky 1995 až 2001)

b) Model 2: Plošné poskytovanie prídavkov na dieťa s diferencovanou sumou príspevku k prídavku na dieťa podľa výšky príjmu rodiny

Charakteristickou zmenou v poskytovaní prídavku na dieťa od roku 2002, vymedzenou zákonom 281/2002, je prechod od adresného poskytovania prídavku na deti k plošnému poskytovanie prídavku na každé dieťa a príspevku k prídavku diferencovaného najmä podľa výšky príjmu okruhu spoločne posudzovaných osôb.
Prídavok na dieťa bol poskytovaný na každé dieťa vo výške 270 Sk.
Princíp solidarity bohatších s chudobnejšími bol uplatnený poskytovaním príspevku k prídavku, diferencovaného podľa príjmu rodiny a veku detí v rodine takto:

- ak príjem spoločne posudzovaných osôb nepresiahol 1,37 násobku životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb, potom príspevok k prídavku činil
• 410 Sk mesačne pre dieťa do 6 rokov veku,
• 560 Sk mesačne pre dieťa od 6 rokov veku do 15 rokov veku,
• 620 Sk mesačne pre dieťa od 15 rokov veku.
- ak príjem spoločne posudzovaných osôb spadal do intervalu od 1,37 násobku do 2,1 násobku životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb, potom príspevok k prídavku činil
• 210 Sk mesačne pre dieťa do 6 rokov veku,
• 320 Sk mesačne pre dieťa od 6 rokov veku do 15 rokov veku,
• 350 Sk mesačne pre dieťa od 15 rokov veku.

Nevýhoda modelu 2:
- Administratívna náročnosť poskytovania prídavku na dieťa a príspevku na dieťa sa voči predchádzajúcemu modelu zvýšila a výdavky na tieto rodinné dávky stúpli nielen z dôvodu ich plošného poskytovania, ale aj z dôvodu vyššieho nastavenia sumy dávok pre jednotlivé príjmové skupiny obyvateľstva.
- Pasca závislosti na dávkach sa ešte prehĺbila.

Výhoda modelu 2:
- Plne pokrýva oba princípy štátom organizovanej solidarity, univerzálne poskytovanie prídavku na dieťa je prejavom štátnej podpory každému dieťaťa, čo je spravodlivé
- Diferencovaná výška príspevku dostatočným spôsobom zohľadňuje sociálny charakter tejto dávky.

Zmena modelu poskytovania prídavkov na dieťa si vyžiadala v roku 2003 zvýšenie výdavkov voči roku 2002 o cca 2 mld. Sk.


c) Model 3: Univerzálne poskytovanie prídavku na dieťa v rovnakej sume
V roku 2003 prevážil príklon štátnej exekutívy k prvému princípu rodinnej solidarity. „Pracovať sa musí oplatiť“- headline vtedajšej exekutívy sa premietol aj do prídavku na dieťa plošným vyplácaním prídavku na každé dieťa bez ohľadu na výšku príjmu rodiny. Prídavok na dieťa bol v roku 2004 nastavený na výšku 500 Sk. Týmto nastavením prídavku na dieťa sa určite sa polepšilo strednej a vyššej príjmovej skupine obyvateľstva a zhoršila sa ochrana rodín s nízkymi a žiadnymi príjmami. Voči rodinám s nízkymi príjmami zavedený stav nebol celkom spravodlivý, napríklad v úplnej rodine s troma deťmi s čistým príjmom pod 1,37 násobku životného minima klesli prídavky na deti z 2400 Sk na 1500 Sk. Ale voči rodinám s nepracujúcimi rodičmi, ktoré začali spokojne žiť z rodinných dávok, bol zavedený stav rozumné riešenie. Pri 10 deťoch v rodine nepracujúcich rodičov poklesli prídavky na dieťa na polovicu. Na druhej strane sa v tomto období uskutočnila aj daňová reforma, ktorá nízkopríjmovým pracujúcim rodinám čiastočne kompenzovala zníženie prídavku na dieťa.

Nevýhoda modelu 3:
- Úplne potláča sociálny aspekt prídavkov na dieťa. Prídavky sú poskytované aj rodinám, kde nespĺňajú svoju funkciu, pri vysokých príjmoch rodičov nie sú ako príjem zaujímavé a neraz slúžia ako „ vreckové“ pre dobre zabezpečené deti.

Výhoda:
- Jednoduchá administrácia, správny orgán vydáva rozhodnutie len v prípade zamietnutia nároku na dávku.
- Vhodným nastavením významne sa významne znížila pasca závislosti na dávkach.
- Nastavením sumy prídavku na 500 Sk poklesli výdavky štátneho rozpočtu na rodinné dávky


Ako ďalej?


Exekutíva ktorá vzišla z ostatných volieb má pred sebou úlohu, ktorú z hľadiska optimalizácie možno popísať takto

Účelová funkcia: znížiť výdavky na prídavky na dieťa

Pri okrajových podmienkach:
1. neplatiť prídavky na deti bohatým rodinám
2.neznižovať sociálnu ochranu nebohatým rodinám
3. nezvyšovať pascu závislosti na sociálnych dávkach
4. výrazne nezvyšovať výdavky na administráciu dávky

A to je ťažké zadanie.

Kardinálnym problémom bude stanovenie hranice príjmu pri ktorej nevznikne nárok na prídavok na dieťa. Medzi rokmi 2004 a ž 2010 bolo prídavkom na dieťa podporených v priemere 1 253 422 detí, čo 70,6% osôb medzi 0 až 25 rokov. V roku 2001, kedy bol prídavok na dieťa poskytovaný adresne, bol tento pomer len 45,8%. Ak by sa použil model adresného poskytovania, použitý do roku 2002, klesol by počet podporených detí o cca 420 tis. detí a úspora na výdavkoch štátneho rozpočtu pri súčasnom nastavení sumy prídavku by bola na hranici 111 mil eur.

„Bohatí“, ktorým by nevznikol nárok na prídavky na dieťa by boli
- Úplná rodina s troma deťmi od čistého príjmu 1223 eur t.j. od cca 1570 eur hrubej mzdy .
- Úplná rodina s dvomi deťmi od čistého príjmu 1041 eur t.j. od cca 1340 eur hrubej mzdy
- Úplná rodina s jedným dieťaťom od čistého príjmu 858,7 eur t. j. od cca 1115 eur hrubej mzdy
- Neúplná rodina s jedným dieťaťom od čistého príjmu 581 eur t.j. od cca 715 eur hrubej mzdy

Lenže takto nastavené hranice nie sú veľmi sociálne.....čistý príjem slobodnej matky vo výške 581 eur ešte neznamená žiadne bohatstvo.
Ak sa dodrží princíp viacúrovňového prídavku diferencovaného podľa príjmu rodiny, ako sa vysporiada exekutíva s problémom zvýšenia prídavkov v rómskej populácii? Zasa zvýšime rodinné dávky v tomto prostredí na úroveň, kedy sa nebude oplácať pracovať? Lebo Ústava SR nám zakazuje diskrimináciu podľa etnického pôvodu. To je nevýhoda adresných dávok, a neviem ako by som to urobila bez kolízie s Ústavou SR.

Administratívne výdavky sú tiež na zamyslenie.
Ročne bude potrebné testovať minimálne 770 000 žiadostí o dávku alebo pretestovať nároky na príjem z predchádzajúceho roka. Minimálne výdavky na administráciu na jedno rozhodnutie odhadujem na 20 eur, pri vyššie uvedenom počte to predstavuje viac ako 15 mil. eur dodatočných výdavkov. Bude potrebné dokúpiť počítače a personálne posilniť odbory sociálnych vecí na Úradoch práce.

Ako najjednoduchšie riešenie sa ponúka ponechanie prídavku na dieťa v jednotnej výške , čím sa administratívne výdavky zachovajú v na súčasnej úrovni.

Hľadať optimálne riešenie minimalizácie výdavkov na prídavky na dieťa za vyššie uvedených okrajových podmienok bude možné len za cenu oslabenia sociálnej ochrany strednej príjmovej skupiny obyvateľstva. Čím vyššie budú ambície usporiť výdavky štátneho rozpočtu, tým intenzívnejšie sa bude prah bohatosti dotýkať strednej vrstvy.

A tak sa nechajme prekvapiť, kto je v tomto štáte bohatý

Komentáre

Obrázok používateľa Ľubica Navrátilová

1. Na svet neprichádzame nahý, ale odetý v priesvitnom šate svojho sociálneho pôvodu. Mýlite sa, ak si myslíte, že dieťa v škôlke vo svojej ( veku zodpovedajúcej) predstave o spôsobe zabezpečenia životných potrieb v dospelosti nekopíruje sociálny status rodičov.
2. Dobre som sa pobavila na tvrení, že ak zdravý človek nepracuje, bol k tomu dohnaný okolnosťami. Aj ja mám teraz lenivú fázu života.Nepracujú tí, ktorým sa neoplatí pracovať, tí, ktorí si môžu dovoliť nepracovať a tí, ktorým trh práce neponúkne prácu. Vyhýbanie sa zárobkovej činnosti a žitie zo sociálnych dávok je jav, ktorý nemôžete poprieť.
3. iste existujú nízke mzdy, ale nerovnaké rozdeľovanie dobier sprevádza ľudstvo od napamäti. Za minimálnu mzdu pracuje asi 5% zamestnancov a mne sa tiež nepáči, že za 8 hodinovú prácu je mzda necelých 400 eur. Ale neviem s tým nič urobiť, lebo trh práce je na Slovensku taký a budetaký dovtedy, kým sa nezníži nezamestnanosť.
4. problémom spravodlivosti a zásluhovosti v dôchodkových systémoch som sa venovala dlhšiu dobu a mám o tom aj článok v http://moje.hnonline.sk/node/181. Ak bude mať každý človek rovnaký dôchodok bez ohľadu ako sa staral o svoju starobu, nebude solidarita fungovať.

Feedback