V súvislosti s dôchdkovou reformou, ako jednou z nosných tém slovenskej ekonomiky, sú prezentované viaceré štatistické údaje. Tie základné sa však nedajú označiť inak ako nezmysel.
Tomáš Baťa ako podnikateľ, zamestnávateľ a starosta mesta ukázal v prvej tretine minulého storočia cestu, ako možno prostredníctvom všestranného rozvoja ľudí dosiahnuť prosperitu. Aj u nás, aj dnes je to rovnako možné.
Úroveň podnikateľského myslenia / ducha je tým fenoménom, ktorý je rozhodujúci v úspešnosti ekonomického rozvoja krajiny. Uvedomili si to dokonca aj v inštitúciách EÚ. Len u nás zrejme ešte nie dostatočne.
Na Slovensku máme vypracované celé tisíce stratégií pre všetky oblasti života. Kvalitná realizácia kvalitných stratégií s primeraným zdrojovým zabezpečením by mala automaticky viesť k napĺňaniu stanovených cieľov. V našej ekonomike to však tak nie je. Prečo?
Odboroví predáci tvrdia, že súčasné znenie Zákonníka práce neobmedzuje možnosti zamestnávateľov tvoriť nové pracovné miesta, a tým riešiť najpálčivejší problém slovenskej spoločnosti. Logika riešenia, ktoré v čase krízy podporovali však ich súčasné tvrdenie vyvracia.
V posledných rokoch z dlhodobého hľadiska nič neublížilo Grékom tak, ako politici a spoločná mena. Ich vlastní i ostatní z EÚ. Rozhodujúci politici Európskej únie tento stav ďalej predlžujú a tým aj zhoršujú. Chcel by som veriť, že nie zo sebeckých dôvodov.
ekonóm a manažér z podnikovej praxe, špecialista na miestny a regionálny rozvoj
O čom blogujem:
Klameme sami seba Najmä perspektívy našej ekonomiky sú horšie, ako sú bežne prezentované Je zdeformovaná Sme povrchní Dookola robíme blbé závery a neúspešne aplikujeme podružné opatrenia. To ozaj rozhodujúce, potenciál našich ľudí, však doslova ignorujeme
