Frustrovaná demokracia

Rozhodol som sa vyjadriť k aktuálnej politickej situácií na Slovensku. Neočakávajte odo mňa ale hodnotenia a posudzovanie politiky tej či onej strany, keďže mi táto rola hodnotiaceho vševeda neprislúcha. Politika je fenoménom, ktorý v nás často vyvoláva názorovú nejednotnosť. Musím však pripomenúť, že akokoľvek objektívne by sme sa snažili na politickú situáciu pozrieť, stále bude náš pohľad zastretý našou vlastnou subjektivitou. Preto je nanajvýš nevhodné viesť medzi nami spory o tom, pohľad koho z nás je pohľadom správnym. Každý sme iného náboženského vyznania, sociálneho postavenia a taktiež aj politického presvedčenia.

V súvislosti s aktuálnou politickou situáciou na Slovensku, ale aj vo svete, sa mi natíska jedno slovné spojenie, ktoré vo svojej knihe American political parties použil významný americký politológ. Je to jednoduché slovné spojenie, ktoré ale vo svojej podstate zahŕňa veľa. Tým spojením je pojem – frustrovaná demokracia. Prečo ma v kontexte s aktuálnou politickou situáciou na Slovensku napadá práve táto slovná formula?

Nedávno sa na Slovensku uskutočnili voľby do NR SR. Voľby do nášho zákonodarného zboru sú významným inštitútom, ktorý nám ponúka Ústava na prejavenia nášho občianskeho názoru. To nie je názor vyslovený v krčme po piatom pive, alebo kdesi na káve. Je to názor, ktorý je jediným legitímnym zdrojom štátnej moci na Slovensku. Je to názor, ktorým my, občania Slovenskej republiky, dávame našim zástupcom v zákonodarnom zbore moc tvoriť zákony. Nie je azda frustrovanou demokraciou to, keď sa k volebným urnám dostaví polovica oprávnených voličov? Áno, je to frustrovaná demokracia. Každé naše konanie má ale akýsi motív, ktorý nás vedie k tomu, aby sme takto konali. Otázkou teda zostáva, kde pramení v nás, občanoch SR, toľká neochota vyjadriť sa k veciam verejným?

Súhlasím, zrejme najväčším odpudzovačom je samotný dlhodobý vývoj politiky na Slovensku. Občania necítia zmenu. Občania necítia potrebné zlepšenie. V súvislosti s týmto si ale treba uvedomiť jeden podstatný aspekt, a síce že Slovenská republiky existuje ako samostatný štát len 20 rokov, a to je príliš krátke obdobie na to, aby sme sa úrovňou politickej kultúry priblížili vyspelejším parlamentným demokraciám tohto sveta. Prečo spomínam práve politickú kultúru? Podľa mňa práve tam pramení to, čoho sa dovolávame. Keby sa naozaj politici začali riadiť všeobecne platnými etickými kódexmi, a tu nemyslím rôzne novodobé brožúrky, ale trebárs také Desatoro, myslím, že by sme dospeli k výraznému zlepšeniu politickej situácie.

Avšak dnešná doba ani zďaleka nie je dobou ideálov a poskytuje nám naozaj len minimálny priestor na naivitu. Preto aj v tomto kontexte treba politiku chápať ako číro praktickú vec. Ústredným motívom politiky je politický boj, ktorého vyvrcholením sú práve voľby. Po voľbách víťaz obsadzuje štátny aparát svojimi členmi, sympatizantmi, len málokedy sa do vlády dostane nestranný odborník. Teda sme tu svedkami akéhosi koristníckeho systému, ktorého cieľom je uchmatnúť veľkú zver, teda čo najväčší počet percent vo voľbách a potom si túto korisť rozdeliť medzi svojich stúpencov. Preto je politika čisto praktickou vecou – je to boj o moc. Na to, aby sme dosiahli politickú kultúru musíme najprv dosiahnuť vyššiu kultúru v celej spoločnosti. Viete, my tu neustále nadávame na politikov, ale politici vyšli z našej spoločnosti. Aká je naša spoločnosť? Podnikatelia štát oberajú pri výbere daní a horibilné sumy, ľudia, ktorí by mali zastávať zákonnosť a spravodlivosť v niektorých prípadoch práve naopak inklinujú k páchaniu trestných činov a pod. Takže to, ako sa správajú naši politici, je len zrkadlom našej spoločnosti.

Nenechajme sa ale odradiť!Osud tohto štátu leží na ramenách každého z nás. Leží na ramenách občanov Slovenskej republiky. A preto by sme mali využívať právo voľby, ktoré nám zaručuje najvyšší zákon štátu. Veď za čias antického Ríma bolo volebné právo – ius honorum – len záležitosťou niektorých. Málo akýsi honor. My si tento honor volebného práva dnes už zrejme nevážime. Neplačme potom nad rozliatym mliekom, že pri moci je ten a ten. Lebo ten, ktorý je pri moci, je pri moci na základe rozhodnutia občanov.
Je nanajvýš potrebné si uvedomiť jednu vec. Politika je o umení spravovať veci verejné. Zjednodušene povedané – je o veciach verejných. Azda nie sme my súčasťou verejnosti? Či chceme, alebo nie, politika zasahuje do nášho každodenného života. Rozhodnutia, ktoré sú prijímané či už v NR SR, alebo aj na komunálnej úrovni upravujú spoločenské vzťahy medzi verejnosťou. Teda medzi nami všetkými. Kto stanovuje, aké bude DPH? Kto stanovuje, aká bude trebárs daň za nehnuteľnosti? Kto stanovuje, či bude študent dennej formy štúdia za svoje štúdium platiť? Zasahuje teda politika do nášho každodenného života, alebo nie? Rozhodne áno – zasahuje.

Nemusíme sa všetci hrnúť do členstva v politickej strane, a tým dosiahnuť vrchol politickej angažovanosti. Ale v živote je potrebné byť v správnom čase na správnom mieste. Preto dúfam a verím, že pri najbližších voľbách na národnej, či komunálnej úrovni sa stretneme pri volebných urnách.
 

Pridať komentár

Feedback