Uvažujme spolu o demokracii

My chceme práva, nie povinnosti!
 

Výdobytky demokracie sme si osvojili celkom ľahko. Ľahko sa zvyká na život bez disciplíny, bez platenia daní, bez obchodných bariér, s veľkými možnosťami, plnými regálmi potravín od výmyslu sveta, butikmi s kvalitným oblečením a ani dovolenka pri mori aspoň dvakrát do roka nie je od veci. Za sebou sme nechali zopár pre nás málo schopných ľudí. Málo schopných pre život dneška. Tým musí stačiť dávka v hmotnej núdzi a príspevok na dieťa, rožok s maslom ako pestrá strava a dovolenka iba v časopise. V lepšom prípade robia za minimálku a aj za to málo sú radi. Niekomu narástli reči a svaly, lebo si kúpil luxusné nové auto, či vyštudoval vysokú školu v Medzilaborciach. V inom rastie zhubná nenávisť voči tejto dobe a voči úspechu iného.
 
Možno sme tú demokraciu iba zle pochopili. Veď je to skvelá šanca! Ale to by sme všetci tak trošku museli skultúrnieť. Pozdraviť si, neškatuľkovať, neintrigovať,  neklamať stále, nezakladať si na nagelovanej ofine, netrúbiť na chudáka, ktorému zdochla škodovka na križovatke... . Nikto od nás nechce nič veľké. Žiadne spoločné dovolenky so susedom z bytovky. Iba kúsok slušnosti.
 
Pamätáte sa na vznešený názov demokratizačného procesu na Blízkom východe a severnej Afrike? Arabská jar. V jari sa všetko zobúdza, oteplí sa a sú s tým späté prevažne pozitívne emócie. Ako teda pokročila Arabská jar? Padajú bomby z neba, vybuchujú míny, strieľa sa na každom rohu, ľudia utekajú a topia sa v mori, vykonávajú sa popravy... .Demokratizačný proces ako vyšitý!
 
Veľké krajiny potrebujú veľkých vládcov. Veď za čias tých diktátorov tam bol poriadok. Mohli ste  ísť na výlet do Sýrie, či na dobrodružnú cestu Irakom. Dnes si do Sýrie kúpite prevažne jednosmerku. Hospodárstva týchto krajín sú na mizine. Viete, len aby sme sa chápali – pod pojmom demokratizačný proces treba v ponímaní najväčších demokratizátorov vidieť zvrhnutie zlej vlády, nastrčenie dobrej vlády a štandardný privatizačný proces(ako sme si ho osvojili aj my v Európe). V prípade blízkeho východu môže ísť o ropné bohatstvo a dôležité obchodné cesty. Zahoďme naivitu! Každá upratovačka si pýta za upratanie nejakú odmenu. Inak  to nerobia ani naši demokratizátori. Akurát, že spravia bordel a zhrabnú odmenu za upratanie.
 
Zamyslime sa nad výkladom slova vláda. Vláda má vládnuť. Historická skúsenosť dokazuje, že miesto na tomto svete majú aj diktátori. Nemali by sa umelo odstraňovať, lebo niekto zvonku si zmyslí. Jediné legitímne právo povedať „nie“ diktátorovi má ľud jeho krajiny! Nemyslím si, že by hlavným nepriateľom diktátorov na Blízkom východe a v severnej Afrike bol ľud. Ľudia tam nežili možno štandardom, aký majú tie najrozvinutejšie krajiny, ale v podstate boli spokojní. Treba to brať tak, že život v každej krajine má svoje špecifiká. Nemôžeme sa snažiť umelo spraviť z Pakistanu Francúzsko.
 
Demokracia – to je aj vláda médií. Nie nadarmo sa tejto dobe vraví informačná. Informácie sú všade. Otázna je však ich hodnovernosť. Internet a noviny sa stali nástrojom diktovania. Takto sa do našich myslí derú sugestívne články, kúpená politická reklama a iné nechutnosti. Ľudia zachádzajú tak ďaleko, že sú schopní velebiť politikov, neznášať politikov a priam rodiny sa dokážu rozhádať na tejto téme. Čo je zarážajúce, väčšina z týchto ľudí z toho nemá nič, ale napriek tomu sa bijú o svoj názor, akokeby boli uprostred politického boja. Pretože médiá im tisíckrát zopakovali lož a oni ju prijali za pravdu. Takto nenápadný potôčik informácií vymyl poriadne riečisko v hlavách niektorých.
 
Úpadok demokracie je v tom, že vládcovia stratili hrdosť. Dovolili, aby im záujmové skupiny prerástli cez hlavu. Toto je problém vyspelého sveta, nie nejakej provincie v Kambodži. Opäť sa vráťme k významu slova vláda. Kto tu drží kormidlo?
 
Za tých 400 Eur ti zalepia oči. Ty si nakúpiš potraviny a zaplatíš bývanie. Nedovolíš si ale vyskakovať, pretože zamestnávateľ je pán. Nechceš ostať úplne na dlažbe. A takto ťaháš osmičky a nadčasy, aby si mohol v nedeľu zájsť na pivo do krčmy. Peniaze, ktoré si zarobil, doslova vraciaš ľudom, ktorí ti ich vyplatili. Ako? To je dôsledok toho, že ten hypermarket, v ktorom nakupuješ potraviny, patrí tvojmu platiteľovi mzdy. To je zas výsledok globalizácie. Majetok sa spája v jedných rukách. V rukách nadnárodných korporácií.
 
Až priveľký je ten dvor, na ktorom žijeme. A veru, nevie sa v ňom každý dobre zachovať. Chceme ísť ďalej a preskakovať ploty. Často pritom padneme na naše liberálne brady. Keď chceš byť demokrat, tak začni od seba. Urči si hranice správania, lebo prídu iní a tí ti tie hranice nanútia. Demokracia a táto voľnosť -  to nemusí byť donekonečna. Žijeme krásnu dobu, ktorej ducha si ale sami rozkrádame. Veď to mala byť vláda ľudu! Krásna, idylická, pokojná a slobodná. Namiesto toho sme sa stali navzájom sebe vlkmi. A keď už ovce nebude, začneme sa žrať my.
 
Demokracia je diktatúra väčšiny.
 
 
 
 

Pridať komentár

Feedback