Bojovníci s nezamestnanosťou stavajú na vode

Nezdá sa vám, že oživovanie ekonomík trvá už dlho? A stále sú také napoly mŕtve. Rôzne prístupy rôznych krajín, vlád a ekonómov sú dôkazom toho, že neexistuje akýsi kľúč, ktorým by sme mohli vymknúť stagnáciu a nechať ju za dverami.
 
Čo krajina, to iné riešenia. Amerika žhaví tlačiarne a dolárovky utešene pribúdajú. Čína chce byť svetovou veľmocou číslo jedna – zamerala sa na ekonomiku založenú na inováciách. Chcú sústrediť nielen kapitál, ale aj potrebné mozgové kapacity a takto ukázať svetu, ako sa to podľa nich robí. A čo my? Teda nie my, ale Únia. Neviem. Reakcia je pomerne rozpačitá – vzniká mačkopes? Lebo aj peniaze sa idú tískať vo veľkom, aj práca sa ide stvoriť, aj chceme, aby mladí cestovali a získavali skúsenosti, a zároveň chceme sprísniť režim voľného pohybu, jedni chcú Ukrajinu v EÚ a NATO, druhí len v EÚ, tretí chcú starú dobrú Ukrajinu, jedni chcú plynovod z juhu, druhí zo severu, jedni to a druhí zas hento. A to som sa ani nerozpísal.
 
Jedným z pilierov oživenia ekonomík krajín Únie je dotačný systém na vytváranie pracovných príležitostí. Orientuje sa najmä na mladých a sociálne znevýhodnených uchádzačov, ktorí si dlhodobo nemôžu nájsť uplatnenie na pracovnom trhu. Proste – vy, keď splníte podmienky pre oprávneného žiadateľa, spracujete projekt a budete úspešní – získate zdroje napr. na výmenu technických zariadení vo vašej firme. Má to ale jeden háčik, či podmienku. Žiadateľ musí vytvoriť určitý počet pracovných miest pre vyššie uvedené kategórie osôb a zamestnávať ich trebárs dva roky po ukončení realizácie projektu. V niektorých prípadoch dostáva aj príspevok na mzdu pre svojho nového zamestnanca. Toto sa navarilo ako liek na nezamestnanosť v Únií. Takto dochádza k štatistickej korektúre – z evidencií nezamestnaných sa škrtajú ľudia. A čísla sú krajšie. Žeby jedna zo štrukturálnych reforiem? Skôr narýchlo napísaný recept na neliečiteľnú chorobu. Prečo neliečiteľnú? Keby sme sa začali zaoberať ekonomickými teóriami, zistíme, že nezamestnanosť je prirodzeným javom v trhovej ekonomike. Môžeme narábať akurát s jej mierou. Pristúpiť k tomu takto šalamúnsky, že vytvoríme pracovné miesto na dva roky? A potom čo? Jediným plusom je, že daný nový zamestnanec získa pracovný návyk, ale neskôr mu nikto negarantuje udržateľnosť pracovného miesta. Namiesto týchto štatistických riešení sa treba zamerať na budovanie a rozvoj. Únia by mala začať podporovať veľké národné a nadnárodné projekty. Projekty, kde ostane prácu aj vidno a bude slúžiť generáciám Európanov. Nemocnice sú v úbohom stave – ošarpané, plesnivé, priam deprimujúce. Nepotrebuje podporu viac tento sektor, ako nejaký kvázi-inovatívny nápad pre pár jedincov? Musí ísť o projekty, z ktorých úžitok pocíti široký okruh ľudí. Slovensko je v kvalite občianskej infraštruktúry na tom istom mieste, ako v dávnej minulosti. To, čo bolo kedysi postavené sa maximálne zateplilo a vymenili sa okná. Postavilo sa niečo nové? Okrem nákupných centier nič.
 
Ďalším inovatívnym riešením v oblasti obchodu je zavedenie 1-eurových spoločností s ručením obmedzeným. Vo svojej podstate ide tiež o mechanizmus na znižovanie miery nezamestnanosti. Vytvoríš si firmu, si podnikateľ a nie si nezamestnaný. Super. Aspoň na prvý pohľad. Pozrime sa ale do hĺbky. Touto s.r.o. sa dáva možnosť podnikať aj osobám, ktoré nemajú dostatočný kapitál. Tieto s.r.o. vytvárajú základné imanie len na papieri, veď čo je to 1 euro? Keďže spoločník s.r.o. ručí do výšky svojho nesplateného vkladu, ktorým sa podieľa na vytváraní základného imania – čím ručí pri 1-eurovej s.r.o.? Spoločnosť síce zodpovedá celým svojim majetkom, ale čo, keď je majetok(napr. výrobné haly, stroje) obchodnej spoločnosti vo vlastníctve nie s.r.o., ale jej spoločníka, ako fyzickej osoby? V praxi časté. S tým dochádza k ohrozovaniu veriteľov týchto obchodných spoločností. Čo je to za podnikanie bez kapitálu a krytia? Ďalší mačkopes. Na to nadväzuje vytváranie finančných inkubátorov pre začínajúcich podnikateľov. V skratke, niekto príde s nápadom, ale nemá financie, iný ho podporí a za túto podporu dostane obchodný podiel vo firme. Takto si vytvorí pozíciu pri delení zisku. Tiež super. Ale len na prvý pohľad. Použijem pojem – vykorisťovanie. Mladý podnikateľ je v podstate zneužitý často starším a lenivým podnikateľom, ktorý má kapitál a potrebuje ho rozmnožiť. Skvelá predstava. Máte kanceláriu, chodia za vami ľudia s dobrými nápadmi, vy im dáte peniaze na realizáciu, ktoré nemajú a takto poľahky bohatnete. Tajomstvo je v tom, že zatiaľ, čo malý podnikateľ to môže robiť len v malom, veľký môže túto jeho taktiku v inováciách obkukať a robiť to sám. A vo veľkom. Rieši to nespravodlivé prerozdeľovanie kapitálu vo svete?
 
Toto sú tie novoty. Jedno z najpoužívanejších slov v roku 2008 bolo – bublina. Všetci ho používali, lebo vraj v USA praskla bublina. Tieto vyššie uvedené prístupy k riešeniu nezamestnanosti sú tiež bubliny. Jedna vytvára dočasné pracovné miesta a aj tam, kde ich netreba, lebo keby ich bolo treba, tak dávno vytvorené sú. A druhá bublina umožňuje podnikať bez materiálneho základu. Duchovné podnikanie, či ako to nazvať? Keď to začne praskať a nebudú zaplatené faktúry, čo potom? Nič. Kde sa kto domôže svojich pohľadávok? Keď nebude z čoho... . Len, aby sme na to nedoplatili ako v 2008. Bojovníci s nezamestnanosť stavajú na vode.
 
 

Komentáre

Feedback