Kto usporí a kto neusporí

alebo ako z nízkeho poistného vznikne vysoký dôchodok.

Keď minister práce, sociálnych vecí a rodiny ohlási nejaké „systémové“ riešenie začína to byť tragikomické. Bolo by naozaj dobré, keby pánovi ministrovi niekto z jeho blízkych odborníkov podrobnejšie vysvetlil metodiku výpočtu dôchodkov z 1. a 2.piliera, inak bude naďalej hovoriť veci, ktoré vyvolávajú v najlepšom prípade zhovievavý úsmev, v horšom prípade zhrozenie.

Do kategórii úsmevných výrokov patrí aj jeho nedávne vyhlásenie, že najviac 35% sporiteľov si nasporí. Neviem na čo, lebo nasporí si každý, ide o to na aký dôchodok. Ďalej uviedol:

Potom je tu kategória 57 percent ľudí s príjmom do 500 eur. Tí môžu mať veľké problémy nasporiť si. Možno len s výnimkou mladých do 30 rokov, ktorým sa ešte príjem zvýši a majú pred sebou 30 – 40 rokov práce. V tejto kategórii je aj 27 percent ľudí s nulovým príjmom. Žiaden príjem z klasického pracovného pomeru zrejme ani mať nebudú. Aj pre nich je to absolútne nevýhodné. Keby boli len v prvom pilieri, neznehodnocoval by sa ich vklad o poplatky a okrem toho prvý pilier valorizuje dôchodky.“

Pracovné pomery sa členia podľa rôznych kritérií, napríklad podľa dĺžky pracovnej doby, alebo podľa typu pracovnej zmluvy. Ale „klasický pracovný pomer“ ...to je sila, aký je neklasický pracovný pomer? To len na okraj terminológie používanej pánom ministrom ktorou začína byť povestný.

Inak sémantický rozbor tohto textu by nebol od veci, napríklad
- 57% ľudí ( zrejme sporiteľov) má príjem do 500 eur
- V nich sú mladí do 30 rokov, ktorí majú pred sebou 30 až 40 rokov práce
- A z nich 27% má nulový príjem a už žiaden príjem nebudú mať.
To budú pracovať zadarmo?

Podstatné zo slov pána ministra je konštatovanie, že ľuďom, ktorí nemajú žiaden príjem, je výhodnejšie ostať v prvom piliéri ! !!!!!!!!!!


A tam im za obdobie, v ktorom nie sú povinne dôchodkovo poistení, vznikne nárok na starobný dôchodok? To je kde uvedené, lebo v zákone o sociálnom poistení nič takéto nie.

Toto predsa jeden minister práce nemôže hovoriť.

Azda s výnimkou niektorých arabských štátov nie je prakticky možné zaviesť akceptovateľný dôchodkový systém, ktorý občanom garantuje z nízkych, alebo žiadnych príspevkov do dôchodkového systému vysoké dôchodky resp. dôchodky porovnateľné s dôchodkami dlhodobých platiteľov poistného z vysokého vymeriavacieho základu. To by narážalo na elementárnu spoločenskú spravodlivosť, ktorá v etickej rovine stojí vyššie ako bezbrehá solidarita.

A v poistných dôchodkových systémoch je výskyt takéhoto javu vylúčený zo samotného princípu dôchodkového poistenia. Ukazuje sa, že porušovanie princípov poisťovania v mene solidarity je jadro prístupu, prezentovaného pánom ministrom a tu sa treba vážne zamyslieť nad tým, o čom je vlastne celý zámer vyhnať ľudí z 2.piliéra.

Programové vyhlásenie vlády R. Fica je plné slov o súdržnosti spoločnosti ako princípu na ktorom bude založený blahobyt Slovenska. Už toto samotné je omyl, lebo samotná súdržnosť bohatstvo národa nevytvorí. Solidaritu, ako atribút súdržnej spoločnosti, považuje vláda za potrebné zvýšiť tak v daňovej oblasti ako aj v politike dávok dôchodkového zabezpečenia.
A to má svoje konsekvencie, o ktorých sa málo hovorí, pretože o solidarite sa dobre počúva prijímateľom solidárnych benefitov, ale ona môže mať devastačné účinky na správanie donórov vynútenej solidarity. Prečo?

Lebo dávkovú dôchodkovú solidaritu je možné zaviesť len do priebežne financovaného, štátom garantovaného dôchodkového systému (PAYGOU systému), vo fondovom komponente sú dávky určované podľa „zákonov“ poistnej matematiky a tie našťastie parlament neschvaľuje. V PAYGO systéme je metóda výpočtu dôchodkových dávok určená zákonom a ten už parlament schvaľuje. Ale aj parlament by mal ctiť princípy poisťovania. Ak tak nečiní, potom dostáva dvojpiliérová konštrukcia dôchodkového zabezpečenia vážne trhliny, ktoré povedú k likvidácii starobného dôchodkového sporenia.

A o to teraz ide.

Síce potichúčky, s rečami typu „ my nie sme proti 2.pilieru, ale.. Ale zámer je už viditeľny a postupnosť krokov sa rysuje. Nie ako v Maďarsku znárodnením úspor, naša cesta je sofistikovanejšia.

Zmenšiť, znevýhodniť, zrušiť. A čo bude o 30 rokov nás momentálne netrápi.

AKO?

Ak vedľa seba fungujú dva plne zásluhové dôchodkové komponenty a to PAYGO systém (v našom prípade dávkovo orientovaný poistný systém) a fondovo orientovaný komponent (systém starobného dôchodkového sporenia) s povinnou účasťou občanov v oboch komponentoch, potom platí, že z nízkych príspevkov vznikajú nízke dôchodky v oboch komponentoch. Solidarita sa presúva do štátnej sociálnej pomoci.

Ale ak existuje v PAYGO systéme solidarita, potom je pri nepovinnej účasti v 2.piliéri samozrejme výhodnejšie, ak poistenci s najnižšími dôchodkami (prijímatelia solidarity) zotrvávajú v prvom piliéri a bohatší ( donóri solidarity) sú účastníkmi dvojpiliérového dôchodkového zabezpečenia. A pri úrovni solidarity akceptovanej ako súčasť hodnotového dedičstva spoločnosti to môže dokonca aj fungovať.

Ale ak sa solidarita v 1.piliéri rozmôže nad istý rámec je tu problém.


Pre poistné systémy a najmä pre inštitúcie, ktoré administrujú poistný systém, je základom ich existencie zachovávanie princípu ekvivalencie. V mene tohto princípu poisťovne vo svojich dávkových plánoch nastavujú do ekvivalencie výšku poistného plnenia na nastavenú úroveň sadzieb poistného (príspevkovo orientované systémy), alebo nastavujú sadzby poistného na požadovanú úroveň dávok ( dávkovo orientované poistné systémy) Toto neplatí v slovenskom dávkovo orientovanom dôchodkovom poistení. Sadzba poistného na starobné dôchodkové poistenie je nastavená cca na 67% pokrytia dôchodkových dávok. Potrebné prostriedky na krytie dôchodkov sú čerpané z externých zdrojov.

Plný názov slovenského 1.piliéra je dávkovo orientovaný, externe dotovaný poistný dôchodkový systém.

To len na ujasnenie situácie v ktorej sa nachádzame.
Z tohto je aj zrejmý nezmysel v porovnávaní výkonnosti oboch piliérov, pretože porovnávame výšky dávok z dotovaného systému s nedotovaným dávkami a hlupáci z toho robia záver o výhodnosti nášho PAYGO systému.

To, čo pán minister vo svojich vystúpeniach zdôrazňuje je práve zvyšovanie solidarity v PAYGO systéme, ktorá garantuje poistencom s nižšími zárobkami vyššie dôchodky ako v dvojpiliérovom systéme dôchodkového zabezpečenia. Teda vlastne sľubuje vyššiu dotáciu ich starobných dôchodkov pri ktorej je zotrvanie v 2.piliéri samozrejme nevýhodné.

Má to dva problémy
- k zvýšenej solidarite sú v súčasnosti potrebné zvýšené solidárne zdroje pre priznávané dôchodky
- treba určiť, kto solidaritu zaplatí

Zdroje financovania zvýšenej solidarity :

Treba zdôrazniť, že motívom decimovania starobného dôchodkového sporenia sú deficity Sociálnej poisťovne vyvolané jeho zavedením ale ešte pred tým stojí úprimná, nefalšovaná a hlboká nedôvera SMER-u k aktivitám súkromného sektora v sociálnom a zdravotnom zabezpečení obyvateľstva a vôbec k neregulovanému trhovému hospodárstvu. Dokonca možno hovoriť o láske k štátnemu dirigizmu.

Prvým zrejmým a pomerne ľahko realizovateľným opatrením na zvýšenie príjmov Sociálnej poisťovne je zníženie sadzby príspevkov na starobné dôchodkové sporenie z 9% na 4%, teda zmenšenie robustnosti 2.piliéra. To ale nevytvorí solidárne zdroje, úspora bude použitá na krytie schodku bilancie Sociálnej poisťovne.

Druhým komplikovanejším krokom je zníženie počtu účastníkov 2.piliéra a k tomu sa obľúbená solidarita skvele hodí. Pod vplyvom vysokej solidarity sa pre nízkopríjmové skupiny poistencov môže znevýhodniť účasť v 2.piliéri.

Vážnou otázkou pre sporiteľov s vymeriavacími základmi do 500 eur je:
Kto týmto poistencom garantuje, že v období dovŕšenia ich dôchodkového veku zostane nastavená solidarita tak, ako je dnes pripravovaná? Nik, najmä ak počet platiteľov poistného klesne o štvrtinu dnešného počtu.

Ale ani takto získané zdroje nebudú použité ako zdroje financovania solidarity. Tie tiež pohltia deficity Sociálnej poisťovne.

Ostáva tretí zdroj financovania solidarity a to je razantnejšie krátenie starobných dôchodkov pre „bohatých“. Kto sú bohatí?
Rozdelenie početnosti miezd dlhodobo vykazuje cca 65% miezd pod priemernou mzdou a pod 1,2 násobku priemernej mzdy sa nachádza cca 75% všetkých miezd.
Ak chceme zaviesť do systému solidaritu nestratiť pri tom súdnosť, potom nižšia stredná príjmová skupina poistencov s príjmom od 1 aspoň do 1,2 násobku priemernej mzdy nebude ani prijímateľom ani donórom solidarity. Tým sa početnosť poistencov, ktorý potenciálne môžu tvoriť solidárne zdroje zo svojich dôchodkov zníži na 25% z poistného kmeňa Sociálnej poisťovne. Podobná situácia je aj dnes. Ide o to, koľko ich bude zvýšená solidarita v ohlasovaných dimenziách stáť.

To, čo bolo publikované v médiách o zámeroch vlády na zvýšenie solidarity znamená
- zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na 5 násobok priemernej mzdy a ponechanie ostatných parametrov výpočtu dôchodku na dnešnej úrovni. Počet poistencov nad 5 násobok priemernej mzdy nedosahuje ani 1% poistného kmeňa, čo je menej ako 20 000 poistencov
- zavedenie minimálneho dôchodku. Nie je známa jeho výška, ale pod 250 eur nemá vôbec zmysel jej zavedenie, lebo by nedošlo k ich vymaneniu zo systému hmotnej núdze a štát by týmto poistencom naďalej platil dávky a príplatky k dávke v hmotnej núdzi. V takomto rámci by prijímateľom minimálneho dôchodku mohlo byť až 70 až 80 tisíc dôchodcov.
- Z toho vyplýva, že 20 tisíc poistencov má vytvoriť zdroje financovania solidárnych dôchodkov pre štvornásobok prijímateľov solidarity. A to pôjde len ťažko.

Ako teda môže takto definovaná solidarita vyzerať?
Najlepšie to snáď bude charakterizovať porovnanie dôchodku poistenca, ktorý platil 40 rokov poistné z minimálneho vymeriavacieho základu szčo (0,442 násobok priemernej mzdy) a maximálneho vymeriavacieho základu 5 násobku priemernej mzdy.


Poistenec z minimálnym vymeriavacím základom bude mať dôchodok, ktorý predstavuje 72%-tnú náhradu mzdy a oproti plne zásluhovému systému je to dôchodok o 43% vyšší. Druhý poistenec dosiahne mieru náhrady 27% a to je oproti zásluhovému systému o 46% menej.
Toto už je solidarita na hranici zdravého rozumu a domnievam sa, že to je dlhodobo neudržateľné, je potlačený poistný charakter PAYGO systému a bude viesť k únikom platenia poistného bohatými. A tiež znamená, že bohatí budú mať zhodnotené poistné do 1.piliéra s mimoriadne vysokým záporným percentom.
A keď začnú úniky platieb poistného od najvyšších príjmových skupín poistencov, budú aj úniky platieb príspevkov. 2.pilier bude slabnúť a to je cesta k jeho zrušeniu.

Zhrnutie:
Na zvýšenie solidarity v dôchodkových dávkach pre všetkých poistencov s príjmom pod 500 eur nemá a nebude mať minister zdroje a preto pre časť z nich má zotrvanie v 2.piliéri rácio. Na zavedenie minimálneho dôchodku bude potrebné ubrať z dôchodkov poistencom s priemerným osobným mzdovým bodom nad 1,2 razantnejšie ako sa uberá dnes. Zaplatí to teda vyššia stredná trieda a bohatí. To veru k súdržnej spoločnosti nie je cesta a ponechanie nižšej miery zásluhovosti je otázkou súdnosti a opatrnosti pred devastáciou oboch pilierov.
Zavedením minimálneho dôchodku sa zvýši atraktivita 1.piliera pre poistencov s najnižšími príjmami, ale inak je potrebné počítať s tým, že vlády sa menia a s nimi sa mení aj miera solidarity a preto diverzifikácia rizík je téma stále aktuálna aj pre nižšie príjmové skupiny.

 

Pridať komentár

Feedback