Povinne versus dobrovoľne

Pred pár dňami som sa zúčastnila diskusie na tému „2. piliér v procese zmien“, ktorej účastníkmi boli aj poslanci NR SR za stranu SMER páni Kažimír, Ondruš, Počiatek a poslanec za stranu SDKÚ pán Kaník.

Podľa môjho úsudku mimoriadne zaujímavá diskusia priniesla pre mňa aj nasledujúce poznatky o vzťahu súčasnej opozície k starobnému dôchodkovému sporeniu
problém nie je v tom, či starobné dôchodkové poistenie má, alebo nemá existovať, spor je v obsahovej stránke pripravovaných zmien, pričom kruciálnymi záležitosťami sú dve veci a to
zachovanie garancii v rozsahu, ktorom boli do systému zavedené v minulom volebnom období
dobrovoľná účasť na starobnom dôchodkovom sporení

Dnes samozrejme nepoznáme oficiálne stanoviská jednotlivých strán vládnej koalície  k zachovaniu garancii ani k zavedeniu povinnej účasti na starobnom dôchodkovom sporení (2.piliér), ale zdá sa mi, že to, čo bude rozdeľovať rozhodujúcich politických aktérov, bude povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení.

Cieľom tohto článku je prispieť k diskusii o povinnej účasti občanov na štátom organizovanom dôchodkovom zabezpečení a to spísaním hlavných argumentov podporujúcich existenciu povinnej alebo dobrovoľnej účasti obyvateľstva na starobnom dôchodkovom sporení.
Ak sa otvára diskusia o povinnej účasti poistencov na starobnom dôchodkovom sporení je legitímne položiť si otázku, či je vôbec potrebná povinná účasť aj na dôchodkovom poistení (1.piliér) a kde sú zdroje motivácie na zavedenie povinnej účasti občanov na dôchodkovom poistení, ktoré v podstate ani nevykazuje všetky znaky poistenia.
 
1. Je opodstatnené povinné dôchodkové poistenie?

Podľa článku 39 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej len ústava) občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu ako aj pri strate živiteľa.
Podľa ods.2 toho istého článku ústavy každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc v hmotnej núdzi, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.
Základné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktorého podrobnosti sú v súlade s ústavou upravené zákonom, je realizované prostredníctvom systému dôchodkového zabezpečenia. V súčasnosti má dominantnú pozíciu v hmotnom zabezpečení v starobe systém sociálneho poistenia, ktorého súčasťou je aj systém dôchodkového poistenia.
Dôchodkové poistenie je štátom garantovaný systém založený na osobnej participácii na hmotnom zabezpečení v starobe v rámci ktorého je starobný dôchodok chápaný ako poistná dávka. Nárok na dávku je podmienený  dobou poistenia a dovŕšením dôchodkového veku a nesplnením podmienok nároku samozrejme nevzniká nárok starobný dôchodok. To ale neznamená, že takýto občan zostane v starobe bez prostriedkov pretože  podľa ústavy má nárok na pomoc v hmotnej núdzi.

A práve to je základná motivácia pre existenciu povinnej účasti na 1.piliéri.

Čo by mohlo s vysokou pravdepodobnosťou nastať, ak by účasť na dôchodkovom poistení nebola povinná?

a) produktívna populácia v nízkej a strednej príjmovej úrovni by sa masovo nezúčastňovala na dôchodkovom poistení z dôvodu, že by preferovala krátkodobú spotrebu pred spotrebou dlhodobo odkladanou na účely zabezpečenia príjmu v starobe. Spoliehala by sa na ústavné garancie minimálnej sociálnej ochrany v starobe a tento známy fenomén rozhodovacej miopie by  vytvoril veľmi početnú skupinu osôb, v starobe závislých na dávkach v hmotnej núdzi. A ako voliči by zneužívali svoju početnosť na vytváranie tlaku na zvyšovanie sociálnych dávok na úkor iných štátnych priorít, čo je možné označiť ako stratu zodpovednosti voči produktívnej populácii a určite by to viedlo k medzigeneračnému konfliktu. Do tejto skupiny je potrebné zaradiť aj špekulácie s krátkodobým dôchodkovým poistením, ktoré by generovalo minimálny dôchodok, ak by existoval

b) bohatá časť produktívnej populácie by takýto koncept privítala. Individuálnym sporením by si dokázala zabezpečiť príjem v starobe dokonca lepšie ako v štátom organizovanom systéme, ktorý zvyčajne obsahuje v dávkovej politike solidárne prvky. Preto by nemala motív byť účastná na verejnom systéme dôchodkového poistenia nielen pre preferencie skupiny a), ale aj preto, že rozsah prerozdeľovacich procesov  v dôchodkovom poistení je politická, dlhodobo ťažko odhadnuteľná záležitosť a teda riziková záležitosť. Takéto prostredie by u bohatších iniciovalo stratu solidarity s chudobnejšími poistencami.

Som presvedčená, že priebežne financovaný dôchodkový systém s dobrovoľnou účasťou by neplnil očakávanú funkciu ochrany proti chudobe v starobe a už vôbec nie funkciu zabezpečovania primeraného hmotného zabezpečenia v starobe. Z uvedených dôvodov pre mňa vyplýva záver, že povinná účasť na dôchodkovom poistení má opodstatnenie, bez jej prítomnosti by vzniklo prostredie vyvolávajúce tendencie k morálnemu hazardu spojeného so stratou zodpovednosti u chudobnejších obyvateľov jednej strane a stratou solidarity u bohatších na druhej strane. Skrátka, povinné dôchodkové poistenie je prevenciou pred masovou závislosťou obyvateľstva v poproduktívnom veku na štátnych sociálnych dávkach a to je zdrojom oprávnenia, aby v predmetnej veci bola štátom obmedzená sloboda rozhodovania o účasti na starobnom dôchodkovom poistení

2. Je opodstatnená povinná účasť v starobnom dôchodkovom sporení?

Ak prijmeme východisko, že doplnkové dôchodkové sporenie je nespochybniteľne považované za dobrovoľnú schému dôchodkového zabezpečenia na Slovensku, potom ide o problém obsahového vymedzenia povinného a dobrovoľného komponentu tohto zabezpečenia začlenením 2.piliéra do jednej alebo druhej schémy.

Povinné dôchodkové poistenie, ako poistenie garantované štátom, je v demografickom ohrození a to už v SR ( chvála pánu Bohu) rozhodujúci politickí aktéri nespochybňujú. V ňom štát berie zodpovednosť za úroveň starobných dôchodkov a je pravda, že do istej miery môže vždy vyčleniť štátne rozpočtové zdroje na udržanie istej úrovne dôchodkov. A to aj za cenu financovania iných štátnych politík, ale zároveň je tiež jasné, že takýto postup má svoje rozpočtové limity.
O tom kto sú nepriatelia stability priebežne financovaných dôchodkových systémov a fondovo orientovaných dôchodkových systémov sa už popísalo veľa. A uplynulé roky ukázali, že každý zo systémov má svojich úhlavných nepriateľov, ale zároveň platí, že každý zo systémov nie je celkom odolný voči nepriateľom toho druhého.
Napriek tomu diverzifikácia rizík finančnej nestabilnosti oboch systémov zostáva vysoko aktuálna požiadavka a zároveň aj základný motív pre existenciu starobného dôchodkového sporenia.

2.1  Argumenty v prospech povinnej účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
 
Sporenie je dlhodobá záležitosť a nie je v silách a intelekte žiadneho človeka kvalifikovane prognózovať vývoj  miery inflácie a úrokových miery resp. výnosovosti akumulovaných aktív na obdobie 30 až 40 rokov, rovnako je problematické prognózovať správanie politických aktérov vo vzťahu k priebežne financovanému dôchodkovému systému. Účasť v jednotlivých piliéroch dôchodkového zabezpečenia je spojená so špecifickými rizikami a pri nepovinnej účasti na starobnom dôchodkovom sporení jedna skupina poistencov diverzifikuje riziká vzniku nízkych príjmov v starobe, iná skupina tieto riziká nediverzifikuje.  
Povinná účasť na 2.piliéri vytvára uniformitu diverzifikácie rizík v dôchodkovom zabezpečení obyvateľstva a tá má svoje nesporné prednosti.

Umožňuje
a) jednotné štátne intervencie pre všetkých účastníkov dôchodkového zabezpečenia v prípade výskytu niektorého z rizík ohrozenia stability dôchodkového systému
V dlhodobom horizonte je reálny scenár, v ktorom klesne demografická výnosovosť 1.piliéra na úroveň, ktorá bude vyžadovať na udržanie primeraného hmotného zabezpečenia poistencov v starobe silné intervencie zo strany štátu. Pretože 2.piliér je rádovo nižšie závislý na demografickom vývoji, neprenesie sa pokles počtu poistencov do hospodárenia fondov starobného dôchodkového sporenia a pri nepovinnej účasti v 2. piliéri vzniknú dve skupiny poistencov, tí, na ktorých sa dôsledky demografického poklesu prenesú v plnej intenzite a tí, na ktorých sa prenesie v polovičnej intenzite.
A hneď vznikne problém, či sa štátna pomoc bude vzťahovať na celý dôchodok, alebo len na dôchodok z 1.piliéra. Ak sa stane, že súčet príjmov z 1. a 2.piliera prekročí limit do ktorého by sa štátna pomoc poskytovala, dostaneme sa do právnej dilemy. Pretože štátna sociálna pomoc je viazaná na celkový príjem občana, sporitelia by nárok na pomoc nemali, na druhej strane vznikne diskriminácia a to na základe typu dôchodkového zabezpečenia. Ťažko sa bude hľadať spravodlivé riešenie, lebo  pokles príjmov nastane aj u sporiteľov, len možno nebude štátom sanovaný.

b) existenciu univerzálnej  dávkovej politiky
Už dnes je problém s určovaním dôchodkov  pre „jednopiliérových“ a „dvojpilierových“ dôchodcov, stále je otázne, či je správne nastavený pomer starobného  dôchodku  z 1.piliéra pre sporiteľa voči poistencovi, nezúčastnenom na sporení. A to ešte neriešime otázku minimálneho dôchodku, lebo tu bude viac problémov na riešenie.....

c) existenciu rovnakej miery vynútenej solidarity
Je problematické určiť v 1.piliéri spravodlivú mieru vynútenej solidarity v prostredí dvoch typov dôchodkového zabezpečenia, pričom každý z nich má iné prerozdeľovacie procesy. A to chcem zdôrazniť, na rozdiel od mnohého čo už na túto tému zaznelo, že aj pri dôchodkoch z dôchodkového sporenia existujú prerozdeľovacie procesy, len sa inak nazývajú, ale je nad rámec možností tohto článku popísať teoretický základ konštrukcie komutačných čísel.
V súčasnosti platí, že dvaja poistenci s rovnakým vymeriavacím základom, z ktorých jeden je len poistenec a druhy aj sporiteľ, neprispievajú k tvorbe solidárnych zdrojov rovnako. Počas obdobia platenia poistného je sporiteľ (cez platby zamestnávateľa) nútený platiť poistné do rezervného fondu solidarity (RFS) z celého vymeriavacieho základu. Z RFS sa ale financujú dôchodky takže vklad sporiteľa do RFS sa premietne do dôchodku v polovičnej výške, kým vklad poistenca, ktorý nie je sporiteľom, sa premietne v plnej výške.

d) rovnaká „cena“ jedného eura dôchodku
Druhá vynútená solidarita je na strane dávok. Jej demonštráciu možno sledovať na nasledujúcom  príklade v ktorom uvažujeme troch poistencov s dobou poistenia 40 rokov a ktorým je v roku 2011 priznaný starobný dôchodok. Jeden z troch poistencov je 40 rokov sporiteľ.  Pre jednoduchosť uvažujme, že priemerný osobný mzdový bod  predstavuje vymeriavací základ zodpovedajúci roku 2010

Je zreteľné, že z rovnakého vymeriavacieho základu  769 eur pre 1.piliér zaplatí poistenec poistné celkom 83 975 eur a získa dôchodok 383 eur, kým sporiteľ s rovnakým vymeriavacím základom zaplatí 101 508 eur a získa nižší dôchodok - 360 eur, pretože metodika výpočtu starobného dôchodku je taká, že sa vypočíta dôchodok ako pre nesporiteľa a z neho sa prizná polovica. Lenže u POMB nad 1,25 je zavedená vynútená solidarita a  dôchodok sa znižuje, v tomto prípade znižuje o cca 16%. Je to spravodlivé? A ako by sa to malo opraviť? Vždy budeme mať problém so spravodlivosťou, lebo opačný prípad, kedy na sporiteľa budeme hľadieť ako na poistenca s nižším vymeriavacím základom má tiež svoje problémy, napríklad aj v tom, že zavedenie 2.piliera je spojené s vysokými transformačnými nákladmi a preto je opodstatnené, že sa na nich podieľajú sporitelia viac ako poistenci. Pri povinnej účasti na starobnom dôchodkovom sporení takýto problém nevzniká a cena jedného eura dôchodku je pri rovnakých vymeriavacích základoch rovnaká pre všetkých poistencoch

c) jednotné legislatívne prostredie pre poistencova sporiteľov

 Nie je komplikovaný len jazyk sociálnej legislatívy, komplikované je celé právo sociálneho zabezpečenia. Preto netreba nijakým spôsobom podceňovať očakávanie, že nepovinná účasť na dôchodkovom sporení si vynúti osobitný právny rámec pre účastníkov jednopiliérového dôchodkového zabezpečenia a účastníkov starobného dôchodkového sporenia a teda zase zvýšenie komplikovanosti predmetnej legislatívy. Niet čo závidieť legislatívcom, ktorí by  formulovali prechodné ustanovenia, lebo tie vedia mať čaro....

2.2 Argumenty v prospech nepovinnej účasti na starobnom dôchodkovom sporení

Nie je celkom šťastne zvolený názov 2.piliéra, lebo v podstate starobné dôchodkové  sporenie  nie je sporenie ale investovanie a ako každé investovanie má aj toto investovanie svoje investičné riziká. A znovu sa vrátim k nedávnemu stavu finančnej krízy, ktorý znamenal prepad hodnoty aktív sporiteľov, v niektorých štátoch dokonca taký drastický prepad popri ktorom slovenský systém dôchodkového sporenia s výnosmi okolo nuly vyzeral ako úspešný produkt. Ale  bez výnosov 2.piliér nemá zmysel, lebo len zhorší situáciu v dôchodkových príjmoch poistencov a to je fakt.
Dlhodobé sledovanie finančných trhov však ukazuje, že predpoklad o zhodnocovaní vkladov sporiteľov  s vysokou pravdepodobnosťou zabezpečí dôchodky porovnateľné s 1.piliérom, ak nie vyššie. Ale pohybujeme sa v oblasti počtu pravdepodobnosti a preto nik nemá garantované, že sa tak aj stane. A tu je základný problém v povinnej účasti v 2.piliéri pretože vzniká otázka, či štát má resp. môže nútiť svojich občanov, aby vstupovali do rizika v súvislosti so zabezpečovaním ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
Inak povedané, účasťou v systéme starobného dôchodkového sporenia stráca poistenec časť štátnych garancií na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Je viacero argumentov, aby takýto akt urobil dobrovoľne. Z argumentačnej výzbroje pre obhajobu dobrovoľnej účasti v 2.piliéri považujem za kľúčové nasledujúce argumenty

a) Nie je obmedzovaná sloboda rozhodovania občana o spôsobe jeho dôchodkového zabezpečenia

Pre 2.pilier nie je možné mechanicky preniesť argumentáciu pre povinnú účasť v 1.pilieri. Tu už nie je témou či je nutné sa dôchodkovo zabezpečovať alebo nie, tu ide o spôsob zabezpečenia a to je „iné kafe“.

b) sporiteľ preberá riziko neúspechu za účasť v dvojpiliérovom dôchodkovom poistení  na seba

To je dôležité, lebo pri povinnej účasti  v podstate zodpovednosť za individuálny  neúspech sporenia zostáva na štáte, ktorý si vynútil povinnú účasť na dôchodkovom sporení a otázkou je, či v  prípade neúspechu nevznikne problém s interpretáciou primeranosti hmotného zabezpečenia v starobe, ktorý garantuje ústava. Podľa jedného vyjadrenia Ústavného súdu SR je primeranosť posudzovaná voči príjmom v produktívnom veku a keď z okolností, ktoré sporiteľ nemohol ovplyvniť ( bol povinne zúčastnený v 2.piliéri), nedosiahne primeraný dôchodok mal by štát doplácať na „primeraný“ dôchodok?

d) sporiteľ je motivovaný zreálňovať svoje  očakávania na výšku starobného dôchodku

Dobrovoľná účasť na starobnom dôchodkovom sporení podnecuje sporiteľov k sledovaniu vývoja vlastných aktív a motivuje k  osobnej sa účasti na tvorbe investičného portfólia počas celého cyklu sporenia. To spôsobí aj zreálnenie individuálnych očakávaní na príjem v starobe a teda je to aj prispieva k predchádzaniu sociálneho napätia

e) sporiteľ akceptuje znevýhodnenie súvisiace so zvýšenou vynútenou solidaritou

Ako som uviedla vyššie, pri povinnej účasti na dôchodkovom sporení a pri rovnakom vymeriavacom základe je cena jedného eura dôchodku síce rovnaká pre všetkých poistencov, ale je vyššia ako pri neúčasti na 2. piliéri.

Záver:
Rozhodovanie o povinnej alebo dobrovoľnej účasti na starobnom dôchodkovom sporení je tiež problémom slobody rozhodovania v štátom organizovanom zabezpečení príjmu v starobe. Ak je sloboda rozhodovania, ako jeden zo znakov slobody, považovaná za najvyššiu hodnotu aj za cenu zníženia bezpečnosti (v tomto prípade bezpečnosti dôchodkových príjmov) , potom má miesto dobrovoľná účasť na starobnom dôchodkovom sporení, ak ale je bezpečnosť najvyšší imperatív v dôchodkovej politike, potom zabudnime na dobrovoľnosť.

Pridať komentár

Feedback