Dobrovoľné poistenie po novom

1. Zmena filozofie dobrovoľného poistenia.

Platný stav
V platnom právnom stave existuje možnosť dobrovoľného poistenia pre nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie( starobné + invalidné), a poistenie v nezamestnanosti. Na každé z týchto poistení sa môže fyzická osoba, splňujúca všeobecné podmienky vzniku dobrovoľného poistenia, prihlásiť v ľubovoľnej kombinácii týchto poistení, s rôznymi vymeriavacími základmi pre jednotlivé poistenia a podstatnou náležitosťou platného právneho stavu je povinnosť prihlásiť sa ku každému dobrovoľnému poisteniu osobitne aj keď na jednom tlačive.
Všeobecné podmienky na vznik dobrovoľného poistenia sú

• vek minimálne 16 rokov
• trvalý alebo prechodný pobyt na území SR
• nebyť povinne poistený v inom členskom štáte EÚ, štátoch EHP a Švajčiarsku, čo vyplýva z Nariadenia EP 883/2004 o koordinácii systémov dôchodkového zabezpečenia.

Okrem toho existujú osobitné podmienky pre vznik jednotlivých dobrovoľných poistení a to

a) dobrovoľne nemocensky môže byť len osoba, ktorá

• nemá priznaný starobný
• nemá priznaný predčasný starobný dôchodok
• nemá priznaný invalidný dôchodok s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%

b) dobrovoľne dôchodkovo poistená môže byť len osoba, ktorá

• nemá priznaný predčasný starobný dôchodok

c) dobrovoľne poistenie v nezamestnanosti môže byť len osoba, ktorá

• nemá priznaný starobný
• nemá priznaný predčasný starobný dôchodok
• nemá priznaný invalidný dôchodok s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%
• nedovŕšila dôchodkový vek pri poberaní invalidného dôchodku

Obmedzenia na existenciu niektorého z druhov povinného sociálneho poistenia nie sú zavedené. Fyzická osoba si mohla vytvárať vlastné schémy dobrovoľného poistenia, ktorých rozsah a podmienky vzniku poistenia sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke 1

Celkove si mohol poistenec vytvoriť 7 schém dobrovoľného poistenia
Význam znakov v tabuľke M – mohol, A- musel N – nesmel
Zo všeobecných podmienok na vznik dobrovoľného poistenia nebola výnimka

Navrhovaný stav
Mení sa tak rozsah dobrovoľného poistenia ( prípustné schémy) ako aj osobný rozsah dobrovoľného poistenia ( kto môže byť dobrovoľne poistený) .
Rozsah dobrovoľného poistenia je zahrnutý do 4 schém dobrovoľného poistenia a síce spoločné

• dobrovoľné nemocenské poistenie , dobrovoľné starobné poistenie ,dobrovoľné invalidné poistenie, dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti
• dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné invalidné poistenie, dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti
• dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti
• dobrovoľné starobné poistenie

Osobný rozsah a obmedzenia na povinné poistenie a nároky na dôchodkové dávky popisuje tabuľka 2 s rovnakým významom použitých znakov.

Z nej vyplývajú nasledujúce skutočnosti.

• fyzická osoba si nemôže ľubovoľne určiť osobný rozsah dobrovoľného poistenia, môže si len vybrať z definovaných schém
• všeobecné obmedzenia na vznik dobrovoľného poistenia zostávajú de facto zhodné s platným právnym stavom
• osobitné obmedzenia na poberanie dávok sociálneho poistenia sú v rovnakej filozofii
• pribúdajú obmedzenia na existenciu povinného sociálneho poistenia a dobrovoľné poistenie nadobúda charakter komplementu k povinnému poisteniu t.j. dobrovoľné poistenie je prístupné len osobám, ktoré nie sú na rovnaký druh poistenia poistené povinne. Výnimku tvorí dobrovoľné starobné poistenie, ktoré je okrem osôb, ktoré majú priznaný predčasný starobný dôchodok, prístupné každému kto spĺňa všeobecné podmienky na vznik dobrovoľného poistenia.

Toto je nová filozofia dobrovoľného poistenia a znamená zásadné zúženie počtu osôb, ktorým bude dobrovoľné poistenie prístupné. Pre osoby v produktívnom veku a osoby, ktoré nemajú priznaný invalidný dôchodok s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť nad 70% tieto obmedzenia znamenajú:

 Schéma č.1: Dobrovoľné poistenie na všetky druhy sociálneho poistenia
V tejto schéme nemôže byť poistený nik, kto má aspoň jedno z poistení povinné a pre zamestnancov je celkom neprístupná. Schému môžu byť využívať napr. nezamestnaní a nepoistení invalidní dôchodcovia s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť do 70% a študenti a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorým nevzniklo povinné sociálne poistenie.

Schéma č.2 : Spoločné dobrovoľné nemocenské poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti
Je určená najmä osobám, ktoré budú vykonávať prace mimo pracovného pomeru, ktoré budú podľa návrhu zakladať povinné starobné poistenie. V tejto schéme môžu byť dobrovoľne poistené len osoby, ktoré sú povinne starobne poistené, nie sú povinne nemocensky poistené a nie sú ani povinne poistené v nezamestnanosti.

Schéma č. 3: Spoločné dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti
Túto schému budú zrejme najviac využívať ženy na rodičovskej dovolenke, pokiaľ prejavia záujem byť dobrovoľne poistené pre prípad reťazeného pôrodu. Iste je určená aj samostatne zárobkovo činným osobám počas obdobia, v ktorom nie sú povinne sociálne poistené .

Schéma č.4 dobrovoľné starobné poistenie
Je navrhnutá tak, aby bola prístupná čo najširšiemu okruhu osôb a vylúčené sú len osoby, ktoré poberajú predčasný starobný dôchodok.

Poznámky k navrhnutý schémam.

Nie je celkom zrejmé, čo viedlo predkladateľ k výberu vyššie uvedených štyroch schém dobrovoľného poistenia. Čitateľná je len snaha zúžiť o zamestnancov okruh osôb, ktorým bude dobrovoľné poistenie prístupné. Bolo by zaujímavé počuť odpovede napríklad na takéto otázky.

• prečo sa neumožňuje samostatné dobrovoľné invalidné poistenie, ktoré by bolo smerované napr. študentov, ale aj na absolventov škôl, ktorým sa nedarí umiestiť na trhu práce. Invalidita môže nastať v najneočakávanejšej dobe a invalidný dôchodok odvodený z priemerného osobného bodu 0,67, ktorý patrí nezaopatrenému dieťaťu nie je nič moc, ak z neho má existovať celý život. Myslím si, že takúto možnosť by mal zákonodarca zvážiť
• prečo sa neumožňuje samostatné nemocenské poistenie pre zamestnané osoby. Iste, budú padať argumenty o zneužívaní nemocenského, na druhej strane zvyšovanie materského dobrovoľným nemocenským poistením by nemalo biť do očí ani rozpočtu Sociálnej poisťovne, stačí sa pozrieť na počty narodených detí a snáď si niekto nemyslí, že zrušením samostatného dobrovoľného nemocenského poistenia sa situácia zlepší. Poškodí sa práve tým, ktorým by sa malo pomáhať
• prečo nie je navrhnutá dobrovoľná schéma zahrňujúca spoločné starobné a invalidné poistenie bez väzby na existenciu povinného dôchodkového poistenia. Je predsa v záujme štátu, aby čo najviac jej obyvateľov bolo krytých starobným a invalidným poistením s výhľadom na vyššie dôchodkové dávky. Na prvý pohľad je zmarenie tejto možnosti v rozpore so snahou riešiť dôchodkový problém , čím vyššie sú vymeriavacie základy poistencov , tým lepšie hospodárenie má Sociálna poisťovňa ale v konečnom dôsledku ide hlavne o vyššie dôchodky poistencov.

2. Nároky z doterajšieho dobrovoľného poistenia.

Osobitným problémom sú prechodné ustanovenia novely zákona 461/2003 o sociálnom poistení. Vo vzťahu k nárokom z doterajšieho dobrovoľného poistenia by podľa návrhu malo platiť:
a) dobrovoľné poistenia, ktoré by mali trvať aj po decembri 2011 zanikajú od 1.1.2012
b) ak sa fyzická osoba prihlási do 31.1.2012 do niektorej schémy dobrovoľného poistenia podľa zákona účinného od nového roka, potom jej poistenie vznikne odo dňa, ktorý uvedie v prihláške s možnosťou spätného prihlásenia od 1.1.2012
c) obdobie poistenia získané pred 1.1.2012 sa započíta do obdobia poistenia podľa predpisov účinných do 31.12.2011

To bude znamenať:

• dobrovoľne nemocensky poisteným zamestnaným tehotným ženám s predpokladaným termínom pôrodu v roku 2012 zanikne dobrovoľné nemocenské poistenie a už nevznikne možnosť dobrovoľného nemocenského poistenia a teda im ako nepoisteným osobám nevznikne nárok na materské z dobrovoľného poistenia z obdobia pred rokom 2012 . Zákonodarca by mal zvážiť, či to nie je hrubý zásah do nadobudnutých práv veď niektoré ženy sú poistené viac rokov bez čerpania nemocenských dávok a bolo by nevhodné odňať im nároky bez akejkoľvek náhrady.
• pokiaľ zostane nemocenské poistenie súčasťou povinného poistenia pre samostatne zárobkovo činné osoby, potom to rovnako bude platiť aj na túto skupinu tehotných žien.
• dobrovoľne nemocensky poistené ženy na rodičovskej dovolenke môžu pre účely reťazených pôrodov využiť schému dobrovoľné nemocenské poistenie + dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Bude to drahšie ako v súčasnosti, ale aspoň nestratia nároku z predchádzajúceho poistenia. Problém môže nastať v tom, že zánikom dobrovoľného nemocenského poistenia sa síce pre účely materského započíta doba poistenia z obdobia dvoch rokov pred očakávaným pôrodom, ale môžu stratiť 26 týždňov nepretržitého poistenia do vzniku nároku na materské a materské bude určené z minimálneho vymeriavacieho základu, čo je drastické. Dávam tento fakt do pozornosti poslancom. Ale tým problémy nekončia reálne sa môže stať, že medzi dvomi materskými bude poistenkyňa musieť nastúpiť do zamestnania, čím jej ex lege skončí dobrovoľné poistenie a stratí nárok na materské z dobrovoľného poistenia.
• dobrovoľne dôchodkovo poistené osoby budú na tom z hľadiska nárokov z doterajšieho dobrovoľného poistenia najlepšie, pretože zaplatené poistné sa im ( snáď) premietne do výšky dôchodku.
• osoby dobrovoľne poistené v nezamestnanosti môžu stratiť 26 týždňov nepretržitého dobrovoľného poistenia a tým im zanikne možnosť získať vyššie dávky v nezamestnanosti

Tento scenár dopadov nie je samozrejme vyčerpávajúci. Ale bolo by vhodné pred schválením novely zákona o sociálnom poistení vziať do úvahy aj uvedené aspekty zúženia okruhu osôb, ktorým bude dobrovoľné poistenie prístupné a to najmä vo väzbe na demografický vývoj. Najlepšie by bolo vypustiť z návrhu obmedzenia z účasti na povinnom poistení , doriešiť zmysluplne prechodné ustanovenia a potom by to mohol byť vcelku rozumný návrh.