Pred desiatimi rokmi umrel potulný gitarista

Tak sám seba označoval Rudolf Úlehla, známy aj ako Koro. Hrebeňom brnkal na troch strunách svojej ošarpanej gitary a umrel tri dni predtým, ako sme mu vydali cédéčko. Včera, keď som si preberal hudbu k môjmu filmu Prvý slovenský horor, som si pozrel rok vydania albumu Vendrfex a celkom ma to prekvapilo. Bolo to v roku 2003.

Nahrávali sme s ním niekoľko rádiospotov pre eshop Dunaj.sk, ktoré neskôr okrem ocenenia na Zlatom klinci získali aj shortlist na New York Festivals. Pobavila ma predstava, že v Carnegie Hall, v ktorej vtedy odovzdávali ocenenia, zneli Korove verzie svetových hitov ako Mesečúsec, či So Marína,).

Keď sme u Bajka nahrávali rádiospoty, napadlo nám, že máme dosť materiálu na to, aby sme mu vydali celý album. Dostal názov Vendrfex, podľa mojej najobľúbenejšej skladby, do ktorej Bajko domixoval "druhý hlas" samotného Kora. (Kliknutím na obrázok nižšie si môžete skladbu vypočuť.)

Vďaka kolegom ako Robo Mazánik, ktorý projekt menežoval, Milan Kováčik, ktorý na strane klienta výrazne pomohol s autorskými právami, Tomášovi Ručkayovi, ktorý to celé produkoval, či Lacovi Bártovi, ktorý po Kora osobne chodil do Zohora čiernym "vajdovským" mercedesom (vďaka čomu ho Koro volal "mojšofer") sa podarilo nahrať Korove verzie skladieb od Bee Gees, Boney M, či italodisco hitmakera Rocca Granatu. Jeho podanie skladby Odídem ja do Mexika zaznie aj v mojom filme spolu s piesňou od Mobyho.

Na albume Vendrfex nájdete aj niekoľko remixov Korových skladieb od skupín, ktoré som mal v tom čase rád: Happy Melon, Puding pani Elvisovej, Veneer, či od Dja Carla. A takisto jednu jeho autorskú skladbu Šeci ľuďí vravia, ku ktorej napísal aj text o malom dievčati, ktoré sa bojí, že sa nevydá, lebo je maličké.

David Erban prepisoval foneticky jeho texty na booklet, ktorý robil Vlado Korček, tvorca obalov skupín No Name, či Polemic. Fotky v booklete nafotil Martin Črep. V booklete ste mohli nájsť aj mapku miest v centre Bratislavy, kde Koro hrával.

Vydania cédečka sa žiaľ nedožil. Navštívil som ho v nemocnici, kde ležal so zápalom pľúc, tri dni predtým a priniesol som mu platňu Rocca Granatu Marína aj s venovaním: "per mio amico Koro". Tešil sa z toho. Slávny speváci, ktorých poznal len "z rádié" mu písali. Granata, ale aj iní, mu posielali svoje podpiskarty s venovaniami, páčil sa im príbeh potulného gitaristu, ktorý spieval a hral ich hity na ulici. Jeho trojstrunovú gitaru a hrebeň, ktorým na ňu brnkal a klopkal, mám dodnes, dostal som ju od Korovej sestry po pohrebe ako darček.

Je pre mňa neuveriteľné, že to bolo pred desiatimi rokmi. Bol to pozitívny a veselý človek. Dodnes rád používam niekoľko jeho hlášok. Napríklad otázku "Kde býva?" keď sa ma pýtajú, či niekoho poznám. On sa ma to opýtal, keď som chcel vedieť, či pozná Richarda Mullera. "Keď býva v Zohore, tak ho poznám, keď nie, tak nie." dodal.

Celý album Vendrfex si môžete vypočuť tu:

Rudolf KORO Ulehla / Vendrfex

Pridať komentár

Feedback