Európska komisia a jej prognózy hospodárskeho vývoja

Aj z najčerstvejšej prognózy Európskej komisie vyplýva, že jej spracovatelia sa naďalej zjavne opierajú iba o svoje modely, premietajúce trendy krátkodobej minulosti do najbližšej budúcnosti. Nezaoberajú sa pritom dostatočne procesmi reálnej ekonomiky, odlišnosťami jednotlivých národných ekonomík a už vôbec nie jednotlivých odvetví či producentov. Ich pridaná hodnota nezodpovedá vynaloženým zdrojom. Postaviť na nich korektné opatrenia, napríklad v oblasti verejných financií, považujem za neprijateľné riziko.

Minulý piatok, 11. mája, zverejnila Európska komisia (EK) svoju jarnú prognózu hospodárskeho vývoja pre roky 2012 a 2013.
Pri pohľade na jej výstupy, týkajúce sa Slovenska, možno spokojne konštatovať, že jej zostavovatelia ani teraz svoj tieň neprekročili. Už mali k dispozícii sektorové aj odvetvové výsledky za 1 štvrťrok ako aj tzv. predstihové indikátory, a tak v našom prípade zvýšili predchádzajúci odhad medziročného rastu (z februára) pre rok 2012 o 0,6 %-ného bodu (p. b.) na 1,8 %.
Začiatkom mája 2009 publikovala EK prognózu, podľa ktorej mal výkon slovenskej ekonomiky v danom roku klesnúť o 2,6 %. O dva týždne na to zverejnil Štatistický úrad SR (ŠÚSR) tzv. rýchly odhad dosiahnutej skutočnosti za 1. štvrťrok, a to pokles o 5,6 %. 
Rovnako aj zajtra, v utorok 15. mája, zverejní ŠÚSR svoj rýchly odhad. Výsledok určite výrazne prekročí 2,0 %.
 

Presne, na desatiny p. b., kvantifikovať mieru rastu jednotlivých ekonomík možné, samozrejme, nie je. Avšak už v jesenných mesiacoch minulého roka museli byť ohľadne slovenského hospodárstva kompetentným činiteľom známe fundamentálne predpoklady, ktoré pre rok 2012 vymedzili pomerne jasné mantinely vývoja.
Najdôležitejším z nich je skutočnosť, že producenti v automobilovom priemysle nielenže nasadzujú nové modelové rady, ale spúšťajú aj nové výrobné kapacity. Plánovaný nárast produkcie o viac ako 200 tisíc vozidiel predstavuje svojim významom viac ako príchod jednej novej automobilky, čo má v našej ekonomike ešte vždy veľkú váhu.  
Ďalším dôležitým momentom je fakt, že dve z troch automobiliek, Volkswagen a Kia, patria v celosvetovom meradle medzi najprogresívnejšie, a teda sú schopné rásť aj pri poklese celkového dopytu na trhoch EÚ. Navyše rastie aj ich vývoz na trhy mimo EÚ (hlavne Čína a Rusko), kde v tomto roku pokles v ich segmente nehrozí.
 

Z uvedených predpokladov vyplývali iba dva možné, diametrálne odlišné, scenáre.
Rast so záporným znamienkom v prípade, že sa situácia v Eurozóne úplne vymkne spod kontroly. Tým druhým je rast, ktorý bude s kladným znamienkom a hodnotou nie menšou ako dve percentá.
Už pri publikovaní prognózy v medziobdobí (koncom februára), s rastom na úrovni 1,2 %, však už bolo úplne zrejmé, že reálne dôjde k naplneniu toho druhého variantu. Dôvod je v podstate prostý. Vedúci predstavitelia Európskej centrálnej banky totiž skutkami dokázali, že ani oni neodmietajú úlohu „poslednej inštancie“ a v krajnom prípade vedia aj to, kde treba hľadať príslušné „tlačiarne“.
Ak by EK zverejňovala prognózu o dva týždne neskôr, teda po oznámení výsledkov za 1.štvrťtok, možno by jej prognóza začínala trojkou. Od druhého polroka totiž predpokladá začiatok mierneho zotavovania hospodárstva EÚ.
 

Aj z posledných troch prognóz EK vyplýva, že ich tvorcovia sa naďalej zjavne opierajú iba o svoje modely, premietajúce trendy krátkodobej minulosti do budúcnosti. Nezaoberajú sa pritom dostatočne procesmi reálnej ekonomiky, odlišnosťami jednotlivých národných ekonomík a už vôbec nie jednotlivých producentov.
Prezentované výstupy vyžadujú, nepochybne, veľa zdrojov. Ich pridaná hodnota však, podľa môjho názoru, nie je úmerná. Postaviť na nich korektné opatrenia, napríklad v oblasti verejných financií, považujem za neorijateľné riziko.

Sub bbnautFlash_FSCommand(ByVal command, ByVal args) call bbnautFlash_DoFSCommand(command, args) end sub

Pridať komentár

Feedback