Potrebujeme jasnú a triezvu líniu

Žijeme vo svete, ktorý je založený na večnom súperení protipólov. Netýka sa to len politiky, ale spoločnosti ako takej. Z malých pramienkov každodenných hádok vyvierajú veľké sváry smerom do vnútra krajín, ako aj navonok v medzinárodných vzťahoch. Po rovnej ceste sa stále kráča lepšie a jednoduchšie. Prečo si teda robíme naše cesty kľukatými?

Mohol by som predostrieť mnoho príkladov na ilustrovanie dnešnej spoločenskej roztrieštenosti. Vznikajú na rôznych základoch – náboženských, rasových, ekonomických, alebo hoc aj len na malých malichernostiach. Dôsledkom týchto roztrieštených názorov je to, že sa stávame svedkami občianskych nepokojov, politických diskusií plných osočovania a v krajnom prípade vojen. Dôsledkom nejednotnosti a večného súperenia je v neposlednom rade aj to, že sa samotnému ideologickému, či názorovému boju prikladá neprimerane veľká vážnosť a záležitosti, ktoré sa bytostne dotýkajú občanov, zostávajú odsunuté kdesi naboku.
 

Uveďme si zopár príkladov takéhoto súperenia protipólov. Vezmime si trebárs takú situáciu v USA, kde momentálne vrcholí prezidentská kampaň. Americký politický systém na rozdiel od toho nášho je do menšej miery pluralitným, keďže boj sa odohráva len medzi dvoma základnými platformami, ktoré samozrejme v sebe absorbujú menšie frakcie. Kedy ste naposledy v novinách čítali v súvislosti s USA aj niečo iné ako len útržky o priebehu volebnej kampane? Priznám sa, ja som už dávno nič iné spoza „veľkej mláky“ nepočul. Dozvedeli sme sa okrem iného, aký musí byť zdatný(najmä finančne) kandidát na prezidenta USA. A propos, kde je boj o moc, tam sa ľahko dajú vetriť aj veľké peniaze. Momentálne nikto nerozoberá nelichotivú ekonomickú situáciu USA, napokon, čo je viac ako boj o funkcie?
 

Podobne sa to s nami „ťahá“ aj na Slovensku. Narážam na to, že pravica sa málokedy dokáže zjednotiť pri riešení problémov ľudí s ľavicou. Tak je tomu nielen na národnej úrovni, ale podobné konflikty sa vyskytujú zrejme v každom komunálnom zastupiteľstve. Ide v politike naozaj o riešenie problémov ľudí, alebo iba o „ukojenie“ oných ľudí v pozadí politických strán? Všetko to akosi na seba vzájomne nadväzuje. Je nepopierateľné, že politická strana ako istá forma združenia, ktorá chce presadzovať isté myšlienky, názory, či záujmy potrebuje na presadzovanie oných spomenutých vecí aj určitý kapitál, ale na druhej strane by nebolo dobré, keby tento kapitál ovplyvňoval celkovú politiku strán. Preto som za zachovanie príspevku, ktorý v závislosti od úspešnosti vo voľbách strany dostávajú, lebo tento príspevok do akej-takej miery eliminuje potrebu strán viazať na sebe ďalšie peniaze, a tým aj záujmové skupiny.


Výsledkom tejto siahodlhej nemožnosti dohodnúť sa naprieč politickým spektrom je napríklad aj to, že výstavba nových diaľničných úsekov sa neustále odkladá a nie sme schopní „vychovať“ si schopných a kvalifikovaných úradníkov v štátnej správe, keďže tí sa na týchto postoch menia v závislosti od príslušnosti k rôznym politickým chlebodarcom. Je naozaj ťažké vytvoriť dobre a efektívne fungujúcu spoločnosť na pozadí nekončiacich konfliktov, hádok a roztržiek. Preto je veľmi dôležité najmä v čase doznievania krízy a nielen v tomto čase, hľadať možnosti ako riešiť problémy ľudí spoločne, nie cez priezor niečích záujmov. Dnes bolo v NR SR prijaté Programové vyhlásenie vlády. Začína sa ďalšia etapa výstavby našej spoločnosti. Verím, že na napĺňaní jednotlivých bodov sa nebudú podieľať len vládni poslanci, ale každý, kto to uzná za vhodné. Veď napokon naša Ústava jasne deklaruje, že poslanec nie je viazaný príkazmi, mal by sa teda rozhodovať podľa vlastného svedomia,vedomia a vôle.


Pripusťme teda alternatívu a možnosť inakosti myšlienok, pretože práve tak môžeme nájsť zhodu aj tam, kde sme ju predtým nedokázali hľadať. Nielen vo veľkom, ale aj v malom. Lebo na malých veciach sa učíme robiť veľké.


 

Pridať komentár

Feedback