ČOMU TLIESKAME?

Vox populi, vox Dei? Hlas ľudu, hlas Boží?

Občania rozhodli. Dnes nikto nemôže pochybovať o legitimite zvoleného prezidenta SR Andreja Kisku. Dostal pomerne silný mandát, ktorý je pre neho výzvou a taktiež záväzkom. Výzvou preto, lebo je po voľbách a prichádza čas skúšok – ľudských, osobnostných, štátnických a politických. Záväzkom preto, lebo sa medzi ním a jeho voličmi vytvoril vzťah. Vzťah, v ktorom občan a volič očakáva návratnosť odovzdaného hlasu. Odhliadnuc od výsledkov, je potrebné vyzdvihnúť, že štátne orgány v spolupráci s volebnými komisiami dlhodobo zabezpečujú demokratickosť a slobodu ktorýchkoľvek volieb konaných na Slovensku. Na priebeh volieb nemusia dozerať zahraniční pozorovatelia a následne nikto si nedovolí zabŕdať do legálnosti našich volieb. To je vizitka, ktorou sa nemôže preukázať každý štát(ani v našom susedstve).
Dejiny píšu víťazi. Momentálne však niet porazeného. Robert Fico dokázal obhájiť výsledok z predošlých parlamentných volieb, ba dokonca zvýšil počet svojich „krúžkov“, čo preukazuje jeho stabilné postavenie v politickom a spoločenskom dianí na Slovensku. Na druhej strane sa opäť raz potvrdilo, že vo voľbách „face to face“ sa neraz stáva úloha favorita zradnou. A nevďačnou. Nevďačné je aj kandidovať z pozície úradujúceho premiéra, keďže je tendenciou ľudí hádzať všetko na plecia vlády.
Človek je večný nespokojenec. Vo všetkých ohľadoch a aj v bežnom živote. Vraj prirodzeným stavom mysle je jej nespokojnosť. Máme jedno, chceme druhé. Máme druhé, chceme tretie... .Pred voľbami tu bol viacerými kandidátmi vytváraný obraz, že sa vraciame kdesi do totality, kde jedna strana ovláda všetko. Na počudovanie, ani títo pamätníci nepoukázali na to, že vtedy bola voľba jednej strany jedinou možnou voľbou. Dnes? Máme politický pluralizmus. A vysoké percento vo voľbách znamená schopnosť strany a nie chybu systému. Jedna zmena je istá. Ivana Gašparoviča vystrieda Andrej Kiska. Odíde starý prezident a príde nový. Je namieste zvedavosť mnohých - akým spôsobom dokáže prezident vplývať na sociálne veci a zlyhávanie štátu v oblasti zdravotníctva? Podľa ústavného vymedzenia jeho právomoci len minimálne, ak vôbec. Slovenská republika nie je charita. Tým nechcem znevažovať predošlú činnosť novozvoleného prezidenta. Chcem ozrejmiť, že kritika „zlyhávania štátu v oblasti zdravotníctva a sociálnych vecí“, je dobrou nálepkou v kampani, ale nevytvára relevantný politický záväzok, ktorý by bol splniteľný z pozície prezidenta SR.
Mladí prišli voliť. Zľakli sa strašiaka, ktorého im média podsunuli v podobe ľavicovej politiky. Uverili príbehu, že úspešní a bohatí ľudia sú pravičiari a liberáli. K mladosti patrí entuziazmus. A neraz aj veľké oči. Dobre mierená propaganda vie, že najnáchylnejším publikom je práve mládež. Stačí jeden dobre mierený prejav, alebo správne nalepený plagát. Máme oveľa jednoduchší prístup k informáciám. Tieto informácie nás často zneužijú. Vyzbroja nás argumentmi na svoju podobu. Potom strácame vlastný názor a stávame sa kvapkami názorovej rieky, ktorá tečie z vrecák bohatých mediálnych magnátov. Pozor na to! Mladí nech majú väčší záujem o politické dianie. Nielen, keď sa zvolebnieva, sa začínajú biť do pŕs za toho a toho kandidáta. Mladí musia voliť na základe ideálov, ktoré stále žijú. A tie sa musia pestovať.
Pravica sa teší. Víťazstvo niekoho iného než Roberta Fica si chce pripísať na účet. Faktom je, že účet roztrieštenej pravici vystavili voliči už v prvom kole prezidentských volieb. Andrej Kiska by nemal dovoliť parazitovať na vlastnej povesti ľudom, ktorým v politike zazvonil umieračik a lapajú po poslednom dúšku moci. Navyše – je to nestranícky a nezávislý prezident. Takým aj bude? Alebo sa pridá k nefungujúcemu bloku tých napravo a stoj čo stoj bude narúšať plynulý chod ústavných orgánov, len aby dokázal, že jedna strana neovláda všetko? Vo voľbách sa vraj vytvoril líder pravice, ktorý sa sám tohto označenia štíti. Vraj radšej bude gazdom. Dovolím si vysloviť zbožné prianie. Nech je integrujúcim prvkom medzi ľavicou a pravicou a nie ďalším štiepiacim telieskom na scéne. Lebo spolu dokážeme veľa.
Včera Slovensko tlieskalo. Voliči na piedestál vyniesli nového prezidenta – najvyššieho ústavného činiteľa na Slovensku. Nehanbím sa povedať, že o ňom neviem nič. Tuším v júni mu začína plynúť funkčné obdobie a má dostatok času na vybudovanie si vlastného rukopisu. Dúfam, že po voľbách nezomreli jeho ideály o vytváraní zmieru v spoločnosti. Čomu teda tlieskame? Zatiaľ len vlastnej nevedomosti. 


 

Pridať komentár

Feedback