Dva pohľady na predčasné dôchodky

V súvislosti s prijímaním opatrení na elimináciu dôsledkov hospodárskej krízy sa dostáva na popredné miesto aj téma prestavania parametrov...

V súvislosti s prijímaním opatrení na elimináciu dôsledkov hospodárskej krízy sa dostáva na popredné miesto aj téma prestavania parametrov 1.piliera.Cieľ je jasný, znížiť deficit Sociálnej poisťovne a zároveň nesiahnuť na mieru náhrady príjmu v starobe t.j na úroveň dôchodkov. To je ťažké zadanie a zdá sa, že jedným z možných prostriedkov na jeho dosiahnutie má byť sprísňovanie podmienok nároku na predčasný dôchodok.

Aká je situácia s predčasnými starobnými dôchodkami? (PSD). Niekoľko údajov.

K dispozícii nemám aktuálnejšie údaje ako tie, ktoré uvádza správa o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2007. V nasledujúcej tabuľke je prehľad o počtoch a priemerných výškach vyplácaných starobných a predčasných starobných dôchodkoch.

 

Počty vyplácaných

priemerná výška

Typ dôchodku

dôchodkov k :

dôchodku v Sk

 

31.12.2006

31.12.2007

31.12.2006

31.12.2007

Starobný dôchodok

916 296

916 941

8 226

8 885

PSD

44 693

48 225

8 970

9 398

SPOLU

960 989

965 166

 

 

Podiel PSD ku všetkým.

0,047

0,050

1,090

1,058

Skutočné počty priznaných predčasných starobných dôchodkov prezentuje ďalšia tabuľka

Rok

2004

2005

2006

2007

Spolu

Výdavky na PSD( mil.Sk)

525

1 394

3 613

4 874

10 405

Počet priznaných PSD

17 674

21 026

37 824

19 672

96 196

Z uvedených čísel vyplýva, že počty vyplácaných predčasných starobných dôchodkov sa pohybujú na hranici 5% z počtu všetkých vyplácaných dôchodkov a počty priznaných predčasných dosiahli ku koncu roku 2007 takmer 100 000. Rozdiel medzi počtom priznaných a počtom vyplatených dôchodkov má pôvod v tom, že PDS sa po dovŕšení dôchodkového veku poistenca stávajú starobnými dôchodkami. Z týchto čísel je možné si urobiť prvú predstavu o mohutnosti dôsledkov zmien v nastavení podmienok vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku.

Obmedzenia prístupu k možnosti získania predčasného starobného dôchodku už boli uskutočnené a dnes je kontraverznou témou obmedzovanie výplaty PSD výkonom zárobkovej činnosti Na tento problém existujú minimálne dva pohľady.
1.pohľad – sloboda rozhodovania a možnosť pracovať bez straty dôchodku.

Zákon 461/2003 o sociálnom poistení vychádzal z konceptu, ktorý umožňoval poistencovi čiastočnú reguláciu doby poistenia podľa individuálnych preferencií medzi výškou dôchodku a dobou poberania dôchodku. Dlhšia doba poberania dôchodku bola „ trestaná“ lineárnym znižovaním dôchodkového nároku podľa počtu rokov ,chýbajúcich do dovŕšenia dôchodkového veku. Ale zároveň sa v celom dôchodkovom systéme upustilo od zásady „ dôchodok alebo zárobok“, ktorá je prítomná v dôchodkových systémoch viacerých štátov EÚ.

V dôvodovej správe návrhu zákona o sociálnom poistení sa uvádza, že:
„Vzhľadom na to, že výkon zárobkovej činnosti je pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok právne irelevantnou skutočnosťou, navrhuje sa upraviť režim určovania sumy predčasného starobného dôchodku z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti, resp. získania obdobia dôchodkového poistenia po priznaní predčasného starobného dôchodku rovnako ako u starobného dôchodku.“

Inak povedané, štát ako konceptor sociálnej politiky odstránil zábrany vo vykonávaní zárobkovej činnosti pre poberateľov starobných dôchodkov a mal na to hneď niekoľko racionálnych dôvodov.
1. Nikomu nie je potrebné brániť pracovať s cieľom zvyšovať svoj príjem vrátane dôchodcov.
2. Generácia dôchodcov väčšinou pracovala za socializmu a nebola schopná akumulovať aktíva na krytie spotreby v starobe a je prejavom solidarity s touto generáciou ak sa vytvorí prostredie, v ktorom vlastnou aktivitou zlepšia svoj finančný status v dôchodkovom veku.
3. Situácia na trhu práce znevýhodňovala a znevýhodňuje osoby v preddôchodkovom veku a predčasný starobný dôchodok je vhodným inštrumentom na elimináciu dôsledkov straty zamestnania pred vznikom nároku na starobný dôchodok.
4. pracujúci dôchodcovia platia poistné tak ako ostatné zárobkovo činné osoby a preto prispievajú k finančnej stabilite dôchodkového systému.

Ak by bol fond starobného poistenia v takej kondícii, ktorá by garantovala krytie všetkých priznaných nárokov bol by tento koncept ak nie najlepší tak jeden z najlepších konceptov.

Štatistiky vekovej štruktúry poberateľov predčasných starobných dôchodkov hovoria o skutočnosti, že väčšina uplatnila nárok na dôchodok v období dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku. Z tohoto dôvodu skrátenie doby na možnosť uplatnenia nároku na starobný dôchodok na dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku bude mať minimálny dopad na zlepšenie bilancie Sociálnej poisťovne.

Často sa poukazuje, že sa vyskytli poistenci, ktorí uplatnili nárok na predčasný starobný dôchodok pred dovŕšením 50 rokov života. Menej sa hovorí o tom, koľko takýchto poistencov bolo. Netreba robiť z jednotlivostí siahodlhé uzávery, ak máme zanedbateľný počet poistencov, ktorí uplatnili nárok pred vekom 50 rokov života, to ešte nič neznamená pre nastavenie systému ako celku. Faktom je, že značný počet poberateľov predčasných starobných dôchodkov zvolilo stratégiu uvedenú pod bodom 2, teda na zlepšenie vlastnej finančnej situácie.

2.pohľad – starobný dôchodok je sociálna dávka
Je nespochybniteľné, že dôchodkovému systému skracovanie aktívnej doby poistenia neprospieva. Vývoj ide opačným smerom, zrejme sa nevyhneme ďalšiemu predlžovaniu dôchodkového veku a preto ídea obmedzovania nárokov na predčasný starobný dôchodok má tiež racionálny dôvod. Ale výber obmedzovacích nástrojov je rovnako dôležitý ako ídea sama.
Už ostatná novela zákona o sociálnom poistení obmedzila vek, od ktorého je možné uplatniť nárok na predčasný starobný dôchodok na dva roky pred dosiahnutím dôchodkového veku. Akcentovala sa sanačná funkcia predčasného starobného dôchodku pri strate príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Napokon, nezamestnaní sa obvykle dostávajú do stavu hmotnej núdze a dávky v hmotnej núdzi tiež zaťažujú verejné rozpočty, preto je riešenie vzniknutej sociálnej situácie z vlastného poistenia nezamestnaných výhodnejšie tak pre nezamestnaných ako aj pre štát.

Omnoho diskutabilnejší je druhý, zatiaľ len uvažovaný nástroj obmedzenia nárokov a tým je zákaz súbehu príjmu zo zárobkovej činnosti a predčasného starobného dôchodku. Z môjho pohľadu ide o závažnejší zásah do sociálneho poistenia ako sa na prvý pohľad zdá. Primárne ide o zodpovedanie otázky, či je dôchodok poistná dávka, alebo sociálna dávka ( sociálny transfér). Nachádzame sa v prostredí sociálneho poistenia a teda starobný dôchodok by mal byť poistná dávka, vyplácaná od vzniku poistnej udalosti , ktorou je dovŕšenie dôchodkového veku, alebo iná poistná udalosť, ktorá sa viaže na vznik nároku na starobný dôchodok, vrátane predčasného starobného dôchodku. V takomto chápaní nie je možné definovať ďalšie podmienky na výplatu dôchodku, rovnako ako nie je možné viazať výplatu dôchodku na plnenia z komerčného životného poistenia. Ak si ctíme princípy na ktorých je postavené poistenie, potom je neprípustné obmedzovať súbeh dôchodku a príjmu z pracovnej činnosti.

Domnievam sa, že sa začal formovať nový pohľad na sociálne poistenie, ktorým sa sociálne poistenie transformuje na „kvazipoistenie“ bez akceptácie zásad na ktorých je každý poistný systém postavený. Prvým vážnym zásahom do poistných princípov bola novela, ktorou sa za invalidov neplatia príspevky do starobného poistenia. Z neexistujúceho poistného vzťahu vzniká poistne plnenie, čo je poistnému systému cudzie. Z pojmu „sociálne poistenie“ sa vytráca „poistenie“ a vraciame sa do systému sociálneho zabezpečenia, v ktorom je dôchodok chápaný ako sociálna dávka. Výplatu sociálnych dávok je možné viazať na príjem občana a v takomto ponímaní je viazanie predčasných starobných dôchodkov na príjem z pracovnej činnosti akceptovateľné.

Toto si treba uvedomiť, lebo to znamená oslabenie dimenzie spravodlivosti v dôchodkovom systéme a odtiaľ je už len malý krok k posilneniu redistribučných procesov a k návratu pred rok 2003.

Pridať komentár

Feedback