Nespravodlivý cisár

„Dávajte cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je Božie,“ Pán Ježiš takto odpovedá na otázku, či slobodno platiť dane cisárovi.
 

Veriaci ľudia, ktorých je na Slovensku väčšina, nebudú o tejto pravde pochybovať. Aj veriaci otec však cíti jarmo na jeho pleciach. Keď si po šichte zapne televíziu, aby si vypočul večerné správy, s ľútosťou sa zapozerá na svoje mozole a uvažuje, dokedy ešte bude veriť v spravodlivosť. Pred očami sa mu premietajú správy o zvyšovaní daní, o zavádzaní nových daní, o raste sociálnych a zdravotných odvodov, či koncesionárskych poplatkov. Vzápätí sa večerné správy prehupnú do tej veselšej polovice. Teda pre koho ako. Pracujúci otec vidí novostavby sociálnych bytoviek, veselých ľudí, ako si z pošty odnášajú niekoľko stoviek eur, deti, ktorým nechutia obedy zadarmo, vidí, ako si nepracujúca šľachta užíva pivko a cigaretku v tieni altánku na sídlisku a na záver sa dozvie, že megalomansky predražená diaľnica je hotová.

 

Podobnú traumu zažíva o dva domy ďalej aj miestny podnikateľ. Vraj daň z dividendy sa dotkne len veľkých koncernov. Nuž, keď mu z jeho 10 000 vezme cisár 1 500... . Dotkne sa to aj jeho? Spoločne s každým jeho zamestnancom odvedú cisárovi dokopy takmer 50% z celkovej ceny práce každého jedného zamestnanca. Zo zisku jeho firmy dá viac ako jednu pätinu. Tiež cisárovi.

 

Cisár – dnes štát, nie je spravodlivý. Jánošíkovsky princíp prijímania a zmien predpisov v oblasti daní, odvodov a poplatkov nie je slušný. Ja priam grobiansky vo vzťahu k produktívnym ľuďom. Komplexne, systém politiky v tejto oblasti, a to nie je len vecou nášho štátu, naberá čudesné kontúry. Mlčky sme prijali tézu, že aktívny producent hodnoty (zamestnanec, zamestnávateľ, živnostník) sa poskladá na život pasívneho recipienta (najmä nezamestnaný). Do budúcna, s prihliadnutím napr. na závratný rast počtu kontajnerových škôl so žiakmi s rôznymi poruchami, ktorí nebudú schopní plnohodnotne pracovať a produkovať hodnoty, predpokladajme, že producentom hodnôt sa bude trhať od úst ešte viac, keďže stúpnu náklady na dávky v nezamestnanosti, invalidné dôchodky atď. Daňové zaťaženie sa môže uberať progresívnym smerom, takže bohatším sa vezme viac (progresívna daň). Zdroje sa budú hľadať na každom kvietočku, ktorý nám obrastie múrik. Mladá inteligencia prirodzene uvažujúca o zabezpečení seba a rodiny bude utekať do zahraničia, kde bude pracovať, alebo tam presunie svoje podnikateľské aktivity. Takto prídeme o producentov hodnôt.  Budeme tu živiť pasívnych recipientov. Otázka znie, z čoho budeme živiť pasívnych recipientov? Zostane nahý cisár.

 

Teória daňového práva učí, že zaplatená daň je neekvivalentná. To znamená, že zaplatíme 500 eur mesačne na dani, ale nemáme nárok na protihodnotu, resp. na protihodnotu v nami zaplatenej výške. Preto je normálne, že vášmu synovu padá v škole omietka na hlavu, v nemocnici sa cítite ako vo filme zo 70. tych rokov, nové auto na slovenskej ceste rozbijete behom troch rokov a tak ďalej, a tak ďalej. Obávam sa, že práve toto je ťažiškom chabej daňovej disciplíny u nás. Keby sme, ako je tomu v o niečo kultúrnejších krajinách, videli prospech z toho, že nám zamestnávateľ zrazil istú sumu na daniach a odvodoch, stopercentne by sa znížil počet ľudí nadávajúcich na vysoké odvodovo-ďaňové zaťaženie. Keby sme to videli čo i len v kultúrne upravenom parku, na úhľadne upratanom verejnom priestranstve, slušnom chodníku v centre mesta, už aj to by ľudí potešilo.

 

Rozpočty sú vlastne tabuľky, v ktorých sú čísla. Keď si cisár mocou pera zmyslí, že v jednom riadku škrtne a v druhom dopíše – stane sa. Keď do kolónky „sadzba dane z príjmu fyzickej osoby“, napíše 25% - on to vidí ako číslo v tabuľke – vy to však vidíte pri návšteve obchodu, keď si musíte celý mesiac kupovať lacnejšie jogurty. On to tiež vidí ako peniaze, ktoré získa, vy to vidíte ako peniaze, o ktoré prídete. Tieto rozpočty, ako všetko, vznikajú v myšlienkach. Keď už pár rokov čítame o príjmovej nerovnosti a nerovnomernom rozdelení bohatstva, bolo len otázkou času, kedy tento štatisticky fakt z vedeckej obce preberú aj politici. K tomu pár poznámok. Zamyslite sa, aká je demografická krivka v Indii, Indonézii, alebo v slovenskej rómskej osade. Potom uvažujte, koľko detí majú ľudia z vášho okolia, ktorí pracujú a majú vzdelanie. Zatiaľ čo, chudobní obyvatelia sa množia takpovediac bez rozmyslu, bohatší majú dve, tri, možno štyri deti. Uvažujme ďalej. Ak chudobný otec bez vzdelania má 10 detí, aká je pravdepodobnosť, že jeho deti budú bohaté? Minimálna. Prídeme teda na to, že chudoba sa z dvoch ľudí (rodičov) prenesie na ďalších desať (deti). Na druhej strane, majetok dvoch bohatých rodičov zdedí ich jediný potomok. Bohatstvo sa koncentruje a chudoba dekoncentruje. To je odpoveď na nerovnomerné rozdelenie bohatstva.

 

Cisár nikdy nebude spravodlivý, keď bude snahu trestať daňou a lajdáctvo podporovať dávkou. Cisár tak núti slušných, aby sa stávali neslušnými, aby vytvárali schránkové firmy, aby krátili a neodvádzali dane, aby vyplácali peniaze bokom, aby neznášali nezamestnaných. Cisár nebude mať nikdy skutočný rešpekt, ak mincu od poctivého človeka hodí do čiernej diery nespravodlivého sociálneho systému alebo ju rozdá na korupciu. A kde niet rešpektu voči cisárovi, niet ani rešpektu voči jeho zákonom.

 
 
 

Pridať komentár

Feedback