Neduhy novinárskej práce

Práca novinára je ušľachtilým remeslom. Samozrejme, za predpokladu, že nie je zneužívaná v prospech niektorých subjektov, či jednotlivcov.

Každý človek ma akúsi mienku. Mienku na život, ľudí okolo seba, taktiež názor na politiku a politikov. Ústava nám okrem iného priznáva právo na slobodný názor, takže v zásade, kto rozpráva, píše či koná na základe vlastných slobodných názorov na život, za predpokladu, že tieto jeho názory nie sú xenofóbne, rasistické, či iredentistické a nezasahuje tým do práva iného, nečiní nič zlé. Dokonca ani naši poslanci, aj keď sú podstatnou súčasťou partokratického politického systému, nie sú, resp. nemali by byť viazaní príkazmi, a teda mali by sa rozhodovať na základe vlastného názoru a svedomia. Prax ale často vyvracia teóriu.
 

Osobitným prípadom povolania je podľa mňa chlebíček novinára. Ako som vyššie spomenul, nikomu nemožno zakázať písať o tom, či o inom, pokiaľ týmto písaním neporušuje zákon. V súvislosti s týmto je ale potrebné sa zmieniť, že aj hranica porušenia zákona môže byť v niektorých prípadoch diskutabilná. Ja som zástancom nielen zákonov písaných, ale aj tých so širším spektrom pôsobnosti, teda zákonov prirodzených. Prirodzený zákon sa prevažne odvíja od slušnosti, či spravodlivosti, niekedy sa o týchto zákonoch hovorí ako aj o zákonoch Božích.
 

Práca novinára je nepochybne zrejme najmienkotvornejšou zo všetkých povolaní. To, čo si prečítame pri rannej káve v novinách, alebo na internete, berieme ako niečo platné a nemenné, teda prijímame to ako pravdu. Jedným z cieľov novinárskej práce je zvyšovať informovanosť verejnosti. Informácie sú dnes veľmi dôležité, možno neveríte, ale niektorí s nimi aj kupčia. Ale neodbočujme. Keď niekoho na ulici stretnete a ten vás osloví s nejakou otázkou, zrejme mu odpoveďou nebudete klamať, lebo na to nemáte dôvod a navyše toho človeka nepoznáte. Také písanie článkov do novín je odpovedaním na smäd ľudí po informáciách. Hoci my často otázky nevyslovíme, dostávame na ne odpoveď, keď si kúpime noviny, časopis, alebo si otvoríme spravodajský web. Keby sme oklamali jedného človeka, ktorý nám položil otázku na ulici, nebolo by to správne. O to horšie je, keď sa takto skrz články v novinách masovo klame verejnosť.
 

Novinár je taktiež iba človekom. Takže aj on má vlastný názor na veci, ktoré sa dejú okolo neho a nemožno mu ho odopierať. Novinár nepíše články na voľnej nohe, pôsobí pod vydavateľstvom a šéfredaktorom a je im vďačný jednak za to, že dostáva za prácu zaplatené a jednak za to, že dostáva priestor na prejavenie sa. A koniec-koncov, ani vydavateľstvo nežije iba z inzercie, či reklamy. Takže tu opäť vzniká priestor na ovládanie vydavateľstiev niektorými vyvolencami. Veď napokon, je všeobecne prijatý názor, že tieto noviny sú pravicové, tieto zas podporujú iných a pod. Tu je namieste otázka, či je tento sprofanovaný názor v súlade s tým, čo má byť. Myslím, že Syndikát novinárov Slovenska má určité interné normy týkajúce sa profesijnej etiky novinára, ale na druhej strane ani poslanci NR SR nie sú viazaní príkazmi a ... . Mám pocit, že niektoré články sú akoby článkami na objednávku. Len akoby? Novinári majú veľkú moc a často píšu tendenčne, teda v prospech niektorých a na škodu iných. Nemali by sme takéto „novinárske blafáky“ tolerovať a vyjadriť svoj nesúhlas tým, že si takéto noviny, či časopisy nebudeme kupovať.
 

Novinár má veľkú moc. Mienkotvornú. A niekedy diskreditujúcu. Daný pán s perom v ruke, alebo s prstami na klávesnici si možno neuvedomuje, akú neprávosť spôsobuje, keď píše tendenčne v neprospech niekoho. Neuvedomuje si, že hoci aj jedným článkom môže zasiahnuť do života, či rodiny politika, herca, speváka s devastačnými následkami. V prípadnom spore, keď sa novinár prepískne a naozaj niekoho zhanobí, je namieste brániť sa žalobou. Ale tu nastáva problém. Ten tkvie v tom, že v prípadnom spore sa stretneme s dvoma protichodnými princípmi, a to právom na slobodu slova a právom na ochranu osobnosti. Takéto spory sa zväčša nekončia behom dvoch mesiacov. Najlepším riešením je takýmto sporom predchádzať. Herci by nemali robiť škandály, politici by sa nemali dať korumpovať a nemali by manipulovať a novinári by si mali vstúpiť do svedomia. Práve vstúpením si do svedomia sa dostávame k vyššie spomenutým prirodzeným, či Božím zákonom.
 

Každý ma právo na slobodu slova. Novinár prejavuje svoj názor verejne, a preto by mal ísť ostatným príkladom. Ľudia majú právo na informácie. A taktiež majú právo byť informovaní pravdivo.

Pridať komentár

Feedback