Poľahčujúca okolnosť

V prípade, že je zlodej prichytený pri čine, a to čo ukradol sa nachádza uňho, niet čo riešiť. Je vinný.

Bez ohľadu na to, či sa prizná, alebo nie. Akú hodnotu má v takomto prípade jeho priznanie? Môže sa vôbec nepriznať, keď je prichytený pri krádeži? Čo môže povedať? Že to nie je on, alebo že mu ukradnuté predmety niekto strčil za košeľu? Takýto človek môže len bezmocne prikývnuť, že je zlodej a že kradol. Teda sa priznať. Tak sa aj stalo, ale ctihodnosť sudca Tomík to napriek tomu hodnotí ako poľahčujúcu okolnosť. Vyšetrovanie potvrdilo, že tento prípad krádeže vlámaním dotyčný zlodej dokázateľne vykonal už najmenej štrnástykrát. Takýto páchateľ sa spravidla označuje nelichotivým termínom. Recidivista.

Nuž a tento recidivista prehlásil, že ľutuje to čo spáchal, a že dokonca aj zle kvôli tomu spáva. V minulosti prehlásenie o úprimnej ľútosti použil už trinásťkrát, tak prečo by nepokračoval štrnástou ľútosťou?!  Dobre sa to počúva a poradil mu to každý advokát.  Som presvedčený, že sám recidivista nepredpokladal, že by tomu mohol niekto uveriť, ale skúsil to. Logika nám totiž hovorí, že keď niekto prejaví viacnásobnú ľútosť nad takým istým spáchaným trestným činom, tak sa ho už v budúcnosti nedopustí. Ak áno, tak takáto ľútosť je falošná, účelová a nikto jej nemôže uveriť. Nikto! Jeden sa však predsa len našiel. Ctihodnosť sudca Tomík! Sudca Tomík jeho ľútosti uveril a týmto vykúzlil ďalšiu poľahčujúcu okolnosť pre recidivistu. Nemôžem si nepoložiť otázku, či má chorobne zvýšenú dôveru k recidivistom, alebo sú tu iné motívy? V tejto súvislosti si spomínam na jeho súdne rozhodnutie z pred troch-štyroch rokov v prospech Baťových dedičov. Slovensko takmer prišlo o miliardy vrátane Bojnického zámku a časti Partizánskeho.

Vtedy kompetentní zvažovali aj odobratie licencie, no na disciplinárnom konaní sa súdna rada uspokojila so zrážkami z platu na pár mesiacov. Týmto rozhodnutím sa dôvera verejnosti k súdom pravdepodobne nezvýšila. Samozrejme, že nehovorím o konkrétnom prípade, ale čisto teoreticky sa zrážka z platu dá vyrovnať honorárom za dohodnutý rozsudok. Vrátim sa k môjmu prípadu. Dotyčný profík-recidivista ma nenavštívil náhodou a neočakával takýto dramatický záver. Niekoľko priateľov ma upozorňovalo, že tí ktorí si zlodeja objednali, mu vybavia aj najnižší trest, ale tomu ja neverím. Pripojím k môjmu článku aj zlodejovu úplnú výpoveď pred vyšetrovateľom, takže čitateľ si môže urobiť názor sám.
    
Dodávam, že auto zaparkoval „náhodou“ asi jeden a pol kilometra od nášho domu, aby ho kamerové systémy nespájali s miestom činu. Polícia nevypočula jeho syna, ani nikoho v kasíne, v ktorom, ako zistili médiá, bol tzv. štamgastom. V priebehu prvých šestnástich hodín sa v našom dome vystriedali dva početné vyšetrovacie tímy. Keď som bol na prvom výsluchu, boli prítomní obaja šéfovia spomínaných tímov. Zdôvodnili mi to tým, že jeden z nich to dostane ako trvalý prípad. O pár dní dostal prípad niekto tretí, kto nebol na mieste činu a mal dlhodobo plánovanú dovolenku v Ázii, na ktorú v zapätí aj odišiel. Prípad sa došetril až po niekoľkých týždňoch po jeho návrate.
      
Moja žena má stále strach. Keď nie som doma, zamyká dvere, všade svieti svetlo a žena má neustále pri sebe privolávač na bezpečnostnú službu. Bojí sa zaspať a musí brať lieky. Som na zlodeja veľmi nahnevaný.  Preto som mu povedal, že preňho bude lepšie, keď bude sedieť, lebo tam ho nestretnem. Viete, keď Vám niekto niečo ukradne, je to odpudzujúce, ale to na celej veci nie je to najhoršie. Budem možno trochu patetický, ale keď Vám niekto špinavou topánkou násilne pošliape Vaše intímne súkromie a siaha Vám na pocit bezpečnosti, zmení to nadlho vaše vnímanie. Neprajem to nikomu.
               
Konflikt v súdnej sieni ma mrzí. Odrazu som mal pocit, že sme sa vrátili tridsať rokov dozadu, keď čierne bolo biele a naopak. To všetko spôsobilo, že som sa chvíľu správal inak ako zvyčajne. Za vulgárne slová sa všetkým ospravedlňujem. Tie nepatria do súdnej siene ani do slušnej spoločnosti. Rovnako ako nepatrí sudca Tomík do talára. 

Výkladná skriňa justície: 3 zo 6 sudcov majú na krku disciplinárku

Pridať komentár

Feedback