Odcudzenie politiky ľuďom

V nasledujúcom texte v žiadnom prípade nenarážam na aktuálne politické dianie na Slovensku. Ako som viackrát na svojich blogoch spomenul, mojim cieľom je vyhýbať sa hodnoteniam, pretože nepokladám za správne a náležite, keď subjektívne hodnotenia prevažujú nad postojmi. Ktosi raz totiž povedal, že postoje sú dôležitejšie ako fakty. Neskôr o ňom povedali, že je múdry...

Majú ešte bežní ľudia zmysel pre politiku? Ako som sa zmienil v predchádzajúcom blogu – účasť ľudí na voľbách nesvedčí o tom, že by zmysel pre politiku mali. Nechcem ale otvárať tému, ku ktorej som sa jasne vyjadril. Prečo spomínam ľudí a nie občanov? Veď práve na status občiansky sa viažu politické práva, napr. právo voliť v danej krajine. Ale dovoľte mi pripomenúť, že v prvom rade by sme mali byť ľuďmi, až potom občanmi, ako to dávno predo mnou vyjadril slávny právny vedec H.D. Thoreau. V kontexte s týmto by sme podľa mňa mali mať najprv na zreteli politiku s ľudskou tvárou, až potom politiku s nálepkou občana. Týka sa to všetkých – od ministrov, funkcionárov v samospráve, či na komunálnej úrovni, po členov politických strán a ľudí, ktorí s politikou prichádzajú do styku iba občasne, napr. tak, že si prečítajú noviny, alebo hromžia pri pozeraní televíznych novín, nad tým, čo sa deje.

Bohužiaľ, pojem bežný, či obyčajný človek sa stal len akýmsi magnetom na pritiahnutie politického kapitálu. Svedčí o tom napr. aj názov nedávno vzniknutého politického hnutia. Škoda, že slová sa nekupujú v obchodoch za vysoké ceny, keby sa za také ceny kupovali, zrejme by sa predišlo toľkému plytvaniu s nimi. Politik by mal byť dobrým rečníkom, ako príklad majstra v rétorike uvediem súčasného premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica a verím, že mi dáte za pravdu. Politik by ale v neposlednom rade mal byť aj mužom činu, príklad vyjadrím abstraktne – množstvo starostov, pod vedením ktorých sa obce rozvíjajú, či riaditelia verejnoprávnych inštitúcií, ktoré vykazujú poctivé výsledky v hospodárení s verejnými zdrojmi. Keby platilo, čo poviem, to spravím – diaľnice sú dávno postavené, eurofondy vyčerpané a korupcia eliminovaná. Preto je niekedy lepšie menej povedať na začiatku a na konci si opláchnuť ruky od množstva vykonanej práce.

Na druhej strane je ale potrebné komunikovať, veľa komunikovať. Urobme si teda deliacu čiaru medzi pojmom hovoriť a komunikovať. Mám na mysli komunikáciu medzi politikom a ľuďmi. Komunikáciu, ktorá neprebieha len dva mesiace pred voľbami a po zatvorení volebných miestností končí. Problémom mnohých politikov je, že po dosiahnutí svojho politického „orgazmu“(zvolenia, dosiahnutia nejakej funkcie) sa odcudzia verejnosti. Politici sa uzamkýnajú na vrchnom poschodí budovy, čo zamedzuje dobrému prúdeniu informácií medzi nimi a bežnými ľuďmi. Akiste, to neplatí pre istý okruh „vyvolených“, teda lobistov, finančné skupiny a pod. Nečudujme sa potom, že ľudia strácajú zmysel pre politiku, keďže naozaj len v ojedinelých prípadoch sú účastníkmi dialógu s politikmi. Potom sa nečudujme, že narastá napätie v spoločnosti a stávame sa svedkami protestných zhromaždení namierených proti politickým špičkám. Moc totiž pochádza od ľudí a ich funkcia v rámci politického života nekončí odovzdaním hlasu, ale aj po tomto akte pokračuje tým, že si vytvárajú názor na dianie v politike, sú súčasťou akéhosi kontrolného systému a v neposlednom rade by mali dostať priestor na vyjadrenie sa k aktuálnym témam. Nemenej dôležitá je aj vnútrostranícka komunikácia, ktorá by sa mala rozvíjať ako kontinuálna, neprerušovaná a nekončiaca.

Bežní ľudia sa v politike nevyznajú. Za tých dvadsať rokov, čo je Slovenská republika samostatným štátom, ich naši politici vo všeobecnosti naučili iba dávať politiku do rovnováhy s klamstvom a prischla jej nálepka „pánskeho huncútstva“. Politici sa uzamkýnajú na vrchných poschodiach spoločnosti, pritom asi zabúdajú, že defenestrácia z tretieho poschodia je bolestivejšia než odomknutie dverí na prízemí a sprístupnenie politiky ľuďom. Vážení politici, naučte vašich voličov, aby boli nielen vašimi, ale aj voličmi hrdými na vás!
 

Pridať komentár

Feedback