Prečo pri vysokom raste dôchodkov klesá miera náhrady?

( zamyslenie nad diskusiou o  poklese miery náhrady príjmu v starobe)

V programovom vyhlásení si Vláda SR uložila za cieľ vyvíjať maximálne úsilie na stabilizovanie miery náhrady a naštartovaní jej zvýšenia. Údaje o poklese miery náhrady príjmu nenasvedčujú, že by sa jej v tomto úsilí nejako zvlášť darilo. A to napriek skutočnosti, že viackrát prijala legislatívne úpravy, ktoré zvyšujú príjem dôchodcov s nízkymi dôchodkami nad rámec štandardného zvyšovania dôchodkov valorizačným mechanizmom.

Ak k tomu pripočítame fakt, že
-    sa dôsledne dodržuje zvyšovanie dôchodkovej hodnoty rastom priemernej mzdy,
-     priznávané dôchodky sú nastavené na 50%-tnú náhradu príjmu,
-    medzi rokmi 2004-2008 vzrástli používanou metódou valorizácie vyplácané dôchodky o 41,27%

stojí za zamyslenie, prečo je to tak.
Je viacero príčin súčasného stavu a tento príspevok sa venuje popisu najdôležitejších faktorov, ktoré v slovenských reáliách ovplyvňujú priemernú mieru náhrady.

1.    Vymedzenie používaných pojmov
Nutnou podmienkou k tomu, aby nejaká diskusia bola zmysluplná je požiadavka, aby jej účastníci  hovorili o tom istom. Existuje niekoľko ukazovateľov, ktoré charakterizujú úroveň dôchodkov vo vzťahu k priemernej mzde a ktoré sa vo verejných diskusiách dosť často zamieňajú podľa toho ako sa to komu hodí. Preto najprv vymedzím štyri ďalej mnou (a nielen mnou)  používané charakteristiky úrovne dôchodkov vo vzťahu k priemernej mzde.

Priemerná miera náhrady, individuálna miera náhrady.
Priemerná miera náhrady je ukazovateľ definovaný ako pomer hrubého priemerného dôchodku a hrubej priemernej mzdy v tom istom  roku. Bežný uzáver  typu „na Slovensku máme 43%-tný pomer medzi  priemerným dôchodkom a priemernou mzdou“ je síce pravdivý, ale  pri interpretácii tohto javu musíme mať na zreteli nasledovné.

Čo je to vôbec „priemerný dôchodok“?.
Tí, ktorí usudzujú, že ide o priemer získaný podielom vyplatených dôchodkov a nejakého prepočítaného počtu dôchodcov budú sklamaní.
Priemerný dôchodok sa určuje len z tzv. sólo starobných dôchodkov a nezahrňuje starobné dôchodky, vyplácané v súbehu s inou dôchodkovou dávkou (vdovské a vdovecké dôchodky) a tiež nezahrňuje predčasné starobné dôchodky. Usudzujem, že to vyplýva z metodiky ESSPROS (európsky systém jednotných štatistík sociálnej ochrany, zatiaľ som sa mu nestihla venovať). Všetkých starobných dôchodkov je vyplácaných cca 920 000, sólo dôchodkov cca 650 000, teda priemer je určovaný len z 2/3 všetkých starobných dôchodkov.
Priemerný dôchodok  je stavová veličina meraná k 31.12. ako podiel vyplatených dôchodkov v decembri ku decembrovému počtu poberateľov sólo starobných dôchodkov ( aspoň tak to uvádzajú napr. aj správy o sociálnej situácii obyvateľstva) .
Naproti tomu priemerná mzda je priemer vyplatených miezd za celý rok. Do priemernej mzdy sa započítavajú aj mzdy tzv. silových zložiek (vojaci, policajti, hasiči, záchranári), ale ich dôchodky sa do priemerného dôchodku nezahŕňajú. Ide o vôbec najvyššie dôchodky cca na úrovni dvojnásobku priemerného starobného dôchodku z 1. piliera a počet ich poberateľov je pomerne vysoký, odhadujem počet poberateľov výsluhových dôchodkov na 35 tisíc. Rovnako sa do priemerného dôchodku nezapočítavajú príplatky k dôchodkom sudcov a prokurátorov.
Pojem „individuálna miera náhrady“ (IMN), alebo tiež len „miera náhrady“ (MN) budem v ďalšom používať na označenie podielu hrubého individuálneho alebo skupinového dôchodku v roku n a priemernej mzdy v roku n. V roku priznania dôchodku zahrňuje tak priemerná ako aj individuálna miera náhrady  okrem priznaného dôchodku aj valorizáciu v bežnom roku. Pretože na Slovensku nemáme dôchodky ani zdaňované ani z nich neodvádzame zdravotné poistenia (ako je to v mnohých štátoch EÚ) je hrubý a čistý dôchodok to isté a v ďalšom budem hovoriť len o dôchodku.

1.2 Priemerný náhradový pomer, náhradový pomer
Náhradové pomery sa používajú výlučne v súvislosti s výškou priznaných dôchodkov. Priemerný náhradový pomer je podiel priemerného priznaného  starobného dôchodku (v roku priznania) a hrubej priemernej mzdy v roku, ktorý predchádza roku priznania. Náhradový pomer je podiel  (individuálneho , alebo skupinového)  priznaného starobného dôchodku (v roku jeho priznania) a hrubého príjmu pred odchodom do dôchodku.
Náhradový pomer je v slovenských podmienkach nastavený na hodnotu 50%. Náhradový pomer reguluje dôchodková hodnota, ktorej východisková hodnota pre rok 2004 bola nastavená tak, aby spĺňala rovnicu
40 x DH= 0,5* PM, kde PM bola odhadnutá priemerná mzda v roku 2003.

2. Faktory , ovplyvňujúce priemernú mieru náhrady
2.1 Vplyv nastavenia náhradového pomeru na priemernú mieru náhrady

Je úplne zrejmé, že v závislosti od nastavenia náhradového pomeru (dnes DH) sa odvíja úroveň priemernej miery náhrady. Aj v predreformnom systéme bola prítomná snaha o 50%- tnú priemernú mieru náhrady. Na rozdiel od dnešného stavu sa takáto priemerná miera náhrady dosahovala z náhradových pomerov v rozptyle od 20% do 100 a viac percent. Reforma dôchodkového systému znamenala aj prechod od vysokého rozptylu náhradových pomerov a nízkeho rozptylu vo výške dôchodkov k minimálnemu rozptylu náhradových pomerov a vysokému rozptylu výšky dôchodkov. Inak povedané, vysoká solidarita v dôchodkovej politike znamená vysoký rozptyl náhradových pomerov, zásluhovosť vyvoláva nízky rozptyl náhradových pomerov. V tabuľke 1 sú uvedené individuálne miery náhrady a náhradové pomery dôchodkov priznaných v rokoch 1997 až 2008 z priemernej mzdy. V poslednom riadku je priemerná miera náhrady prebratá zo zdrojov Sociálnej poisťovne.

 

Tab1. Náhradové pomery (NP), individuálne miery náhrady (IMN) dôchodkov priznaných z priemernej mzdy a priemerná miera náhrady v rokoch 1997 až 2008.

To, že v roku 2004 je náhradový pomer nad 50% vyplýva z nadhodnoteného odhadu priemernej mzdy za rok 2003 a  ADH pre rok 2005 sa upravovalo zase nadol a síce príliš nadol a táto chyba sa prenáša aj do ďalších rokov tým, že náhradový pomer je pod 50%. V korektnom nastavení mal byť náhradový pomer od roku 2004 50%.

2.2 Vplyv valorizácie na priemernú mieru náhrady
Ostatné desaťročia pred reformou dôchodkového systému boli v dôchodkovej politike SR charakteristické aj tým, že valorizácia dôchodkov sa vykonávala každoročne osobitným zákonom a v rozsahu, na ktorom sa zhodla vládna koalícia. Výška starobného dôchodku nebola naviazaná na priemernú mzdu a spôsob výpočtu sa tiež každoročne upravoval osobitným zákonom. V predchádzajúcej tabuľke č.1 som pracne prepočítala výšky dôchodkov, ktoré boli priznávané v rokoch 1997 až 2008 z priemernej mzdy.
V zásade platí, že ak sa má udržať istá úroveň individuálnej miery náhrady, potom zo samotnej konštrukcie tohto ukazovateľa vyplýva, že priznané dôchodky je potrebné valorizovať rastom miezd. Takáto valorizácia zabezpečí pri konštantných hodnotách ostatných parametrov aj stabilitu priemernej miery náhrady. Ak je rast miezd vyšší ako valorizácia prichádza k poklesu tak individuálnej ako aj priemernej miery náhrady.
V rokoch 1998  až 2008 bol vzťah medzi rastom miezd a valorizáciou nasledujúci:

Tab 2. Porovnanie rastu priemernej mzdy a valorizácie v rokoch 1998 až 2008

Len vo dvoch rokoch prekročila valorizácia rast priemernej mzdy a aj to potrebuje vysvetlenie. V týchto dvoch sa zvyšovali dôchodky percentuálne aj pevnou čiastkou, takže percento valorizácie záviselo od výšky poberaného dôchodku. Platí však, že pre priemernú mzdu (PM) spočítanie percentuálneho a fixného zvýšenia tvorilo výsledné percento uvedené v tabuľke 2 ( roky 1999, 2000). Podstatné je, že valorizácia  v rokoch 1997 až 2003 založila pokles individuálnej miery náhrady a to sa premietlo aj do poklesu priemernej miery náhrady.

Tab.3 Vplyv valorizácie na individuálnu mieru náhrady

V závislosti od úrovne valorizácie a doby priznania starobného dôchodku sa individuálna miera náhrady v čase mení. V tabuľke 3 je uvedený vývoj výšky a individuálnej miery náhrady dôchodkov priznaných z priemernej mzdy v roku 1997 a 1998.
Je úplne triviálne konštatovanie, že valorizácia založená na indexe, ktorý je tvorený súčtom polovice rastu miezd a polovicou inflácie z predchádzajúceho roka vykazuje (pri kladných hodnotách) nasledujúce vlastnosti
-    ak je rast priemernej mzdy vyšší ako inflácia,  miera náhrady klesá
-    ak  je inflácia vyššia ako rast miezd miera náhrady stúpa
-    ak je rast priemernej mzdy rovný inflácii individuálna miera náhrady sa v danom roku nemení
A pretože v rokoch 2004 až 2008 bol rast priemernej mzdy vyšší ako inflácia aj reformou prijatý spôsob valorizácie prispel k poklesu individuálnej miery náhrady.

Pre demonštráciu vplyvu poklesu  miery náhrady na priemernú mieru náhrady som vytvorila modelové prostredie, ktoré tvorí poisťovňa, ktorá vznikla v roku 1997. Poistný kmeň v roku 2008 tvoria  kohorty s početnosťami prebranými z úmrtnostných tabuliek za rok 2008. Výška priznávaných dôchodkov ako aj valorizácia a priemerné mzdy zodpovedajú skutočnosti.
V stĺpci 1 sú početnosti kohort v roku 2008, na riadkoch sú uvedené výšky dôchodkov meniace sa pod vplyvom valorizácie  a v stĺpci 14 je miera náhrady jednotlivých kohort v roku 2008. V poslednom riadku je uvedená priemerná miera náhrady (PMN) vypočítaná pre daný rok ako vážený priemer jednotlivých kohort. Priemerná miera náhrady klesla vplyvom valorizácie v testovanej vzorke  zo 47,79 v roku 1997 na 45,74 v roku 2008, teda o viac ako 2 percentuálne body.

Tab 4. Vplyv valorizácie na priemernú mieru náhrady

Poznámka: silnejším písmom sú na diagonále označené dôchodky priznané v danom roku z priemernej mzdy a valorizované

2.3 Predlžovanie dôchodkového veku.
Na to, aby sa udržiavala stabilná miera náhrady je nutné, aby existovali stabilné demografické pomery prejavujúce sa v stabilnom pomere poistencov dosahujúcich dôchodkový vek a zomrelých poistencov.  Ak sa tento pomer akokoľvek naruší, nutne to ovplyvní aj priemernú mieru náhrady, pretože nastupujúce kohorty dôchodcov majú najvyššie miery náhrady, kým zomierajúce kohorty dôchodcov majú, ako je vyššie demonštrované, najnižšie miery náhrady. A my sa nachádzame v prostredí, v ktorom sa  postupne predlžuje dôchodkový vek, čo má za následok narušenie prirodzeného pomeru medzi početnosťami kohort poistencov dosahujúcich dôchodkový vek a zomrelými poistencami.
Predlžovanie dôchodkového veku má na bilanciu dôchodkového systému blahodárny vplyv, ale znižuje priemernú mieru náhrady. Ak napríklad predĺžime dôchodkový vek o jeden rok, klesne v roku predĺženia dôchodkového veku vo vyššie uvedenom modelovom prostredí miera náhrady v roku 2008 zo 45,74%na 45,38% t.j o 0,36 percentuálneho bodu.
Na efekt poklesu priemernej miery náhrady v dôsledku predlžovania dôchodkového veku upozorňovala aj tzv. Bezdeková komisia v Českej republike pri analýze možností reformy dôchodkového systému. Na Slovensku sa v rokoch 2004 až 2008 predĺžil dôchodkový vek mužov o dva roky a dôchodkový vek žien o viac ako 4 roky.  Odhad dopadu takéhoto zvýšenia dôchodkového veku v modelovom prostredí je: 0,72 % ženy + 0,36% muži, spolu1,08%. Ak tento fakt zohľadníme do priemernej miery náhrady poklesne zo 45,74% na 44,66%.

2.4 Zmeny vo výpočte dôchodku- klesajúca solidarita
Je všeobecne známe, že v reformovanom 1.pilieri sú zakomponované reziduá solidarity, ktorých nositeľom je modifikácia osobného mzdového bodu. Tá je konštruovaná ako klesajúca funkcia konvergujúca k nule v roku 2015. Kvantifikovať vplyv klesajúcej solidarity na mieru náhrady je komplikovanejšia záležitosť a v tejto časti príspevku sú uvedené len výsledky výpočtu.
Pri výpočte sumy starobného dôchodku sa uplatňuje odlišný algoritmus pre poistencov s priemerným osobným mzdovým bodom (POMB) do hodnoty 1 (priemernej mzdy), pre poistencov s POMB z intervalu 1 až 1,25 a nad 1,25. V rokoch 2004 až 2008 vykazujú mzdy v týchto troch mzdových  pásmach nasledujúce  priemerné  POMB:

Tab.5 POMB a percentuálne početnosti v pásmach solidarity
 

Je nad rámec možností tohto príspevku popisovať spôsob, akým sa kvantifikujú  početnosti a POMB v jednotlivých mzdových pásmach.; ak niektorí z čitateľov príspevku bude mať záujem o podrobnosti výpočtu, rada mu ich poskytnem.
V stĺpcoch 2-4 sú uvedené priemerné POMB v pásme, v stĺpcoch 7-9 sú modifikované POMB:
Výsledok procesu poklesu solidarity medzi rokmi 2004 až 2008 sa samozrejme prejaví aj na priemernej miere náhrady. Ide o stav, v ktorom sa pri priznaní dôchodku postupne cca 60-tim percentám dôchodcov znižuje individuálna miera náhrady a cca 24 percentám dôchodcov sa zvyšuje individuálna miera náhrady. Celkový dopad klesajúcej solidarity na nastupujúce kohorty dôchodcov je nasledujúci. V stĺpci 12 je rozdiel medzi priemernou mierou náhrady podľa pri klesajúcej solidarite a pri solidarite z roku 2004.

A opäť vzhľadom k rozsahu príspevku nebudem uvádzať podrobnosti výpočtu a len uvediem, že pokles percenta modifikácie  POMB  spôsobil medzi rokmi 2004 až 2008 celkový pokles priemernej miery náhrady o 0,69 percentuálneho bodu. Z vyššie uvedených čísel je vidieť, že priemerná miera náhrady u novo priznávaných dôchodkov je aj v súčasnosti vyššia ako 50% a nie je rovnaká ako miera náhrady určená z priemernej mzdy.

2.5 Predčasné starobné dôchodky
Zhubný vplyv predčasných starobných dôchodkov na priemernú mieru náhrady netreba v kontexte vyššie popísaného zvlášť popisovať. Samotným faktom, že sú priznávané nižšie ako riadne dôchodky, spôsobujú nižší náhradový pomer v čase dovŕšenia dôchodkového veku, v ktorom sa začnú započítavať do priemernej miery náhrady. V platnom právnom stave, ktorý obmedzuje dobu možnosti uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok na dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku ide o zníženie dôchodkov o maximálne 12%. Ich obľúbenosť na Slovensku je značná a čo je ešte horšie, viac k nim inklinujú muži. A tí majú vyššie dôchodky ako ženy. Asi to bude tým, že ich stredná doba života je u mužov kratšia ako žien........ 

3. Záver
Priemerná miera náhrady je v slovenských podmienkach funkciou náhradového pomeru, pomeru valorizácie a rastu priemernej mzdy, miery solidarity, štruktúry a výšky  priznaných starobných dôchodkov v minulosti, predlžovania dôchodkového veku a počtu priznávaných predčasných starobných dôchodkov. Pri dlhodobých projekciách k tomu musíme priradiť  aj meniacu sa demografiu Slovenska.
Ak si niekto dáva úlohu zmeniť trend poklesu priemernej miery náhrady, musí si byť vedomý, že ide o finančne mimoriadne náročnú záležitosť, navyše s pochybným efektom v dlhodobom horizonte. Ak niekto kritizuje pokles priemernej miery náhrady, musí si byť vedomý, že to nutne neznamená reálny pokles dôchodkov. Som presvedčená, že priemerná miera náhrady nemá v podmienkach prebiehajúcich zmien v dôchodkovom systéme vysokú vypovedaciu hodnotu a pri jej interpretácii treba dôsledne analyzovať príčiny jej rastu alebo poklesu. Veď napríklad nárast jej hodnoty z dôvodu vysokej inflácie nie je nič moc.
Priemerná miera náhrady dlhodobo klesá, náhradový pomer aj individuálna miera náhrady po reforme vzrástla. Súčasný pokles hodnoty náhradového pomeru a individuálnej miery náhrady je výsledkom pôsobenia trhových síl (rastu miezd a inflácie) a nie sú dôsledkom konkrétnej dôchodkovej politiky. A bolo by dobre, keby to tak aj naďalej ostalo, lebo väčšina intervenčných zásahov sa míňa cieľa.

Komentáre

Reštitúcia dôchodkov bola všetkými doteraz fungujúcimi vládami ignorovaná. Mám na mysli nedocenenie vysokoškolsko
vzdelaných ľudí komunistickým režimom v dôsledku nízkych miezd voči tzv, členom robotníckej triedy,ktorí majú vysoké dôchodky nezaslúžene.Konkretne:Učiteľ má podstatne nižší dôchodok ako jeho žiak so základným vzdelaním.

Autorka má možnosť odpovedať na predchádzajúcu reakciu. Verím, že tak vykoná.

anonym:ale si tomu dal,ty mas ten nizky dochodok asi zasluzene.
Ine by bolo,ked by si bol napisal,ze ucitel ma nizky dochodok nezasluzene.

Feedback