Zopár poznámok k príjmovej nerovnosti

Na akademickej, politickej i širokospoločenskej pôde sa dlhší čas diskutuje o nerovnomernom rozdelení príjmov v rámci krajín, resp. sveta. Kapitalizmus praje pripraveným, ktorí nemusia byť čestní, ani nadpriemerne vzdelaní, základným predpokladom je chcenie a samotné prostriedky jeho presadzovania sú často machiavelliovské. Peniaze riadia svet. Na jednej strane spôsobujú povýšeneckosť z prebytku, na druhej útlak a smútok z nedostatku. Nemusíme byť ale úplne napätí, pretože podľa rebríčkov merajúcich šťastie v spoločnosti, je najviac šťastných ľudí v najmenej bohatých krajinách. Asi tam nemajú televíziu, internet a všeobecnú mamonu.
 
Keďže sme súčasťou modernej kapitalistickej Európy, sme aj súčasťou vyššie uvedených diskusií. Zrejme si len málokto v modernom kapitalistickom svete dokáže predstaviť, že by opustil prácu, nenakupoval potraviny, nesledoval televíziu a prespával pod jedličkou v parku. Takto zaprahnutí, vo svete neustálych potrieb, práce, tržieb a výdavkov, musíme hľadať spôsoby na zlepšenie našich životov.
 
Kapitalizmus potrebuje upraviť a poľudštiť. Aj keď vás budú zubami-nechtami presviedčať, že opak je pravdou a že potrebujeme viac slobody, nedajte sa nachytať. Väčšinou sú to predlžené ruky tých, čo sedia na mechoch s peniazmi.
 
Dlhú dobu sa objavuje koncept akéhosi základného príjmu každého obyvateľa (eventuálne občana) krajiny. Tento príjem by mal nahradiť všetky príspevky a dávky, ktoré dostávajú obyvatelia a mal by naňho nárok každý, teda nielen sociálne slabší. Určite nie sme tak ďaleko, aby bol tento koncept prijatý zajtra, keďže si vyžaduje prekopať celý sociálny a rozpočtový sektor. Do budúcna je to schodné riešenie na potláčanie príjmovej nerovnosti. Podľa mňa by ale tento základný príjem nemal nahradiť všetky dávky a príspevky, keďže na niektoré z nich je osobitný dôvod (napr. príspevok pri narodení dieťaťa a pod.). Ak by základný príjem zaviedli Švajčiari, dajú každému po 2000 Eur (takýto bol aj návrh v referende u nich) a majú pokoj. Na Slovensku by stanovenie sumy základného príjmu bolo náročnejšie, keďže niektorí by sa mohli cítiť ukrátení a niektorí by mohli „zbohatnúť“. Čiastka by sa mala stanoviť citlivo, a to tak, aby to nebola len almužna.
 
Financovanie základného príjmu by zabezpečoval spoločný fond, ktorý by sa plnil jednak zo systému sociálneho poistenia a tiež z daní. Základný príjem navyše pôsobí motivačne na daňovníkov a platiteľov poistného, keďže na konci dňa sa im ich čiastky odvedené do rozpočtu čiastočne kompenzujú – takto by sme nemali de facto „čistých prispievateľov“ a „čistých poberateľov“. Samozrejme, väčšina príjmov obyvateľstva má pochádzať zo mzdy za prácu, alebo zisku z podnikania, úlohou štátu, ak chce odstraňovať príjmovú nerovnosť, je najmä tlačiť na rast miezd.
 
Kľúčovým na získanie finančných prostriedkov je opätovné nadobudnutie vplyvu v strategických podnikoch (plyn, elektrina, telekomunikácie a pod.), následne sa musia do riadenia podnikov dostať zodpovední ľudia, ktorí nebudú šafáriť. Materiálnou zábezpekou proti šafáreniu by mal byť dostatočne vysoký príjem manažmentu s motivačnou zložkou za dobré hospodárenie. Jednoducho sa to píše, ťažko robí. Uznajte ale, že niektorí národovci sa musia v hrobe obracať, keď vidia, že sme si dali (takmer) všetko zobrať. To je už ale iná kapitola „demokratizácie“ Slovenska.
 
Ak bude základný príjem postavený na vyššej sume, samozrejme, obyvatelia budú naďalej zarábať (takto v podstate bude pre niektorých základný príjem darčekom navyše), podporí to míňanie obyvateľstva na potraviny, ošatenie, či dovolenky. Tu vzniká ďalší zdroj príjmu a síce na strane obchodníkov a na strane štátu ako daň z príjmu a spotrebné dane.
 
V súvislosti s daňovými príjmami je dôležité zamerať sa na daň z príjmu, keďže daň z pridanej hodnoty sa „dala do laty“. Je podivuhodné, že niektoré firmy hospodária niekoľko rokov so stratou. Štát musí odstrániť prostredníctvom finančnej správy v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní nekalú daňovú optimalizáciu. Neraz zaplatí na dani z príjmu viac učiteľ ako firma, takže mýtus, že podnikatelia si vydržiavajú verejný sektor neplatí. V dani z príjmu právnických osôb je ukrytý oprávnený príjem štátu.
 
V oblasti daňovej politiky, kde sa bavíme skôr o nadštátnych kompetenciách, je potrebné v rámci Európskej únie odstrániť neprimerané daňové výhody poskytované daňovníkom v niektorých štátoch. Prijatá legislatívna úprava musí nútiť obchodné spoločnosti, aby boli daňovými rezidentmi štátov, v ktorých reálne vykonávajú podnikateľskú činnosť. Prostriedkov ako to dosiahnuť je viacero, napr. zjednotením výpočtu základu dane, či jednotnou sadzbou dane.
 
Pri nastavení moderných ľudí sa môžeme len ťažko spoliehať na to, že začnú sami od seba viac myslieť na spoločné a spoločenské dobro. Preto je na mieste silnejšie pôsobenie štátu v zmysle citátu I. Kanta: „štát je zjednotenie množstva ľudí pod vládou práva.“
 
 
 
 

Pridať komentár

Feedback