Prečo Rada pre reklamu nerieši kampaň súvisiacu s referendom?

Hlavným cieľom RPR je zabezpečovať a presadzovať, aby sa na území Slovenskej republiky šírila čestná, slušná, decentná, legálna a pravdivá reklama.

“Rada pre reklamu (RPR) je orgán etickej samoregulácie reklamy. Hlavným cieľom RPR je zabezpečovať a presadzovať, aby sa na území Slovenskej republiky šírila čestná, slušná, decentná, legálna a pravdivá reklama.” – píše sa na úvodnej stránke organizácie, ktorú tvoria najväčší zadávatelia, médiá či reklamné agentúry.

Ako člen Arbitrážnej komisie RPR, ktorá každý mesiac posudzuje sťažnosti fyzických, či právnických osôb podávaných na komunikačné aktivity rôznych subjektov, dostávam v ostatnej dobe často otázku, či je komunikácia Aliancie za rodinu a ďalších, anonymných, subjektov súvisiaca s blížiacim sa referendom v súlade s Etickým kódexom reklamy. Ja si myslím, že nie je.
Napríklad v článku 10. kódexu sa píše: “Reklama musí byť pravdivá, slušná a čestná.” alebo “Reklama musí byť pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľovi.” ďalej “Reklama, ktorá je anonymná alebo netransparentná, je neprípustná.”

Myslím, že ľahko nájdeme predreferendové kampane, ktoré porušujú všetky tieto pravidlá…

 
Záber z videa anonymného zadávateľa nájdete na stránke www.7februar.sk

V časti 11. – Slušnosť reklamy, sa píše:
“Reklama nesmie obsahovať také tvrdenia, výrazy, zvuky, ruchy alebo zobrazenia, ktoré by porušovali všeobecné normy slušnosti a ani nesmie obsahovať prvky znižujúce ľudskú dôstojnosť. V kontexte rešpektovania slušnosti a ľudskej dôstojnosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť najmä v reklame …

b) použitým zobrazeniam ženy alebo muža v obraze alebo vo zvuku, predovšetkým sa vyvarovať použitia takého zobrazenia ženy alebo muža v obraze alebo vo zvuku, ktoré pôsobí sexisticky, diskriminačne, urážlivo alebo ponižujúco s ohľadom na celkové obrazové, zvukové alebo zvukovoobrazové stvárnenie reklamy,
c) použitému jazyku a jazykovým výrazovým prostriedkom, predovšetkým sa vyvarovať použitia prejavov verbálneho (jazykového) násilia, ako aj prejavov nekriticky posilňujúcich rodové či sexuálne stereotypy, či už priamo, alebo v spojení s vizuálnou alebo inou stránkou reklamy, …”


Anonymný bilboard s Pápežom, foto: Denník N

Článok 12. Etického kódexu hovorí o Čestnosti reklamy:
“Reklama nesmie byť koncipovaná tak, aby zneužívala dôveru priemerného spotrebiteľa alebo využívala nedostatok jeho skúseností alebo znalostí alebo jeho dôverčivosť.”

Článok 13. o Spoločenskej zodpovednosti reklamy: “Reklama nesmie zneužívať predsudky a povery.” v článku 20. hovorí o ochrane súkromia a zneužití autority: “Reklama nesmie zobrazovať žiadnu žijúcu osobu, ani sa na žiadnu žijúcu osobu odvolávať, ak s takým zobrazením alebo odvolaním sa nevyslovila táto fyzická osoba vopred súhlas; to sa vzťahuje aj na použitie osobného prejavu fyzickej osoby a primerane sa to vzťahuje aj na právnickú osobu.”

Ďalej Reklama nesmie na svoje pôsobenie zneužiť fyzickú osobu, ktorá je nositeľom verejnej autority, najmä spomedzi predstaviteľov regulovaných povolaní alebo predstaviteľov odborných alebo profesijných organizácií, a to ani vtedy, keď by taká osoba súhlasila s pôsobením v reklame či už odplatným, alebo bezodplatným.”


Neetický bibord Aliancie za rodinu, foto: Omediach.com

Mám za to, že referendové kampane porušujú niekoľko článkov Etického kódexu. Ale, žial, v rámci Rady pre reklamu s tým nič neurobíme. Hneď v prvom článku Etického kódexu totiž máme toto zaklínadlo: “Ustanovenia Kódexu sa nevzťahujú na politickú reklamu, najmä na verejné oznámenie šírené a) v rámci volebnej kampane alebo kampane pred referendom alebo ľudovým hlasovaním,” vďaka ktorému sa od času, kedy bolo vyhlásené referendum RPR už nevenuje kampaniam s ním súvisiacim.

“Nereferendové” kampane Aliancie za rodinu sme ešte riešiť mohli a museli, nemôžeme riešiť politické/referendové kampane a na Slovensku nie je žiadna organizácia, inštitúcia, ktorá by to riešila. Neexistuje samoregulačný, ani iný regulačný orgán, ktorý by strážil etiku komunikácie politických subjektov, či aktivít nad rámec zákona.

Reklamná brandža sa dokáže regulovať sama, tí, ktorí majú väčší vplyv na spoločnosť, jej vývoj, kultúru to nedokážu. Riešia sa “len” porušenia zákonov, to je čiastočne v kompetencii volebnej, či referendovej komisie, ale ak by sa napríklad nejaká štvavá, či už podpísaná, alebo anonymná kampaň objavila mimo volebného, či referendového obdobia, nikto s tým nič neurobí. Chýba orgán dozerajúci na to, či strany, hnutia, aliancie, komunikujú eticky, čestne, pravdivo, či nezavádzajú, nezneužívajú deti a dôverčivosť ľudí, verejné osoby, neprekrúcajú fakty, či rovno neklamú.

Výsledok tohto stavu sledujeme v týchto dňoch v priamom prenose. Takú hrbozrnnú manipuláciu, osočovanie a zavádzanie by si nemohol dovoliť žiaden prací prášok ani pančovaná vodka – na to páky máme. Môžu si ju však beztrestne dovoliť ľudia, ktorým vraj ide o naše dobro. Nedajme si ho vziať.

Poznámka: toto nie je oficiálne vyjadrenie Arbitrážnej komisie RPR, ani členov RPR, je to iba môj osobný názor.

 

Pridať komentár

Feedback