I. O čo tu ide?

I.

„ Spoľočnosť je skutočne kontraktom...stáva sa partnerstvom nielen medzi živými, ale medzi živými, mŕtvymi i dosiaľ nenarodenými.“ Edmund Burke
Dnes sa tlačí na vyššiu pôrodnosť, možno, aby sme si zaslúžili, že možno nebudeme našimi elitami vymenený, nehovoriac, že sa zahmlieva, že sa to niekde v EÚ už deje a v akej miere a aké to má následky. Európskym elitám a hlavne politickým sa nechce brániť hranice a prílev migrantov a niektorý konzervatívci robia živnú pôdu, pre ospravedlnenie celej tejto rozbehnutej mašinérie. Neozývajú sa hlasy, že nás je vlastne dosť, /nielen kvôli nezamestnanosti rastúcej ako následok Covidu a krízy prichádzajúcej už predtým/,  napriek všetkej klimatickej panike a móde a že by bolo primeranejšie riešiť problém ako ďalej usporiadať fungovanie tohto nášho sociálneho štátu a že ľudia by mali zmeniť uvažovanie a na dôchodky nespoliehať od štátu, ale snažiť sa na ne si šetriť sami, lebo štát ich asi prehajdáka, lebo čím má viac peňazí tým má viac na vystrájanie a menovú politiku nemá ten náš pod kontrolou.  Tak ako boli trináste dôchodky, tak dnes reči o podpore rodín sú všetko v prvom rade divadlom za účelom získania voličských hlasov, aby sa zabudlo na to ako sme boli hladko a bez odporu pripravený o naše slobody a ako ovce sme sa chodili testovať nediagnostickými testami niektorý aj trikrát do týždňa či to náhodou už nemajú. https://deutsche-wirtschafts-nachrichten.de/510910/Hammer-Urteil-in-OEsterreich-PCR-Test-allein-ist-als-Infektionsnachweis-ungeeignet
Hovorí sa síce o dôchodkoch, že by sa mali korigovať aktuálnou situáciou v hospodárstve a naviazať na priemerný vek dožitia  alebo o rušení paušálnych výdavkov u živnostníkov  a zvyšovaní DPH,  a kurzarbeite v priemysle, ale je ticho o tom, že keď je tu kríza, že by sa mali primerane k stavu hospodárstva /a tomu, že sa pre európsky prístup, alebo teda prístup mnohých európskych krajín ku Corone a opatreniam... vyberie na daniach menej, /znižovať platy štátnym zamestnancom a teda v prvom rade politikom, ktorý by si mali odriecť najviac, aby šli príkladom ostatným a taktiež platy v štátnej správe a politike, by mali byť naviazané na vývoj hospodárstva... O tom je tu ticho, tu už pokiaľ sa jedná o ich príjmy tak sú naši spasitelia ticho ako pena, ako keby pracovali zadarmo. Strany by po voľbách ani nasledujúce obdobia nemali brať žiadne príjmy, za to že sa dostali do parlamentu, lebo sa z praxe nepochybne zdá, že to nič nemení a strany sú len nezávislejšie od voličov a môže to podnecovať väčšiu tendenciu nedodržiavať svoje sľuby a programy a záväzky voči voličom.
V minulosti štátne dôchodky a nie až tak dávnej neexistovali, ľudia si sporili, snažili sa dobre vychovať deti, naučiť ich čo vedeli, aby sa vedeli postarať o statok a domácnosť a svoje deti.  Existovali spolky, spoločenstvá, ktoré poskytovali podporu Ľudom, ktorých poznali a spôsobom s ohľadom na individuálne potreby a povahu človeka, lebo boli miestne a lokálne. Keď niekto zvykol minúť všetko naraz dostal postupne... Dôchodky v dnešnej výške sa platia na dlh, povedzme ako kompenzácia zážitkov a obmedzení z dôb z komunizmu, kedy ľudia nemohli podnikať. Dôchodky sú stále odtrhnutejšie od reality, stali sa nástrojom na kupovanie a udržiavanie kohorty voličov. Babky Mečiarovky sa vedeli zaháňať zúrivo dáždnikmi, rozkirkovať v kuchyniach pri rádiu, pre zmeny na dôchodkoch, ktoré ich mohli pripraviť, čo i len o desiatky korún. Čo sa z nás stalo, keď výhody od štátu na úkor našich potomkov a na dlh sú pre nás smerodajné v tom koho budeme voliť? Môžeme apelovať na morálku potenciálnych voličov, ale v dnešnej dobe sa ich množstvo podľa mňa trápi s tým, že nevedia koho by mali voliť a nová strana je v nedohľadne, alebo tie nové sú tak nenápadné a bez v dnešnej dobe žiadaného marketingu, že ako keby nebolia tým tu vznik až absurdná patová situácia ako keby nebola možnosť rozvodu s manželkou aj keď dôvody sú a zákon to umožňuje. Možno sa ďalší konkurenčný líder tým doterajším proste nenarodil.
Dôchodok a vlastne sa opakujem, keď už má byť nejaký štátom vyplácaný by mal mať základ v majetku, vlastníctve, ktoré štát reálne má, nie v tom čo si požičia možno dočasným znehodnoteným meny, alebo v peniazoch, ktoré si myslí jeho aparát, že si požičia. Ľudia dnes nemajú jasno v tom ako na tom štát je, nechápu, že žijú na dlh, ktorý bude musieť raz niekto splatiť, nevedia si jeho výšku predstaviť.   /Náklady testovania verzus postavené nemocnice aj s jednotkami intenzívnej starostlivosti a nedostatok doktorov a sestier nie je téma do hlavných správ/. Niektorý ľudia sú dnes zvyknutý, že nemusia splácať ani dlhy voči štátu, lebo ich čaká/ sľubuje sa im exekučná amnestia, aby potom mohli zase robiť zase ďalšie dlhy. Ľudia sú dnes natoľko ovládnutý svojimi fantáziami a túžbami, že sa podieľali na vyhnaní ceny nehnuteľností nahor v obavách, že nebudú už lacné úvery a treba to využiť a tak si pobrali tak vysoké hypotéky na predražené domy a byty, že sa vlastne stali otrokmi vlastných dlhov a vlastne ani nemôžu mať deti, lebo by nemohli splácať úver, keby jeden nepracoval, ani ísť ani na dovolenku, alebo môžu mať iba jedno a tú každoročnú dovolenku v zahraničí si odpustia. Sadzby drží v nesúlade s realitou nízko ECB a banky na tento podnet spolu pretekajú o zákazníkov a štát im dáva záruky...Deti by sa nemali rodiť len preto, aby boli sluhami zachovania sociálneho štátu a platcami dlhov, ktoré narobili ich  nezodpovedný predkovia, alebo lepšie povedané vodcovia ich predkov, ktorý by to ale ospravedlňovali, že ich predsa zvolili, čo ale pri referende už zrazu je zabudnuté, zrazu nechcú ľuďom  slúžiť, ale vládnuť zodpovedajúci sa len volebnému obdobiu. Ktorý volič čítal program politickej strany, ktorú volil a bolo v ňom okrem plánov  a sľubov aj napísané ako ich dosiahnuť a keď už bolo, tak  to vôbec tým spôsobom logicky možné? Ľudia by sa nemali živiť robením detí. Ani dobíjať maternicami cudzie /dnes už možno pôvodne cudzie/ krajiny. Ľudia by mali plodiť deti pretože milujú život a deti sú pre nich jeho naplnením a chcú, aby ho niekto doprial zase zažiť niekomu inému. „Ploďte sa a množte sa  a naplňte zem. “/ Genesis 1,26-28/ Naplňte zem, to je aj nadmieru splnené. Len sa  ľuďom už nechce plodiť.., lebo v tom nevidia zmysel, alebo uviazli napríklad v dlhovej pasci.
Pre predstavu uvádzam zdroje ohľadne počtu obyvateľov Slovenského štátu 1939-1945 a slovenskej časti Československa z najdostupnejších zdrojov:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A1_republika_(1939_%E2%80%93_1945) https://sk.wikipedia.org/wiki/Prv%C3%A1_%C4%8Desko-slovensk%C3%A1_republika

"Neúcta k majetku a skutočnosti, že sa proti princípom majetku stavajú akési údajné prednosti štátu, je práve tou príčinou, ktorá viedla k všetkým ostatným zlám, ktoré zničili Francúzsko a uvrhli celú Európu do bezprostredného ohrozenia". Edmund Burke
Nie nie je nás málo, nehovoriac o tom, že sa stávame ako stredná európa nielen vďaka ženám, stále príťažlivejšími pre ľudí zo západnej európy, ktorý odchádzajú a možno budú utekať pred následkami nezvládnutej migračnej krízy, rastúcou kriminalitou, nenávisťou ,napätím a nákladmi..., ale aj dôsledkami „kultúry politickej korektnosti“, gender ideológie,, ale tu to ešte máme ako tak vo svojich rukách... Nechajme sa prekvapiť. Lenže ako by som mohol znova citovať Edmunda Burkeho, keď slušný ľudia budú sedieť so založenými rukami, tak zvíťazí zlo /a v dnešnej dobe, by sa tam patrilo pridať pred slovo zlo možno/. V stredoveku pokiaľ niekto ušiel napríklad do mesta Barcelona a chcel sa stať občanom musel sa tam dokázať desať rokov uživiť, dokázať svoje schopnosti /dočítate sa v románe Katedrála u moře od Idelfonsa Falcones./ Možno budeme mať jedného dňa aj hranice so Západnou Európou. Rastúci počet moslimského obyvateľstva si vypýta asi oprávnene politické zastúpenie. Zabudli sme na históriu a opúšťame tradície. Nehovoriac, že to je vec, ktorú by sme očakávali od našich elít a vlády, že budú vzdelané v histórii tejto krajiny a budú dbať a chrániť jej kultúru a tradície pred skutočnými hrozbami. Dnešná vláda nie je konzervatívna, aj preto lebo nepodporuje osobnú zodpovednosť ľudí za seba samých, pokračuje v trende robiť ich závislými od štátu a učí ich neprimeraným očakávaniam od štátu, bez ohľadu na jeho finančnú kondíciu. Skutočná miera zadĺženia štátu je pre bežného občana tajomstvom a šetrenie v primeranej miere je v nedohľadne... Keď nemôžeš zarábať viac, musíš viacej šetriť.

Pridať komentár

Feedback