Poznámky k volebnému programu strany Sloboda a Solidarita

Zabezpečia prácu pre každého, kto pracovať chce, ale naozaj?

Je na škodu veci, že väčšina ľudí nezvykne čítať volebné programy. Tie totiž vypovedajú o mnohom. Nielen o ideovom svete politickej strany, ale aj o spôsobe, akým tento svet prezentuje. Volebné programy sú často plné hodnotiacich analýz, všeobecných východísk, hmlistých zámerov a len málokedy dávajú priestor konkrétnym riešeniam.

Volebný program strany Sloboda a Solidarita (SaS) takýto nie je.

Obsahuje súbor konkrétnych návrhov, ale... Chýba im ucelenejšia filozofia, či precíznejšia identifikácia problémov, ktorých riešenie tvorí nosné témy pre nasledujúce volebné obdobie
Ja sa venujem problematike sociálnych vecí a preto som svoje poznámky k volebnému programu SaS zamerala výlučne na túto oblasť.


Zaujali ma tri časti volebného programu:
1. Práca namiesto dávok, bez práce ani cent
2. Pomoc v hmotnej núdzi
3. Rodinná politika


Téma č. 1: Práca namiesto dávok, bez práce ani cent


Zhrnutie zámeru:

Zabezpečíme prácu pre každého, kto pracovať chce. Zároveň každému poberateľovi dávky v hmotnej núdzi poskytneme zmysluplnú prácu za minimálnu mzdu vyplácanú na dennej báze. Túto činnosť zabezpečí nová štátna agentúra.
 

Plná zamestnanosť! Ajhľa, sen každého utopického socialistu.

Zažila som ju a mnohí z vás tiež. Viete aká je ceny za plnú zamestnanosť: katastrofálna výkonnosť pracovnej sily vyvolaná prebytkom pracovnej kapacity. Každému súdnemu človeku musí byť zrejmé, že na otvorenom trhu práce nie je štát schopný vytvoriť 300 000 zmysluplných pracovných príležitostí pre nezamestnaných.

A to SaS vie.

Prvé čo ma na tomto zámere zarazilo je voľba skupiny, ktorej sa má poskytnúť zmysluplná práca za minimálnu mzdu. Nie nezamestnaným, ale ľuďom v hmotnej núdzi. Ale veď existuje množstvo nezamestnaných, a dokonca dlhodobo nezamestnaných, ktorí nie sú v hmotnej núdzi. Rodín, kde manžel nemá prácu, a manželka prácu má, nie je málo a platí aj opačné garde. Tieto rodiny nie sú mnohokrát v hmotnej núdzi, ale sú na jej hranici, preto nie je ničím opodstatnené vynechávať ich zo štátnej podpory zamestnávania.

Bolo by korektné, aby sa aj počas predvolebnej kampane pomenúvali veci pravými menami. Tento návrh totiž smeruje k vytvoreniu masívneho chráneného trhu práce pre nezamestnaných, založeného na verejnoprospešných prácach, ktorých objednávateľom aj realizátorom je štát. A je tiež namieste povedať, že to nie je žiadna nová idea. Ide o vec, ktorá je známym nástrojom intervencií štátu do trhu práce určeným na zamestnávanie najmä dlhodobo nezamestnaných. Raz sú to sociálne podniky, inokedy medzitrh práce, alebo inkluzívny trh práce, ale cieľ je stále rovnaký – znížiť závislosť nezamestnaných osôb na sociálnom systéme a pripraviť ich na zárobkovú činnosť na otvorenom trhu práce. V navrhovanom koncepte sa presúvajú finančné zdroje zo systému pomoci v hmotnej núdzi na dotovanie miezd na pracovné miesta vo verejnoprospešných službách a iných činnostiach, na ktoré inak nie sú prostriedky. Ako príklad môžem uviesť opravu hradov, čistenie lesov a sociálne služby pod.

To je rozumná vec, no jej realizácia je komplikovanejšia ako sa na prvý pohľad zdá. Ide totiž aj o prostriedky z Európskej únie a tá má pravidlá na ich využívanie jasne vymedzené.

Ako každá vec aj táto sa dá urobiť zmysluplne alebo zle. Existujú sociálne podniky, ktoré fungujú v súlade so svojím poslaním, rovnako existujú „vytunelované“ sociálne podniky, ktoré založili hlbokú nedôveru v tento typ riešenia dlhodobej nezamestnanosti.

Mám isté pochybnosti o úspešnosti navrhnutého riešenia a to z nasledujúcich dôvodov:

a) Verejné práce má organizovať jedna štátna agentúra. Organizovať prácu pre 300 000 ľudí je akcia enormného rozmeru. Na Slovensku je asi len pár jednotlivcov, ktorí majú skúsenosť s organizáciou práce pre takýto počet ľudí. A ak vôbec existujú, asi nepracujú vo verejnom sektore. Len na administráciu dávok v hmotnej núdzi a evidenciu uchádzačov o zamestnanie potrebujú úrady práce tisícky zamestnancov. Minimálne s takým istým počtom zamestnancov by bolo potrebné uvažovať aj pri organizácií prác na chránenom trhu práce. Ak to má mať zmysel, potom zamestnancami štátnej agentúry by mali byť nezamestnaní z vyšším vzdelaním. Ale štátna správa s takýmto typom zamestnávania nemá skúsenosti, a obávam sa, že organizačného hľadiska je zvládnutie administratívy verejných prác z jedného centra nereálne.

b) Jednotná minimálna mzda pre všetkých zamestnancov na chránenom trhu práce je chiméra. Administratívni zamestnanci, ktorí by mali organizovať prácu a denne vyplácať mzdu nemôžu pracovať za minimálnu mzdu. A hádam to tak ani nebolo mienené. Alebo sa mýlim?

c) Ak má ísť o riadny pracovný pomer, potom bude problém s výplatou mzdy na dennej báze. Zákonník práce takúto formu odmeňovania nepozná a vymedzuje, že mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, ak sa v kolektívnej zmluve nedohodlo inak. Iná stránka tohto nápadu je opäť administrácia denného vyplácania mzdy. Napríklad 10 nezamestnaných bude čistiť les v mieste A, iných 10 v mieste B, ktoré je 10 km vzdialené od miesta A. Po skončení pracovnej doby bude potrebné vyplatiť dennú mzdu. Kto a kde to bude robiť?

Mimochodom, tento problém už riešil Inštitút zamestnanosti v rámci projektu „Inkluzívny trh práce“. Počíta so zapojením súkromného sektora na realizáciu inkluzívneho trhu práce a výber realizátorov prác bol navrhnutý cez verejné výberové konanie.

A čo s ostatnými aktívnymi nástrojmi trhu práce, zaniknú, utlmia sa? Na túto otázku volebný program SaS neodpovedá.


Téma č. 2:  Pomoc v hmotnej núdzi

Zhrnutie:
Zrušíme dávky v hmotnej núdzi a všetky príspevky k tejto dávke. Tí, ktorí neprídu do práce, dostanú od štátu jedno teplé jedlo denne bez nároku na akékoľvek peňažné dávky.


Toto je najextrémnejšie opatrenie v sociálnej oblasti a mnohým radikálom a milovníkom jednoduchých riešení sa bude pozdávať. Ale:


1. Ústava SR v článku 39 ods.2 uvádza, že každý kto je v hmotnej núdzi má nárok na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.
2. Zákon 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi ustanovuje podrobnosti o tom, čo sú základné životné podmienky.
3. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ďalej Pakt), ktorým je SR viazaná a je jeho zmluvnou stranou od roku 1993 ako následnícky štát ČSFR, vymedzuje legislatívny pojem “základné životné podmienky”. Článok 11 ods.1 uvedeného Paktu ich definuje ako výživu, šatstvo a bývanie .
Tento záväzok Slovenskej republike treba mať vždy na pamäti, ak sa novo definuje pomoc v hmotnej núdzi. Dnešné vymedzenie základných životných podmienok v zákone 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi cit.:
“Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie“
je už na hranici súladnosti s Paktom. Z toho vyplýva, že na pomoc v hmotnej núdzi v rozsahu základných životných podmienok má nárok každá osoba v hmotnej núdzi bez splnenia ďalších podmienok. Výška tejto nevyhnutnej pomoci je na Slovensku diferencovaná podľa počtu spoločne posudzovaných osôb, u jednotlivca ide o 60,5 eur mesačne.
Ale len poskytovanie jedného jedla denne je v rozpore s Paktom, pretože ignoruje výdavky na bývanie a nevyhnutné ošatenie. Ak by sme sa vybrali cestou neposkytovania pomoci v hmotnej núdzi v rozsahu nevyhnutných životných podmienok, potom je potrebné
• zmeniť Ústavu SR
• vypovedať účasť SR na Pakte písomným oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, čo by bol možno až svetový unikát
4. Porušenie Dohovoru o právach dieťaťa je tiež nezanedbateľnou stránkou tohto navrhovaného opatrenia:
“Každé dieťa má právo na zabezpečenie životnej úrovne, primeranej jeho telesnému, duševnému, duchovnému, morálnemu a sociálnemu rozvoju. Rodičia majú prvoradú povinnosť zabezpečiť dieťaťu primeranú životnú úroveň. Povinnosťou štátu je zabezpečiť, aby sa táto povinnosť plnila a mohla plniť. Zodpovednosť štátu môže zahrňovať materiálnu pomoc rodičom a ich deťom.”
Ako teda rozumieť v kontexte Dohovoru, že bude poskytované jedno teplé jedlo denne občanovi ktorý nepríde do práce? Aj jeho manželke? Aj jeho deťom?
Nie je jednoduché napojiť dávky v hmotnej núdzi na výkon zárobkovej činnosti bez porušenia záväzkov, ktoré SR v tejto oblastí má a bez porušenia Ústavy SR. Tadiaľto cesta nevedie.
Kde je priestor na korekciu systému?
Týka sa najmä príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. V prípade obyvateľstva v produktívnom veku podmieniť všetky takéto príspevky vykonávaním zárobkovej činnosti, alebo inej aktivačnej činnosti. A najmä je potrebné zrušiť príspevky za plnenie povinnej školskej dochádzky a zamyslieť sa nad tým, ako ďalej s príspevkami, poskytovanými obcami.
Ale vráťme sa k volebnému programu SaS. Ako by vyzeral ich návrh na zrušenie dávok v hmotnej núdzi v praxi?
Príklad č. 1: Dlhodobo nezamestnaný s manželkou a 4 deťmi
Takýto muž začne pracovať za minimálnu mzdu 327,2 €, čo je 365,42 € čistého. Okrem toho bude mať rodina nárok na rodinné prídavky vo výške cca 88,04 €. Manželka bude mať nárok na ochranný príspevok 63,07 €. Takže peňažné príjmy rodiny v porovnaní so životným minimom by boli nasledujúce:
Príjem rodiny podľa navrhovaného stavu
- čistá mzda: 365,42eur
- prídavky na deti :88,04 eur
- ochranný príspevok: 63,07 eur
- spolu: 516,53 eur
Životné minimum takejto rodiny: 668,85 eur
Títo ľudia sú v stave hmotnej núdze, ale pretože dávky v hmotnej núdzi budú zrušené nemajú nárok na pomoc v hmotnej núdzi, čo je porušenie Ústavy SR.


Príklad č. 2: Osamelá dôchodkyňa s dôchodkom 150 eur

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi má každý občan, ktorého príjem je pod hranicou životného minima. Aj poberatelia starobných dôchodkov majú nárok na pomoc v hmotnej núdzi, ak ich dôchodkové príjmy nedosahujú životné minimum. Zrušením dávok v hmotnej núdzi a ponechaním iba ochranného príspevku sa samozrejme zmení aj rozsah pomoci pre dôchodcov s nízkymi dôchodkami. Osamelá dôchodkyňa s dôchodkom 150 eur má v platnom právnom stave má nárok na pomoc v hmotne núdzi vo výške 68,87 €. Po zrealizovaní navrhnutého zámeru sa nárok scvrkne o 5,8 eur, čo nie je ani spravodlivé ani solidárne.


Téma č. 3. Rodinná politika


Zhrnutie:
Presadíme zvýšenie materskej tak, aby dosiahla výšku 100 percent predchádzajúceho čistého príjmu rodiča. Predĺžime možnosť čerpania príspevku na starostlivosť o dieťa pre pracujúcich rodičov. Prijmeme zákon o profesionálnych rodinách a budeme systematicky znižovať počty detí v detských domovoch. Deti patria do rodín, nie do domovov. Zabezpečíme, aby bola v rámci porozvodovej starostlivosti o deti preferovaná striedavá osobná starostlivosť


Pred tým, ako začnem posudzovať návrh SaS v kontexte podpory rodiny zhrňme, čo sa v podpore mladých rodín udialo za ostatného roku a pól.
Predchádzajúca pani ministerka práce Tomanová zaviedla diferencovaný rodičovský príspevok a to podľa vzniku nároku na materské. Výška príspevku pre ženy, ktorým nevznikol nárok na materské bol stanovený na 164,2 € inak na 256 €. Nebudem sa vracať k dôvodom prečo tak urobila, ale v zásade platí, že jednotlivé komponenty sociálneho systému by nemali meniť svoju funkciu a rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a ako taká by mala slúžiť na sociálne účely. Teda mala by to byť dávka solidárna a nie zásluhová. V tomto zmysle bolo zavedenie vyššieho rodičovského príspevku pre poistené ženy nesystémové a zjednotenie rodičovského príspevku pre všetky oprávnené osoby bol krok správnym smerom. O tejto téme som napísala v čánku "Zasluhový rodičovský príspevok je nezmysel" 

Ale zároveň si netreba zastierať oči a tvrdiť, že počas tohto volebného obdobia sa výrazne pomohlo rodinám v období po narodení dieťaťa do troch rokov jeho veku. To nie je celkom pravda. Výraznejšie sa pomohlo rodinám v ktorých matka nebola nemocensky poistená. Tým sa rodičovský príspevok sa zvýšil zo 164,2 € na 194,7 €. No niektorým poisteným ženám sa príjem do troch rokov veku dieťaťa znížil.

Najmenej zarábajúce ženy postihlo zjednotenie výšky rodičovského príspevku najviac. Nekompenzovalo to ani zvýšenie miery náhrady príjmu z 55% na 60%.Pri mesačnej mzde 350 eur to znamenalo pokles príjmu rodiny za tri roky o 2145 eura, pri mzde 1000 eur pokles o 1016 eur a pri mzde 2000 eur bol pokles 768 eur. Najviac získali nezamestnané ženy, ktorých príjem stúpol o 932 eur.
A čo by vyriešilo zvýšenie miery náhrady na 70%, čo zodpovedá 100% čistého príjmu pred vznikom nároku na materské v roku 2012 tak ako to navrhuje SaS?
Zvýšením rodičovského príspevku na 194,7 eur sa voči roku 2010 zvýši príjem nezamestnaných žien o 1098 eur. Žene so mzdou 350 eur bude pokles príjmu voči roku 2010 stále vysoký, ide o 1738 eur, pri mzde 1000 eur sa rozdiel voči roku 2010 zredukuje na 101 eur, ale pri mzde 2000 eur už bude rozdiel voči roku 2010 + 441 eur.
Je jasné, že táto koncepcia podpory rodiny je výhodná pre nezamestnané ženy a pre dobre zarábajúce ženy. Nízko a stredne zarábajúce ženy na nej tratia. A to sa mi nepáči. Podľa môjho názoru súbeh materského a rodičovského príspevku, alebo jeho časti je lepšie riešenie.

Okrem návrhu na predĺženie podporného obdobia na poberanie príspevku na starostlivosť o dieťa niet v rodinnej politike navrhované nič závažné. Znižovanie počtu detí v detských domovoch a podpora profesionálneho rodičovstva sú témy v riešení a je na nich politická zhoda. Nič nové, iba demonštrácia postoja SaS.

SaS vyhýba väčším liberálnym a aktuálnym témam ako je napríklad modernejšie definovanie rodiny. Bez neho je zámer cit: „Zrovnoprávnime postavenie dvoch osôb rovnakého pohlavia žijúce v registrovanom partnerskom zväzku“ nie veľmi reálne.
Podobne riešenie nároku na pozostalostné dôchodky viacerým životným partnerom (exmanželky, exmanželia). Toto je téma, ktorej sa konzervatívne aj ľavicové strany na Slovensku vyhýbajú a je tu miesto práve pre liberálov.

Záver.
Volebný program SaS pôsobí v časti venovanej sociálnym veciam ako súbor nápadov bez vízie a cieľa. Navyše koncept Podpory v hmotnej núdzi je podľa mňa úplne nedomyslený a nie je v rámci prijatých záväzkoch Slovenskej republiky realizovateľný.

Pridať komentár

Feedback