Povstať by sme mali každý deň

Ak sa nechceme nechať vmanipulovať do sveta, v ktorom nám budú to, ako máme žiť, diktovať fanatici rôzneho druhu, musíme povstať. Denne.

Povstanie je pre mňa jedna z mála udalostí našich dejín, ktorá dokazuje, že sa vieme zachovať ako príčetný národ. Že dokážeme rozpoznať zlo a vzdorovať mu. Že sa vieme vzoprieť diktátu moci, či už našej, alebo cudzej. Že si dokážeme všimnúť, keď je nám nanucované niečo absurdné. Že máme svoj rozum. Že dokážeme konať a nielen bľabotať o neprávostiach. Že sú medzi nami muži (a ženy) činu. Že jednotlivci svojím odvážnym konaním (ako napr. Imrich Karvaš) dokážu meniť dejiny. 

To ma napĺňa nádejou. Okej, možno je to naivné. Denne mnohí z nás lámu palicu nad týmto národom, hovoríme o jeho akcieneschopnosti, ignoranstve, či ľahostajnosti. Kedy inokedy ako dnes, keď si pripomíname výročie jednej z najvýznamnejších, a žiaľ aj najkrvavejších udalostí, kedy skupina ľudí nepodľahla demagógii, nezvolila menšie zlo, či ekonomický prospech a rozhodla sa urobiť všetko pre dobrú vec, si môžeme povedať, že to ide. 

Že zmeny k lepšiemu môžu prísť "zdola". Že ktokoľvek z nás môže povstať proti tomu, čo sa mu nepáči, vzoprieť sa neprávosti a ísť príkladom. Tém je veľa, žiaľ, a zdá sa mi, že každý deň a čoraz intenzívnejšie tu niekto vedie vojnu voči niekomu. Menšinám, etnikám, inak orientovaným, inak zmýšľajúcim, inému veriacim. Najjednoduchšie je útočiť na slabších. Povinnosťou silnejších je ochraňovať ich. Ak sa nechceme nechať vmanipulovať do sveta, v ktorom nám budú to, ako máme žiť, diktovať fanatici rôzneho druhu, ktorí sa neboja kričať, búchať pästičkami a nanucovať nám svoju predstavu o našom živote, musíme povstať. Denne. Dá sa to a musí sa to. Dejiny nám ukazujú, že to dokážeme. Tak, ako by povedala Dominika, pome!

Pridať komentár

Feedback